Pavla Sceranková – Dušan Zahoranský – UPOMIENKOVÉ PREDMETY

Vážení priatelia, priaznivci vizuálneho umenia

Make Up collective vás
srdečne pozýva na vernisáž výstavy

“UPOMIENKOVÉ PREDMETY”
Dušan Zahoranský & Paula Sceranková

V piatok 7. NOVEMBRA
o 18.00 MAKE UP GALLERY, KASÁRNE/KULTURPARK – NEZÁVISLÉ KULTÚRNE CENTRUM, Kukučínova 2, Košice
Výstava potrvá do 7. 12. 2008

Galéria je otvorená:

Ut – Ne 14.00 – 18.00 hod.

Make Up Gallery uvádza: Pavla Sceranková – Dušan Zahoranský – UPOMIENKOVÉ PREDMETY

Súbor objektov a videí predstavuje prierez našej tvorby, ktorá sa tematicky stretáva v soche ako spomienke. Estetika, ktorú máme z detstva vo svojej pamäti, je nanovo interpretovaná v sériách „Spomienka ako nová realita“ /Pavla Sceranková 2006/ a „Zimné a letné hry /Dušan Zahoranský 2008/“.
Pavla Sceranková:
„Obrazom, ktoré mi silno utkveli v pamäti som hľadala formu – novú realitu. Prišla som k princípu práce, ktorý spočíval v snahe o “presné” zobrazovanie spomienky. Silná spomienka bola zdrojom pocitov, ktoré nepodliehali času a boli stále ako živé. Stávali sa súčasťou každej “prítomnosti”, ktorá mala tendenciu do nich vstupovať – šum. To, čo “obrazu nepatrilo” som dôkladne vyselektovávala. Pýtala som sa, prečo niektoré situácie, predmety, vône, obrazy silno utkvejú v pamäti a iné hneď vyprchajú.
Prečo sa toľko intenzívnych spomienok vzťahuje k detstvu? Viem sa stotožniť s hypotézou, že sme svet vnímali intenzívnejšie, pretože sme sa vnímaniu len učili. Udalosť, v zmysle slávnosti, akéhosi priameho stretnutia so svetom, s bytím v jeho bytnosti sa ale nedá obmedziť len na detstvo. S udalosťou sa stretávame v každom čase. Otázka, aké okolnosti a podmienky vedú k “udalosti” je to čím sa chcem zaoberať aj naďalej.“

Dušan Zahoranský:
„Olympijské hry v Mníchove, Moskve, Los Angeles, alebo v Číne zbližuje spoločná estetika. Ideológie zneužívajú výtvarnú skratku a reč materiálov, monumentálny výraz, aby verejnosť infikovali vlastnou dogmou.
Práce voľne odkazujú k „mýtu“ športových hier. Hry sú vysnené miesto, do ktorého sa premietajú naše predstavy o telesnej a mentálnej dokonalosti. Preto je pre každú moc nesmierne lákavé privlastniť si toto projekčné plátno na potvrdenie vlastnej legitimity. Moc predstiera, že je vľúdnym lôžkom, ktoré svojho spáča neväzní v letargii, ale naopak mu dopriava zaslúžený odpočinok a opojenie. Objekty sú tým, čo som zo svojich spomienok a snov vydoloval, ako znepokojujúce stopy opojenia z hry. Sú to logá, kulisy a výzdoba priestorov, v ktorých sa pohybovali moje detské predstavy.“

Druhou témou je vzťah medzi hmotou sochy a jej obrazom. S napätím, ktoré vzniká medzi autentickým objektom a jeho reprezentáciou pracujú série „Umzug – Sťahovanie“ /Pavla Sceranková 2007/ a „Anamorfné série /Dušan Zahoranský 2006/“.
Pavla Sceranková:
„Inou polohou práce je fascinácia potencionálnou energiou. Aj obyčajný pád je istou formou jej uvoľnenia. To ma vedie k performance – telesná energie v krátkom spojení / kooperácii s energiou objektu. Na zachytenie tohto momentu používam video. Tým sa nastoľuje otázka vzťahu medzi sochou a videom – pohyblivý obraz ako platforma priblíženia sa hmote a hmota ako index obrazu. Kedy je socha skôr videom a kedy je video skôr sochou? Ktoré faktory média spôsobujú, že sa pohyblivý obraz stáva matériou, a naopak hmota sa vyjaví až prostredníctvom pohyblivého obrazu.“

Dušan Zahoranský:
„Cyklus anamorfne tvarovaných malieb a plastík odkazuje k odchýlke vnímania. Do diel a právd z histórie som vniesol chybu a čitateľnými sa stávajú až po spätnej digitálnej korekcii. Vzniká tak paradox, medzi tým, čo je hmatateľné, no zavádzajúce a pravdivou informáciou, ktorá pre zmenu deformuje okolím.
Pre objekt „Čitateľ“ (2006) som zvolil text. Mierna deformácia písma spolu s ťažkopádnosťou prevedenia by mali podtrhnúť paradox medzi formou a obsahom napísaného.
V cykle „Čínska krajina“ (2006) remixujem diela významných autorov čínskej krajinomaľby. Ich počítačová deformácia – následný pokus o premaľovanie – a inštalácia v autentickom prostredí čínskej reštaurácie v Prahe – rozptyľuje zážitok do prechádzky medzi galériou a bistrom.
Tým, že ani v galérii a ani v spomínanej reštaurácii nie je „pravdivý“ originál, návštevník vníma a dešifruje iba akúsi kódovanú správu o Číne. Práve schopnosť šifru odhaliť, je to, na čo chcem diváka upozorniť.“

Pavla Sceranková, Dušan Zahoranský 1.11.2008 v Prahe