Leto v parku ovládol smiech

Môžeme sa za to poďakovať formácii z NaOstro Stand up company. Je to skupina hercov aj nehercov, ktorí nemajú problém uťahovať si z hocikoho ani hocičoho, ba ani sami zo seba.

Najväčšiu odozvu mal v sobotu večer tzv. Prievan z Vranova( Marián Prevendarčík) ,ktorý vyrozprával svoju cestu za slávou. A ako zástupca pravého východniara si nemohol odpustiť zopár vtipov z repertoára najstaršieho Stand up komika Andera z Košíc. Ba nakoniec sme od neho počuli aj úryvok zo Shakespearovho Hamleta.

Nemenší úspech mala aj Fitnesska Katka(Katarína Prevendarčíková), ktorá ponúkla recept na to, ako sa dobre vydať a taktiež užitočné rady ako sa zmieriť so svojím výzorom. Trojicu komikov doplnil Gazo, ktorý upútal najmä historkou o svojom koktavom kámošovi.

Možnosť prejaviť sa nemali len účinkujúci ale aj diváci pri tzv. OPEN MIKE, hoci sa na začiatku ostýchali nakoniec sa našli aj takí, ktorí prekonali strach a porozprávali nám svoje vtipné zážitky. Prvé tohtoročné divadelné predstavenie sa teda vydarilo a každý odchádzal domov minimálne s dobrou náladou.

Rozhovor s manželmi Prevendarčíkovcami

Okrem Gaza sa v piatok 23. júla pred mikrofón v Kasárňach Kulturparku postavili aj manželia Marián a Katarína Prevendarčíkovci.

Na javisku ste hovorili o mnohých veciach – vaše zoznámenie, rodinné nezhody, osobné zlyhania a neúspechy. Čo z toho je pravda?
Marián: Všetko bola pravda. Najväčšiu zábavu vymyslí iba život. Sami tomu niekedy neveríme, ale je to tak.
Aj to, že ste mali s Rytmusom formáciu Temporytmus?
Marián: No, to je otázne. Ja by som to nechal tak, nech sa k tomu vyjadrí Rytmus. Nechal by som to pod rúškom tajomstva, lebo Patrik k tomu má čo povedať. Jediné, čo som si vymyslel, boli knihy, ktoré napísali moje kamarátky Alenka a Ema. Inak je všetko pravda.
Vaše svokry sa rozprávajú? A vy s nimi?
Marián: Nie, nerozprávame sa. To boli pravdivé historky.
Vy sa na tom bavíte?
Marián: Ventilom pre nás je tá zábava. Že sa na tom dokážeme zasmiať.
Je pravda aj to, že ste pred rozvodom a prijímate ponuky od cudzích žien?
Marián: My sme pred rozvodom každý druhý deň. Stáva sa nám to často.
Smiali ste sa na tých situáciách aj vtedy keď sa diali?
Marián: Nie, vtedy boli tragické. Ale s odstupom času to berieme ako vtip.
V Česku je stand up známejší ako u nás. Je aj iný?
Katka: Jasné. My hovoríme len o tom, čo sme prežili a akí naozaj sme. Ľudia sa s našimi príbehmi ľahko stotožnia, lebo si tiež prežili niečo podobné. Česi robia tzv. postavičkovanie. Vymyslia si charakter svojej postavy. To je trocha iný druh. Sú to vymyslené príbehy, skôr herecké scénky. Keď sme skúšali stand up o situáciách, ktoré ešte nemáme odžité, nemalo to úspech. Zrazu to pre divákov nebolo vtipné. Bolo cítiť, že sme si to neprežili.
Odkedy to robíte?
Marián: Tretí rok. Skúšame sa na Slovensku stotožniť s týmto žánrom. Ešte to bude nejaký čas trvať. Ale chceme to postupne rozšíriť aj do ďalších miest. Do väčších miest, ktoré majú potenciál a publikum, ktorému to chýba. Viete, divák sa tu cíti slobodnejšie ako v divadle. Môže sa viac prejaviť, zasmiať sa alebo len reagovať.
Katka: Je to vec, ktorej veľmi ani nepomôže propagácia. Treba na to istú pravidelnosť, aby si ľudia zvykli a hlavne osobnú skúsenosť.
A čo politická satira?
Marián: Z dnešnej slovenskej politiky sa ani nedá robiť sranda. Je to jeden veľký chaos, niečo vágne. Nemáme vyprofilovanú jasnú pravicu a ľavicu, ľudia sa mi dokopy zlievajú, nemajú jasné témy, preto je aj ťažké postaviť sa na nejakú stranu a robiť si vtipy z tých druhých.
Katka: U nás na to treba ísť pomaličky. V zahraničí sa komici zabávajú aj na takých veciach, z ktorých by bol slovenský divák zhrozený. Napríklad choré deti.
Marián: Hlavne si myslím, že v našom bloku máme ešte stále problém s vyjadrovaním svojho názoru takto verejne napríklad cez stand up. Bolo by to odvážne, až nebezpečné. Aj ľudia by sa tých tém báli.
Dnes sa vám hralo ako?
Katka: Dobre, myslím si, že ľudia vedeli, že sú na humornej akcii a bolo to fajn. Bála som sa toho, že sme boli veľmi vyvýšení na pódiu, ale nakoniec to dobre dopadlo.
Marián: Prišlo veľmi veľa ľudí, z čoho sa tešíme.
Dá sa uživiť stand upom?
Marián: Nie. Je to len taká zábava popri niečom. Zatiaľ je to pre nás stratová záležitosť. V divadle Meteorit hrávame pravidelne len asi pol roka. Predtým to bolo raz mesačne.
Ako často si píšete nové texty?
Marián: Rozmýšľame nad tým v podstate stále. Ale niektoré texty aj reprízujeme. Nedá sa vytvoriť každý týždeň nový text.
Máte niekedy pocit, že sa ľudia nebavia a že je to trápne?
Marián: Jasné, dokonca častejšie ako keď sa bavia. V Bratislave sa nám niekedy stáva, že prídu ľudia rovno z práce, sedia a hodinu nič. Nijak nereagujú. A potom povedia, že sa dobre bavili. Len to asi nevedia dať najavo. V Amerike sa robia aj také finty ako napríklad rozosmievači v hľadisku, ktorí sú zamiešaní v dave a nahlas sa smejú, aby urobili náladu. Ale toto my nerobíme.
Takže východniari sú živší?
Určite.

Erika Paulínska (report), Elena Poleková (rozhovor)