Pakty vzájomnosti poľského Krakova a slovenských Košíc

(Košický večer; 21/2012; 25/05/2012; s.: 14; Soňa Makarová ; Zaradenie: ČAROKRUHY/HISTÓRIA)

Stredoveké Košice boli niekoľko desaťročí významné mesto s metropolitným postavením (4. časť)

Košice v stredoveku obchodovali so všetkými európskymi mestami a cudzí kupci privážali na ich trh vzácne tovary aj z Ázie. Pretože z obchodu bohatli kupci a prosperovalo aj mesto, usilovali sa získať a zabezpečiť čím viac výhod v obchodovaní pre seba, v čom sa im darilo, hoci to bola neraz náplasť na rany, ktoré utrpelo mesto pri jeho vojenských obliehaniach na budovách i na obmedzení obchodu.

Privilégiá a obchod

Rastu a rozvoju obchodu Košíc pomohli privilégiá, ktoré získali od Karola Róberta v 14. storočí. Pre košických kupcov bolo dôležité, aby boli ich tovary oslobodené od práva skladu, ale aby cudzí kupci museli v Košiciach svoj tovar vystaviť. V 13. storočí dopravovali tovary do Pruska cez Poľsko podľa zvykového práva po vodných tokoch a ešte pred rokom 1344 mali colné privilégiá v Poľsku a Rusku. V roku 1344 získali čiastočné právo skladu na tovary z Poľska a Ruska, ktoré bolo rozšírené na všetky tovary z týchto dvoch krajín. Z Poľska sme dovážali okrem surovín módny tovar – tkaniny, šatstvo, obuv, tiež papier, písacie potreby, knihy. S ich importovaním sa u nás udomácnili aj niektoré ich názvy: čipkám sa hovorilo “fľandra” podľa krajiny ich pôvodu – Flandrie, stuhy ešte za prvej ČSR volali “pentle”. Z Ruska sa dovážali vzácne tkaniny, kožušiny, zlaté a strieborné šperky, luxusný tovar. Pre košických kupcov a tým aj pre mesto bol významný rok 1390, odkedy nielenže boli košickí kupci oslobodení od skladu tovaru v Krakove, ale odvtedy sa obchodné styky medzi Krakovom a Košicami riadili obchodnou dohodou, ktorá vošla do histórie ako “Pakt vzájomnosti obchodných stredísk Krakova a Košíc” (dalej len Pakt vzájomnosti). Uvádza sa ako spolupráca dvoch empórií.

Prečo Krakov a Košice?

V štúdii Pakty vzájomnosti (Hist. časopis 36, 1968) historik O. R. Halaga píše o Krakove i Košiciach ako o dvoch kupeckých centrách, ktoré sa v stredoveku nazývali “empórium”. Empórium bolo strediskom obchodu celého regiónu alebo krajiny, kde sa ponúkalo všetko, čo v krajine vyprodukovali a kde sa domáce produkty menili za potrebné, dovezené z iných krajín. Empória boli v ranom stredoveku pravidelnou zastávkou karaván diaľkových kupcov. Dráhová diaľka kupcov udávala “drahovosť” (drahosť, hodnotu) tovaru a to tak v ponuke dovozu z veľkej “dráhy”, ako aj v dopyte po miestnych produktoch, vhodných vtedy na tranzit. “Krakov mal takéto funkcie od pradávna” píše sa v štúdii. “Nad iné centrá Poľska vynikal Krakov ako zastávka diaľkových kupcov – Židov, Arabov, kupcov z Byzantskej a Franskej ríše. Luxus a príjmy v krakovskom kupeckom centre vábili ešte veľkomoravského Svätopluka pred rokom 880.” Obidve centrá – Krakov a Košice – mali od druhej polovice 13. storočia samosprávne orgány a ako “mestské republiky” mohli rozhodovať “o veciach v kraji aj v cudzine”, čo v súčasnosti patrí do kompetencie štátu. Túto obchodnú spoluprácu – a nebola iba obchodná, ale aj v kultúre a vzdelávaní – treba chápať ako medzinárodnú, pretože Krakov reprezentoval Poľsko a všetky poľské mestá. Bol to prvý dokument o medzinárodnom obchode Krakova a Košíc. Na rozhraní staroa novoveku odporúčal poľský kráľ Žigmund I. Košice aj celú Pentapolitanu do priazne novému uhorskému kráľovi Jánovi Zápoľskému. Odôvodnil to takto: “Košice a Krakov spájajú mnohé rozmanité obchody a záujmy s našimi (poľskými – pozn. autorky) poddanými, že bez vlastnej ujmy sa jeden národ bez druhého nemôže zaobísť”.

Originál je v Košiciach

Od septembra do novembra 2011 bola v Krakove výstava “Košice – Krakov na spoločnej ceste”, kde boli aj historicky cenné písomnosti Košíc. Medzi nimi aj originál Paktu vzájomnosti, ktorý vystavila krakovská mestská rada 4. marca 1394 a nachádza sa v Archíve mesta Košice. Obsahoval tieto body: 1. Košickí kupci majú právo prechádzať s tovarmi cez Krakov do všetkých krajín podľa zvykového práva, ako predtým. 2. Do Pruska, kým trvá s ním vojna, ich cesty nie sú oprávnené. 3. Krakovskí kupci, ako predtým, môžu ísť s tovarom do Košíc a tam ho zložiť podľa dávneho práva a zvyklostí. 4. Ak niektorá strana nebude chcieť dodržiavať tieto ustanovenia, vypovie ich druhej strane štyri mesiace dopredu, aby každý kupec stačil poslať tovar domov alebo z domu. 5. Obidve strany si budú navzájom pomáhať proti dlžníkom. Faksimile Paktu vzájomnosti odovzdal primátor Košíc primátorovi Krakova. Pakty vzájomnosti z rokov 1390 a 1394 neboli jedinými zmluvami metropol Krakov a Košice. V priebehu 100 rokov 1390 – 1490 to boli body vzájomného vyrovnania, ktoré obidve metropoly presadili do mierovej zmluvy medzi panovníkmi Poľska a Uhorska pod hradbami Košíc 20.2.1491. Bolo to po obliehaní Košíc vojskami poľského kráľa Jána Alberta, keď v úmysle stať sa uhorským kráľom, vtrhol na východné Slovensko. Košičanom prišiel na pomoc Vladislav I. a hrdinská obrana mesta priniesla záchranu uhorskej koruny. Škody, ktoré vznikli v Košiciach v múroch, boli vyčíslené na 9-tisíc zlatých, ale huštáky, takmer zrovnané so zemou, sa nepostavili na nohy ani po 20 rokoch. Do mierovej zmluvy boli zahrnuté aj náhrady škody Krakovčanom, Košičanom a iným kupcom za tovary deponované počas obliehania. Po roku 1490 sa zmenil systém obchodovania a diaľkový obchod Košíc s Krakovom v starej forme prestal. Vývoz kovov sa stal vecou veľkých výrobcov a svetového obchodu. Maloobchodné styky Košice – Krakov pokračovali ďalej. Soňa Makarová