Panovníci nám prejavovali priazeň rôznymi privilégiami

(Košický večer; 18/2012; 04/05/2012; s.: 14; Soňa Makarová ; Zaradenie: ČAROKRUHY/HISTÓRIA)

Stredoveké Košice – významné mesto celého východoslovenského regiónu s metropolitným postavením (1.)

Je prvý májový týždeň a ten sa každý rok nesie v znamení osláv Dňa mesta Košice pri príležitosti výročia prvej písomnej správy o Košiciach z roku 1230. A 15. júna si pripomenieme takú významnú historickú udalosť, akou bola v údolí Hornádu Bitka pri Košiciach, označovaná aj ako Bitka pri Rozhanovciach (na dobovej kresbe), v roku 1312. Ďalšia dejinná udalosť sa odohrala o 100 rokov neskôr 19. apríla 1412. Vtedy sa vytvorilo združenie piatich východoslovenských slobodných kráľovských miest na čele s Košicami pod názvom Pentapolitana (Päťmestie). Tieto udalosti úzko súvisia s Košicami, lebo sa dotýkajú ich rozmachu a postavenia v stredoveku, keď mali v pomere k iným mestám v Uhorsku metropolitné postavenie.

Samotná geografická poloha, privilégiá, udeľované panovníkmi, prosperujúce remeslá a obchod priniesli mestu Košice už v 13. storočí prívlastok “významné” a to v celom východoslovenskom regióne a neskôr prívlastok “strategické mesto” pre Uhorské kráľovstvo. Od konca 13. storočia boli Košice sídlom Kráľovskej komory. Táto spravovala kráľovský majetok, vyberala kráľovské dane a dávky v minciach, naturáliách, drahých kovoch, kontrolovala tridsiatkové a colné stanice v tejto oblasti. Kráľovská komora bola reprezentantom najvyššej štátnej moci a sídlila v tzv. Kráľovskom dome, ktorý stál na mieste terajšieho Premonštrátskeho kostola s kláštorom na Hlavnej ulici č. 67. Metropolitné postavenie mesta bolo podložené aj právne a to privilégiami z rokov 1342 a 1347. Panovníci vedeli svojich verných štedro odmeniť. Aj kráľ Karol Róbert odmenil Košičanov za ich vernosť a pomoc ozbrojených občanov v bitke na rozhanovskom poli viacerými privilégiami, veď nimi napokon zabezpečoval prosperitu svojho kráľovstva. Ešte v roku 1319 boli košickí kupci podľa Veľkého colného privilégia oslobodení od všetkých colných a mýtnych poplatkov v Abovskej a Zemplínskej stolici, na území medzi riekami Tisa a Slaná po Bereg. Neskôr bolo rozšírené toto privilégium na celé Uhorsko a Sedmohradsko. Ešte pred prvou polovicou 14. storočia mali Košice v Poľsku a na Rusi také isté colné výhody, aké tam mali krakovskí kupci. Do roku 1364 k nim pribudli výhody vo Vratislave, Sliezsku, na Morave a v Čechách, v roku 1388 sa rozšírili na Rakúsko. Privilégiom z roku 1342 udelil kráľ Karol Róbert Košiciam plnú súdnu právomoc. Ak sa nedosiahla v niektorých sporoch dohoda na domácej pôde, mohli sa odvolať priamo k panovníkovi alebo k taverníkovi (hodnostárovi, ktorý bol správcom kráľovskej pokladnice a okrem iných funkcií mal druhostupňovú súdnu právomoc nad mestami v Uhorsku). Košice boli zaradené medzi hlavné kráľovské mestá. Podľa privilégia kráľa Ľudovíta I. Veľkého z roku 1347, ktorý bol synom Karola Róberta a pokračoval v jeho politike, postúpili Košice v hodnostnom rebríčku uhorských miest na druhé miesto za Budín, najvýznamnejšie mesto a sídlo Uhorského kráľovstva. Udelením týchto privilégií sa zavŕšil proces premeny Košíc na slobodné kráľovské mesto, ktoré malo odvtedy súdnu, právnu, náboženskú a hospodársku autonómiu. Udelenie prvého mestského erbu v Európe Košiciam kráľom Ľudovítom I. Veľkým v roku 1369 na hrade Diósgyőr ako keby korunovalo právne vyzdvihnutie Košíc nad iné mestá.

Matej Korvín tu zastrelil tura

Aj ďalší panovníci prejavovali Košiciam priazeň, najmä Žigmund Luxemburský a Matej Korvín. Napríklad Matej Korvín bol v Košiciach častým hosťom, trávil v nich sviatky, rád poľoval v košických mestských lesoch, kde v novembri 1460 v okolí Sokoľa zastrelil tura. Prameň, pri ktorom oddychoval, nazvali Kráľovou studňou a jedna cesta v okolí Sokoľa sa volá Kráľova cesta. Rovnako ako Žigmund Luxemburský podporoval stavbu Dómu sv. Alžbety. Podporoval výhodami rozvoj remesiel, trhu a obchodu. Žigmund Luxemburský pokračoval v upevňovaní postavenia kráľovských miest, ako pred ním Ľudovít I. Veľký. V roku 1405 im chcel zabezpečiť účasť v uhorskom sneme, v ktorom mohla zasadať iba šľachta, pretože potreboval podporu miest proti nej, neschvaľovala totiž jeho nástup na trón. Finančnú aj inú pomoc pre jeho vojenské konflikty dostával od Košíc, za čo im v roku 1411 udelil zvláštne privilégium na výrobu barchetu. Podľa neho sa Košice stali jeho monopolným výrobcom a tí remeselníci, ktorí ho dovtedy asi v štyroch mestách Uhorského kráľovstva vyrábali, sa mali presťahovať do Košíc aj s príslušným vybavením tkáčskej dielne. Barchet bol luxusnou tkaninou na spodnú a posteľnú bielizeň, ktorá sa vyrábala z dovážanej bavlny a pri tkaní do nej košickí majstri pridávali ovčiu vlnu. Podľa tohto privilégia sa nesmel dovážať barchet zo zahraničia. Košickým kupcom a tým aj mestu prinášalo veľký zisk právo skladu. Od roku 1361 každý kupec, ktorý prichádzal s tovarom zo zahraničia, musel ho povinne zložiť z vozov v Košiciach a vo veľkom predať domácim kupcom. Tí potom mohli zahraničný tovar predávať na trhoch doma i v celej provincii, pochopiteľne, s veľkým ziskom. Aj keď niektoré mestá mali čiastočné právo skladu, Košice boli hlavným skladom zahraničného tovaru. Stávalo sa, že keď kupci z Valašska, Turecka, Moldavy obišli Košice, aby sa vyhli nútenému skladu, prišli o všetok tovar, lebo Košice mali právo skonfiškovať im ho.

Európski kupci

Košickí kupci mali obchodné spojenia s celou Európou. Koncom 14. storočia prichádzali do stredovekých Košíc kupci z Poľska, Rusi, Srbska, Pruska, Sliezska, rumunských kniežatstiev Moldavy a Valašska, Horného a Dolného Nemecka, Porýnia, Flámska, Nizozemska, Švajčiarska, Španielska a Rakúska. Sústredenie množstva obchodníkov si vyžiadalo vznik Kupeckého domu na južnom rohu Hlavnej a terajšej Alžbetinej, vtedy Hnilnej. Tieto európske spojenia vnukli Žigmundovi Luxemburskému myšlienku usporiadať v Košiciach konferencie s panovníkmi a cirkevnými hodnostármi týchto krajín. Prvá konferencia bola v roku 1419 s poľským kráľom a veľmajstrom Pruska, na desiate výročie tejto tradície v obchodnom veľkomeste Košice s litovským veľkokniežaťom Vitoldom. (Nabudúce: Spoločenstvo 5 kráľovských miest – Pentapolitana.)

Soňa Makarová