Nedeľa pre rodiny s deťmi – divadelná hra i prví návštevníci pláže

V rozprávke sme sa naučili hovoriť rybacinou, nadobúdať bohatstvo a uznanie, ale aj to, ako oň ľahko prísť. Adaptácia pôvodného diela prebiehala v rovine imitácie populárnych detských rozprávok, akou je napríklad Hľadá sa Nemo, či využitím cudzojazyčných príhovorov. Scéna zo šikovným rozmiestnením jednoduchých kulís neodvádzala pozornosť divákov od hereckých výkonov dvojice Ivany Jakubčovej a Lukáša Maťufku. Ak ste ich nezastihli v Košickom Kulturparku máte možnosť zahliadnuť ich pod Šarišským hradom koncom mesiaca. A aká by to bola rozprávka bez ponaučenia – preto nezabúdajte: „Mali sme párky, aj parky, porcelán aj zámky, nemali sme byť nenásytní a mali si vážiť si čo sme mali!“
Tí najmenší sa potom presunuli na pieskovú pláž, kde sa pod vedením Romana Sorgera zahrali na malých hercov či bábkohercov.

Vyspovedali sme aj hercov divadla Portál.

Bolo to krásne, veľmi milé…
My za to berieme peniaze (smiech)
Nehráme tu prvýkrát, minulý rok sme tu hrali predstavenie o Troch grošoch , jedno nám nevyšlo – O červenej čiapočke- lebo pršalo, no a teraz sme hrali tu v exteriéri a hralo sa nám výborne. Báli sme sa hlavne vetra, lebo máme takú scénu, ktorá pôsobí ako plachta, takže keby sa do nej zaprel vietor, tak nás odfúkne niekde do Kanady. Ale máte to tu dobre vyriešené. Chválim.

Čo sa Vám páči na práci s deťmi?
Naše divadlo Portál, ktoré pôsobí v Prešove, hrá prevažne pre detského diváka, asi aj preto, že detský divák je najúprimnejší, má tie reakcie veľmi spontánne. Dospelý divák sa môže tváriť, že sa mu to páčilo, a deti, vidíte, ak sa im niečo páči, tak zakričia, pochvália a tešia sa z toho úprimnejšie ako dospelí. S detským divákom sa dá viac komunikovať, keď človek na chvíľku vystúpi z postavy a prihovorí sa im. A pri dospelom divákovi to nefunguje. Vravel som, rodičia, poďte aj vy sa naučiť rybacinu. Tak asi iba traja – štyria sa zapojili a ostatní len sedeli a pozerali – ja také veci nebudem robiť.

Venujete sa aj dabingu ?
Nie, bola by to pre nás strata času. Byť zatvorený v miestnosti a rozprávať na mikrofón za nejakých hercov. Je to dobre zaplatené, ale aj tak si myslím, že väčšia zábava je pri tom, keď človek môže naozaj hrať.

Máte vtipnú a originálnu vizualizáciu webovej stránky (www.divadloportal.sk). Kto ju robí ?
To robil tiež človek, ktorý dostal zaplatené, takže to musí byť dobré (smiech). Ale nie, robil to náš kamarát Jaroslav Vaľko, ktorý robí aj rôzne hudobné klipy, napríklad aj kreslený klip skupine Komajota.

Keď hráte, máte peknú ľubozvučnú slovenčinu, taká sa málokedy počuje…
Tak ešte na Markíze, Jojke možno (smiech). Východ je príznačný tým, že sa tu rozpráva mäkšie, ale my sa snažíme ísť spisovnou cestou, takou ľubozvučnejšou, ale nie vždy to vychádza. Keď hráme niekde na strednom Slovensku, tak občas aj zatiahneme tak po šarišsky, východniarsky. Ale zas myslím si, že je to na mieste, sme z toho regiónu a robíme to čo vieme a ako najlepšie vieme.A podľa mňa treba ešte stále prezentovať aj túto formu reči.

autor (Mária Hricová, Grétka Čandová)

Video k článku: http://www.youtube.com/watch?v=Eo_lg8D1NeU