Maroš Šefčovič : Charta je pre inštitúcie EÚ kompasom

(euractiv.sk; 31/01/2013; Redakcia ; Zaradenie: euractiv.sk)

O problémoch Európskych občianskych iniciatív a praktickom vplyve Charty základných práv hovorí v pokračovaní rozhovoru z minulého týždňa podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Pozrime sa trochu na Európsku občiansku iniciatívu. Nariadenie nie je ešte na národnej úrovni implementované ani rok, prvé iniciatívy bežia. Vieme, že tam dochádzalo k zdržaniam pri rozbehu a viacerí organizátori avizujú problémy so zbieraním podpisov. Ako hodnotíte aktuálny stav?

Treba povedať, že ide o absolútnu novinku v rámci demokratickej komunikácie medzi EÚ a občanmi. Samotný priebeh rokovaní už do veľkej miery naznačoval, že nebude jednoduché nájsť rovnováhu medzi jednoduchosťou systému zberu podporných podpisov a potrebou ochrany osobných dát. Momentálne aj rôznorodosť požiadaviek na ochranu dát zo strany členských krajín do veľkej miery skomplikovala systém. Vypracovanie softwaru, ktorý pomáha organizátorom zbierať tieto podpisy bolo dosť zložité. Európska komisia v záujme pomôcť prekonať ťažkosti jednotlivých členských krajín v tomto smere pomáha viacerým iniciatívam tak, že na spravovanie uvedeného softwaru poskytuje svoje vlastné servery v Luxemburgu a pomáha v komunikácii s luxemburskými orgánmi, ktoré boli doteraz veľmi ústretové.

Naštartovanie procesu ECI v lete spôsobilo dosť komplikácií a zároveň to viedlo aj k značnej frustrácii u viacerých organizátorov, takže sme boli s nimi v intenzívnom kontakte – a to nielen na expertnej úrovni ale aj ja osobne. Začiatočné problémy sme prekonali aj s pomocou našich serverov a IT tímov. Organizátori tieto podpisy zbierajú, avšak faktom je tiež to, že podpisy sa zbierajú pomalšie než sa očakávalo. Je asi jednoduchšie sa k niečomu vyjadriť anonymne, alebo pod skratkou na internete, ako tam uviesť svoje osobné dáta sa celou svojou identitou sa zaručiť a vysloviť za nejakú iniciatívu. Sú niektoré iniciatívy, ktoré sa blížia k hranici 100 000 podpisov. Organizátori iniciatívy “Right to water” dokonca na svojej stránke v súčasnosti uvádzajú už viac než 520 000 vyzbieraných podpisov, ale pravdepodobne nebude jednoduché prepracovať sa k číslu 1 milión podpisov.

Aj preto bolo rozumné dať do nariadenia o európskej iniciatíve revíznu klauzulu, aby sme sa všetkými problémami, ktoré sme pri implementácii zistili, mohli zaoberať. Ja si veľa sľubujem od technického pokroku, pretože verím, že v priebehu pár rokov by mali byť štandardným vybavením každého občana technické vymoženosti ako elektronická identifikačná karta, ktorá už dnes funguje vo viacerých krajinách a ktorá po rozvinutí systému e-governementu funguje na komplexnú identifikáciu. Aj ďalší systém identifikácie by mal byť jednoduchší tým, že odpadnú zložité verifikačné otázky a tiež otázky týkajúce sa ochrany dát, ak sa bude používať elektronická identifikačná karta prostredníctvom čítačky.

O tomto vediem veľmi intenzívnu diskusiu s technickými expertmi jednotlivých členských krajín a snažím sa ich presvedčiť, že európska občianska iniciatíva je predvojom k tomu, ako bude vyzerať komunikácia medzi občanmi a vládami v období e-demokracie. Už dnes vidíme v niektorých nemeckých spolkových krajinách , že tento proces e-konzultácií prebieha.

Je evidentné, že v procese revízie v roku 2015 bude viacero vecí, na ktoré sa bude treba zamerať, aby sme existujúci proces ešte viac zjednodušili a priblížili občanom, resp. sa dostali viac do povedomia. S komisárkou Viviane Redingovou som sa dohodol, že na každej jednej udalosti počas Európskeho roku občianstva bude spomenutý aj tento inštitút, aby sa širšie využíval.

Zúčastnili ste sa otváracieho ceremoniálu EHMKKošice, aký ste z neho mali pocit?

Je to absolútne skvelé pre Slovensko aj pre Košice, pretože EHMK je tradičná značka kvality

a motivuje príslušného nositeľa k vyššiemu kultúrnemu prepojeniu medzi mestom a občanmi. Prináša to pozitívnu reklamu tak pre samotné mesto, ako aj pre krajinu. Závisí veľmi veľa od organizátorov, do akej miery bude mať tento rok vplyv na mesto aj v tom ďalšom období. Krajiny, ktoré tieto projekty realizovali v minulosti najlepšie, z titulu profitovali dlhé roky, lebo zmenili infraštruktúru a nastavili mesto na iný životný štýl, v ktorom je viac kultúry a viac angažovaných občanov.

Ukázalo sa to ako veľmi dobrá investícia. Je to aj veľký ekonomický prínos, napríklad v Lille zo záverečnej finančnej bilancie vyplynulo, že každé jedno investované euro prinieslo 8 eur späť, či už v otázke turizmu alebo nových podnikateľských projektov. Priemerne sa záujem o ubytovacie kapacity v hostiteľskom meste zvyšuje o viac ako 12 %, ale v mnohých mestách ako napr. Lille alebo Liverpool to bolo o viac než 25 %. Košice sa dostali do hľadáčika CNN a ďalších agentúr na rôznych cestovateľských serveroch, čo poukazuje na potenciách, ktorý takýto rok prináša.

Tento víkend som strávil v Košiciach celé nedeľné popoludnie. Košičania boli nadšení z množstva podujatí, ktoré pre nich organizátori pripravili. Boli tam desiatky tisíc ľudí, ktorí využili možnosť stretnúť sa v kaviarni s umelcami a navštíviť rôzne umelecké a kultúrne podujatia. Jediné, čo je mi osobne ľúto je, že som nestihol koncert Jamiroquai, čo je moja obľúbená skupina. Hrdosť Košičanov na svoje mesto je známa a preto verím, že to bude rok, ktorý si zapamätajú a ja ako Bratislavčan im úprimne držím palce.

Poslanci výboru pre rozpočtovú kontrolu Európskeho parlamentu požadujú vyvodenie dôsledkov z okolností, ktoré viedli k minuloročnej rezignácii komisára Johna Dalliho. Pripúšťate, že by to mohlo viesť k nejakým zmenám v úprave lobingu nad rámec súčasného Registra transparentnosti, na ktorom ste pracovali?

Myslím si, že Európska komisia patrí v súčasnosti v globálnom meradle medzi najtransparentnejšie inštitúcie, pričom na prehlbovaní svojej transparentnosti neustále pracuje.

Čo sa týka konkrétne Registra transparentnosti, v súčasnosti sa v ňom nachádza viac než 5000 organizácií, ktoré zahŕňajú široké spektrum aktérov – od tradičných lobistov cez súkromné spoločnosti, mimovládne organizácie a think-tanky. V novembri 2012 bola publikovaná prvá výročná správa Registra, ktorá potvrdila, že jeho zriadenie bolo správnym rozhodnutím. V tomto roku plánujeme jeho ďalšie posilňovanie s cieľom prehĺbenia spolupráce s Radou EÚ a členskými krajinami, zabezpečenia ďalšieho nárastu registrovaných organizácií a presnejších údajov o príslušných subjektoch.

Len pripomeniem, že Register transparentnosti občanom poskytuje prístup k informáciám o subjektoch, s ktorými európske inštitúcie udržiavajú legitímne vzťahy nevyhnutné z hľadiska udržiavania kvality demokracie a tvorby jednotlivých politík. Register zahŕňa široké spektrum aktérov a je založený na spoločnom kódexe správania, ktorý zaväzuje všetky organizácie, ktoré sa k nemu prihlásia, k plnému dodržiavaniu etických zásad.

Už je to viac ako tri roky, čo je Charta základných práv prostredníctvom Lisabonskej zmluvy pre európske inštitúcie a národné orgány za istých okolností právne záväzná. Ako Komisia vyhodnocuje jej uplatňovanie za tento čas?

Áno, vstupom do platnosti Lisabonskej zmluvy sa Charta základných práv stala právne záväznou pre európske inštitúcie a členské krajiny v procese schvaľovania európskej legislatívy. Môžem potvrdiť, že Charta sa stala pre EK akýmsi kompasom, ktorý integruje základné práva do každého legislatívneho návrhu z našej dielne. Jednou z prvých testovaných legislatív v tomto smere bol návrh nariadenia o scanneroch používaných v rámci bezpečnostnej kontroly na letiskách. V uvedenom nariadení sme v súlade s Chartou zabezpečili, aby si pasažieri mohli vybrať medzi možnosťou použiť scanner alebo osobnú prehliadku.

Podrobné informácie pre európskych občanov v tomto smere poskytuje portál www.e-justice.eu, na ktorom je možné nájsť informácie o tom, na koho sa občania môžu obrátiť v prípade, ak sa domnievajú, že boli porušené ich základné práva, resp. údaje o národných súdnych inštanciách zaoberajúcich sa sťažnosťami vo veci porušenia základných práv.

Aké zasadne legislatívne iniciatívy nás ešte čakajú do konca mandátu tejto Komisie a ktorými sa bude ešte zaoberať súčasný Parlament?

Koncom minulého roka EK schválila svoj pracovný program na rok 2013. Ten definuje hlavné priority Komisie na nadchádzajúce obdobie.

V najbližších mesiacoch má Komisia za cieľ prijať potrebnú legislatívu na dobudovanie hospodárskej a menovej únie, naštartovať konkurencieschopnosť európskej ekonomiky prostredníctvom efektívneho využívania jednotného európskeho trhu, zmodernizovať dopravnú infraštruktúru, v čo najširšom možnom meradle zabezpečiť používanie vysokorýchlostného internetu či liberalizovať energetický trh.

Okrem toho je v prioritnom záujme EK aktívne riešenie otázky vysokej nezamestnanosti európskych občanov so špeciálnym dôrazom na nezamestnanosť mladých ľudí, resp. zabezpečenie sociálnej inklúzie pre marginalizované skupiny.

Komisia sa tiež bude naďalej snažiť posilniť svoju pozíciu v globálnom meradle. V tomto smere má napríklad EÚ ambíciu dotiahnuť v roku 2013 do úspešného konca viacero dohôd o voľnom obchode s významnými medzinárodnými obchodnými partnermi, napr. Kanada a Singapur.

Verím, že sa nám tiež podarí oživiť rokovania o voľnom obchode s USA Transatlantická ekonomika tvorí najväčší svetový trh. Odstránenie súčasných bariér by malo obrovský vplyv na ekonomický rast. Niektorí analytici predpokladajú, že dohoda by viedla k 2% nárastu HDP na obidvoch stranách, tvorbu pracovných miest a posilnenie transatlantických vzťahov.