Pohľad ľudí na pouličné umenie sa zlepšuje

Umelci a umenie na ulici nie sú prijímaní všade rovnako. Potvrdili to aj Werner Schrempf a Natalia Bauernhofer z Rakúska, kde už 15. rok organizujú festival pouličného umenia LaStrada a Fanni Nánay z Maďarska, ktorá sa prostredníctvom festivalu Placcc snaží už druhý rok presvedčiť obyvateľov Budapešti, že pouliční umelci nie sú čudáci bez peňazí.

Ako by ste definovali verejný priestor a umenie v ňom?
Werner Schrempf, umelecký riaditeľ festivalu LaStrada, Graz (Rakúsko): Verejný priestor je pre mňa divadlo, otvorený priestor, kde sa každý deň odohráva život ľudí… Potom prídu umelci a použijú ho ako podnet na umelecké dielo. Jednoducho existuje. Zaujímavé je, že sa stále vyvíja, vždy je iný. Zaujímavá je aj práca v komunite, spolupráca s ľuďmi, ktorí sa takto stávajú súčasťou umenia so svojimi reakciami, príbehmi, odozvou…
Fanni Nánay, riaditeľka festivalu Placcc, Budapešť (Maďarsko): Rovnako ako Werner ho chápem ako divadlo, priestor so svojim príbehom, postavami a príbehmi ľudí, ktoré môže získať umelec práve odtiaľ – z verejného priestoru. Sú tam všetky príbehy a legendy, ktoré sú navrstvené na sebe a je zaujímavé pomaličky odlúpnuť tieto vrstvy a dostať sa hlbšie. Žijem v Budapešti, ale keď idem do ostatných miest Európy, vnímanie verejného priestoru je odlišné. Napríklad v Poľsku som si všimla, že ľudia v 90-tych rokoch nepoužívali verejný priestor. To bolo pre mňa prekvapujúce v porovnaní so západoeurópskymi mestami. Často uvádzam príklad, že keď vidíte pouličného umelca na západe, okolo neho sa zíde dav ľudí, ktorí si jeho predstavenie užíva, ale vo východnej Európe si ľudia myslia, že sú to žobráci a radšej ich obídu. S postupom času musím skonštatovať, že sa pohľad ľudí na týchto umelcov už zlepšuje. Želám si, aby táto zmena nastala. Viem, že to nedokážem zmeniť sama, ale želám si ju.

Čo pre vás znamená členstvo v európskej sieti združení zaoberajúcich sa umením vo verejnom priestore – IN SITU?
Werner: Festival LaStrada je členom od jej začiatku, od roku 2003. Členstvo v IN SITU pre nás znamená veľa. Ocenili sme to najmä v období, keď sme hľadali nových partnerov festivalu, aby sme sa rozšírili na medzinárodnú úroveň. Chceli sme produkovať viac ako dovtedy a to bol rozhodujúci krok pre tento festival. Nám to dáva zmysel a umelcom šancu cestovať, spolupracovať a pracovať na medzinárodnej úrovni.

Fanni: Členmi IN SITU sme od roku 2008. Prvý festival sme zorganizovali mimo tejto siete. Až po zorganizovaní prvého festivalu PLaccc sme sa mohli stať členmi. Združenie IN SITU je dôležité pre šírenie informácií o umelcoch, programoch, o ostatných festivaloch, spoluprácach a tvorbe. Vďaka tomu sme robili adaptácie, ktoré boli v Kodani a potom sa prispôsobili na podmienky Budapešti, čo bol v skutočnosti prenos skúsenosti kolegov na nové miesto. V tomto prípade maďarskí umelci neboli autori, ale spolupracovníci, čo pre nás znamenalo obrovskú finančnú pomoc pre náš festival.

Čo bolo hlavnou príčinou vzniku festivalu Placcc v Budapešti a LaStrada v Grazi?
Werner: Graz má bohatý kultúrny život počas celého roka, ale v celom Rakúsku nebolo pred 14 rokmi žiadne pouličné umenie, či festival alternatívneho divadla. Využili sme túto šancu. Chceli sme, aby mesto ožilo aj v lete. Na začiatku sme sa sústredili najmä na centrum mesta, ktoré bolo ešte pred 14 rokmi počas víkendov prázdne, nikto tam nechodil. Teraz aj vďaka nám je mesto plné ľudí v lete aj počas víkendov, ľudia „používajú” svoje mesto. Zistili sme, že je to skvelé. Postupne krok za krokom sme menili náš koncept a festival sme posúvali smerom von, do menej populárnych oblastí, ktoré bojujú s problémami migrantov, prisťahovalcov… Tým prvotným momentom bolo urobiť niečo pre život v meste.
Fanni: U nás to bolo podobné. Nedostatok pouličného umenia sme využili pri štarte nášho festivalu. Od septembra do mája v Budapešti prebieha tradičná divadelná sezóna, to znamená, že divadelné predstavenia sa klasicky odohrávajú vo vnútri divadiel. Potom sťahujeme divadelné predstavenia vonku, pod „holé nebo”. Nedostatok umenia vo verejnom priestore bol aj našim prvotným motívom.

Zaznamenali ste nejaký “masový” dopad festivalu na obyvateľov Grazu?
Werner: V Grazi má festival obrovský úspech. Začali sme v centre a postupne sme festival preniesli do okrajových menej rozvinutých častí mesta, čo im napokon pomohlo k ich rozvoju. Košice sú tým správnym mestom, aby tu bol podobný festival.

Koľko dní trvá váš festival a koľko ľudí sa podieľa na jeho príprave?
Fanni: Festival Placcc pripravujem spolu s jednou kolegyňou, obe sme plne multifunkčné. Minulý rok nám s konkrétnymi projektami vypomáhali ešte dve asistentky. Festival trvá desať dní. S prípravou ďalšieho ročníka začíname už v priebehu aktuálneho ročníka, ktorý je každoročne na prelome septembra a októbra. Reklamnú kampaň začíname začiatkom augusta, čo sa môže zdať dosť neskoro, ale skôr takéto informácie nikoho nezaujímajú ?, mnohí dovolenkujú alebo sa práve vracajú z dovoleniek. Festivalové noviny a brožúra vychádzajú začiatkom septembra. Od júna si na PR a masmediálnu podporu najímame výpomoc.
Natalia Bauernhofer, projektová manažérka festivalu LaStrada, Graz (Rakúsko): Počas celého roka pracujú na programe traja ľudia. Technické a PR veci rieši osobitný personál, ktorý zároveň pracuje aj na ďalších projektoch. Čím viac sa blíži termín festivalu, tým viac sa do jeho prípravy zapája viac ľudí. Trvá deväť dní, koncom júla a začiatkom augusta. S aktívnou propagáciou začíname v máji. Festivalovú brožúru máme pripravenú začiatkom júna. Letáky a noviny vychádzajú už predtým, rozdávajú ich dobrovoľníci, priamo oslovujú ľudí na ulici. Úzko spolupracujeme s novinármi a rádiami.

LaStrada má za sebou 14 rokov, čo by ste poradili organizátorom, ktorí by sa chceli pustiť do organizácie takéhoto festivalu?
Werner: Nech je to festival pre ľudí a o ľuďoch.

Čo hovoríte na košický festival umenia vo verejnom priestore USE THE C!TY?
Natalia: Tohto roku som videla takmer všetko. Mne sa najviac páčil projekt Hudba v električke, je to jednoduché a zároveň veľmi blízko verejnosti. Na umelcoch ste videli, že boli šťastní a spoločne si užívali bezprostrednú blízkosť publika. Videla som aj vystúpenie pred obchodným centrom Galéria. Síce som nerozumela ani slovo, ale i napriek tomu som mohla prežiť a precítiť pocity, ktoré na mňa preniesli umelci. Niekedy nemusíte rozumieť všetkému a umelec na vás prenesie ten pocit a to bolo pre mňa veľmi zaujímavé.
Fanni: Do Košíc som prišla keď už festival prebiehal, ale to čo som stihla vidieť sa mi veľmi páčilo, napríklad koncert pri fontáne. Organizovanie takýchto menších, čiastkových podujatí by sme si nemohli dovoliť, lebo by nás to stálo veľa energie, ale i napriek tomu sú takéto malé formy dôležité. My sa skôr sústreďujeme na veľké formy . Nie je to o rozdielnej kvalite, je to skôr o vloženej energii a ergonómii práce, ktorú treba do toho vložiť. Napríklad ESCAPE ROUT bola performancia na korbe nákladiaku, ktorý tri dni premával po meste a tvoril spojnicu festivalu. Bola to zaujímavá skúsenosť.

Graz bol v roku 2008 aj Európskym hlavným mestom kultúry. Do akej miery to ovplyvnilo festival LaStrada?
Werner: V rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK)sme boli viac otvorení umeniu, ale odvtedy sa to veľmi nezmenilo. Nie sme si istí či chceme byť opäť EHMK. Myslím si, že to bola zaujímavá a dobrá skúsenosť. Festival to nijako nezasiahlo, robili sme ho rovnako ako po minulé roky. Nemali sme iné zdroje financovania ako doposiaľ.

Zuzana LEHOTSKÁ