Milan Kolcun: „Košice majú veľa skvelých vecí, o ktorých Košičania nevedia“

Milan Kolcun: „Košice majú veľa skvelých vecí, o ktorých Košičania nevedia”

Je sprievodcom po svojom meste Košice. Každý prvý víkend v mesiaci ho môžete stretnúť so skupinou Košičanov na potulkách mestom, kde veselým a pútavým štýlom ukazuje rôzne zaujímavosti. Okrem toho učí na košickom španielskom bilingválnom gymnáziu Park mládeže, píše knihy (v júni vyjde miniromán Najnovší hriech a Potulky mestom 1+2), prekladá (nedávno vyšla novela Diamant nepokoja)… V EHMK vidí možnosť podchytenia mladých ľudí novými spôsobmi, aby ich kultúra oslovila. Milan Kolcun.

Ako si z pozície rodeného Košičana vnímal, že sa Košice zapojili do projektu EMHK?

Bol som na kurze španielčiny v španielskej Salamance rok po ich EHMK (2002). Videl som, ako mesto z toho ešte stále žilo, že tento projekt ho ešte viac zviditeľnil a posunul navždy ďalej. Keď som sa dozvedel, že Košice sa do súťaže EHMK zapojili, bol som nadšený.

Ako si to vnímal z pozície sprievodcu?

Keď sprievodca povie turistom, že toto mesto vyhralo EHMK, skoro každý uznanlivo kýva hlavou. Súťaž už prebehla v toľkých krajinách, že takmer každý vzdelaný Európan ju pozná a vie, že nie je hračka v nej uspieť.

Ako Košičania vnímajú umenie?

Košice majú veľa skvelých vecí, o ktorých obyvatelia mesta nevedia. A niekedy ani pracovníci kultúry. Máme Štátnu filharmóniu, ktorá každý týždeň organizuje koncerty na vysokej úrovni, no dosť ju prehliadame. Za koncert vážnej hudby v zahraničí zaplatíte niekoľko desiatok eur a my to máme za pár eur. Tiež máme najlepší balet na Slovensku. Prečo toto nefunguje? Je na vine len slabé promotion?

Čo by si v Košiciach zmenil?

Ktosi napísal, že Košice sú mestom ľudského rozmeru. Košice sú však také akurát, a to nielen svojou veľkosťou. Dá sa tu stihnúť (takmer) každá vernisáž, každý lepší koncert. To by sa v Budapešti, či Prahe nedalo. Čo však treba zmeniť, je prilákať nové druhy umenia, aby sa rozšírila ponuka. Aj úradníci by mali promptnejšie a flexibilnejšie reagovať na to, čo potrebujú občania mesta trošku šetriť a nemyslieť si, že ak treba ozaj kvalitu, tak tá príde z Bratislavy.

A z iného pohľadu?

Keď prídu bratislavské alebo pražské divadlá, skoro zakaždým ponúkajú ľahší žáner. Veď je toľko hlbších diel na zamyslenie či katarziu.

Prečo to je podľa teba tak?

Podľa mňa je za tým strach.

Z čoho?

Z experimentovania. Ako v televízii, aj tu ide o ratingy a peniaze. Takže v konečnom dôsledku sa tí, ktorí sem súbory pozývajú boja, aby neprerobili. Pre niektorých z nich je kultúra dobrá dovtedy, kým na nej zarábajú. Tak sa prepadáme do povrchnosti.

Na čom ešte treba popracovať v meste v oblasti kultúry?

Primátor má seriózny záujem, aby sa mesto zaradilo do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to skvelé, lebo máme na to. Pamiatky i myšlienku. 11 cirkví spolupracujúcich v ekumenickom hnutí, to je výsledok pohnutej minulosti, (aj) treníc medzi katolíkmi a protestantmi, gréckokatolíkmi a pravoslávnymi atď. Po každej cirkvi tu máme osobité a pravidelne využívané chrámy, ktoré tvoria kolorit nášho mesta pričom až 3 z nich sú katedrály! Ktoré mesto to má? Viete zažiť omšu v jazyku stredoveku – latinčine za doprovodu orchestra, pravoslávnu liturgiu v staroslovienskom jazyku, husitské služby Božie v češtine… A to nie falošne a naoko pre turistov, ale so svojou autentickou spirituálnou hodnotou. Súčasná spolupráca cirkví žije a prejavuje sa na unikátnom sprievode vo Veľký piatok. Aj napriek svetovému konzumizmu a materializmu, sme v našom meste schopní zachovávať pravú a rôznorodú spiritualitu. Je to košický fenomén, o ktorom treba dať vedieť svetu. UNESCO je cesta.

Naše letisko nemá meno. Z hľadiska promotion mesta je to absolútne nevyužitá oblasť. A pritom máme rodáka, jedného z najväčších spisovateľov minulého storočia, ktorého diela sú prekladané do 40 jazykov a vychádzajú už 30. i 40 vydaní. Cudzinci, ktorí sem prilietajú, ho poznajú viac než my. Preto navrhujem pomenovať naše letisko na Letisko Sándora Máraiho - Košice. Bolo by to veľmi podobné s Lyonom, kde letisko nesie názov spisovateľa Exupéryho.

Predstav si, že už sme v roku 2013. Ako bude vyzerať toto mesto z tvojho pohľadu?

Verím, že bude toľko akcií, na ktoré nebudeme stíhať chodiť, no turisti nám v tom pomôžu (úsmev). Skvelé bude to, že si každý bude môcť lepšie vybrať. Do Košíc prídu nové druhy umenia, na ktoré nie sme zvyknutí. Získame väčší rozhľad. Ďalší rozmer vidím v zviditeľnení mesta. Prídu k nám návštevníci a ja budem mať viac práce (úsmev).

Ako by mali Košice vyzerať po roku 2013?

Rok 2013 je len začiatok. Začiatok novej kultúry a nového vnímania mesta. Bol by som preto rád, ak by všetky veci, ktoré sa do roku 2013 zrealizujú, zostali aj potom. Medzi ne patria open air akcie na Bankove alebo projekt Wellness-artness zo starej krytej plavárne, ktorý sa mi veľmi páči. A takisto plán dobudovania druhej (južnej) veže Dómu vo forme laserových lúčov. Komu sa nebude páčiť, tak pre tých sa to občas vypne a pre ostatných zas inokedy zapne. Symbolizuje snahu Košičanov počas stáročí dostavať svoju neukončenú dominantu. Takto ju dostaviame i nedostaviame zároveň v pamätnom roku, keď budeme konečne hlavným mestom. (Podal som tento projekt sám, tak dúfam, že sa nestratil (úsmev)).

Marek Poracký