Prístup Zostaňte len u mňa už nestačí

(Trend; 18/2012; 10/05/2012; s.: 17; Iveta Niňajová ; Zaradenie: Trend top v cestovaní)

Manažér modernej destinácie musí rozmýšľať najmä podnikateľsky

Po 15. marci tohto roku sa mapa Slovenska rozdelila na tridsať území, ktoré majú ambíciu stať sa turistickými destináciami. V zmysle novely zákona o podpore cestovného ruchu tam vznikli partnerstvá samosprávy s miestnymi podnikateľmi, čo je nevyhnutný predpoklad vzniku a rozvoja destinácie. Čítajúc zoznam zaregistrovaných oblastných organizácií cestovného ruchu (OOCR), začala som uvažovať, s ktorými z nich nadviazať spoluprácu a ako ju smerovať. Inšpiruje ma aj skutočnosť, že nás v Košiciach už niekoľko mesiacov intenzívne atakujú TDM (obdoba našich OOCR) zo severného Maďarska. Chcú s nami spolupracovať a využiť tak potenciál, ktorý Európske hlavné mesto kultúry – Košice – v roku 2013 prinesie. Samozrejme, ponúkajú recipročnú spoluprácu. Chcú osloviť návštevníka východnej metropoly Slovenska aj svojimi produktmi. Už vlani pred majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji sme od maďarského TDM Tokaj dostali ponuku degustačných trás po regióne, rôzne tematicky zameraných, v rôznych cenových úrovniach. Úprimne, mali sme dilemu, či predávať aj maďarský Tokaj, ak ten slovenský navštevuje tak málo hostí.

Košice a maďarský Tokaj

Hovorí sa, že učiť sa treba od najlepších, preto mi napadlo zobrať si príklad z veľmi úspešnej európskej destinácie – z Viedne. Aj tam totiž ponúkajú jednodňový výlet do Bratislavy, keď je po ňom dopyt. Vychádzajú z toho, že keď to návštevník ocení a obohatí ho to zážitkom, je potrebné mu vyjsť v ústrety. Prirovnávať Košice k Viedni je síce veľmi odvážne, ale ide o princíp. Destinační manažéri Viedne, samozrejme, nechcú, aby návštevník, ktorého získali svojím marketingom, míňal peniaze u susedov za ubytovanie a základné služby. Pobyt mu však radi obohatia jednodňovým výletom do blízkeho okolia vo vzdialenosti do 150 – 200 km. Nerozlišujú, či ide o Rakúsko, Slovensko alebo Maďarsko. Môj pohľad sa po tejto úvahe stal podnikateľským. Stal sa pohľadom destinačného manažéra. Ak návštevník Košíc ocení návštevu maďarského Tokaja, ktorého ponuka produktov je atraktívna, prečo mu nedať túto možnosť? Ak dnes ponúka organizácia Košice – Turizmus jednodňové výlety po východnom Slovensku v okruhu do 150 – 200 km, optimálne by bolo obrátiť sa aj na nové oblastné organizácie cestovného ruchu, kde sú ľudia, ktorí by mali vedieť ponúknuť to, čím chcú svoj región predovšetkým prezentovať. Viaceré novozaložené OOCR iba rozbiehajú svoju činnosť. Ak by mali začať tak, ako my v Košiciach, mali by najskôr postaviť produkt. Stanoviť si, čím jedinečným destináciu odlíšiť, čím ju predať. Zanalyzovať, čo bude najrýchlejšie generovať príjazdy, a tým aj príjmy, a za ktorú kvalitu sa vedia zaručiť.

Predávať sa navzájom

Toto je kľúčová úvaha. Možno potrvá rok – dva, kým si destinácia nájde optimálne portfólio produktov. Čo je podstatné, spustí proces tvorby s tzv. biznis pohľadom, ktorý slovenskému príjazdovému turizmu z úrovne destinácie doteraz chýbalo. Chýbala spolupráca, koncepcia, podnikatelia robili marketingové aktivity každý sám za seba. Vkladali do toho vlastné zdroje, a preto si svoju investíciu chránili. V budúcnosti by sa mali novovzniknuté OOCR zamerať na tzv. “cross – selling”, vzájomný predaj. V záujme atraktívneho programu pre návštevníka destinácie Slovensko aj vlastnej destinácie. Systém “dovolenkových stredísk”- zostaňte u mňa, máte tu predsa všetky služby – už nepatrí do súčasných trendov. Čím širšia ponuka, tým vyššia pravdepodobnosť, že si každý návštevník sám vyskladá pobyt šitý na mieru, čo je súčasný trend. Okrem toho mnohokrát sa stávame “slepými”, ak sa nepozeráme z nadhľadu. Keby sa v Košiciach nediali žiadne podujatia, je mesto destináciou na jeden deň. Ale ak ho predávame ako destináciu s piatimi UNESCO lokalitami a so štyrmi národnými parkmi, atraktívnosť sa zvyšuje. Záujmom je udržať tu hosťa čo najdlhšie. Preto ho posielame aj do iných destinácií, ale organizovane, s vedomím, že ak sa mu tam zapáči, vráti sa na Slovensko znova.

Kedy nás budú brať vážne

Destinácia Slovensko dnes dosahuje síce najvyšší rast v stredoeurópskom priestore, ale je potrebné vidieť aj absolútne čísla – počet návštevníkov. Ten nás naďalej radí za ostatné krajiny z V4. Údaje o raste však predsa len hovoria, že sa “zotrvačník generovania príjmov z turizmu” pomaly roztáča. Kedy a ako rýchlo sa roztočí, závisí od schopnosti destinačných manažérov novovzniknutých organizácií viesť dialóg medzi sebou navzájom a kooperovať celoštátne. Ak bude Slovensko dosahovať porovnateľné aj absolútne čísla v návštevnosti, bude konečne destináciou, ktorú bude Európa brať vážne.

Autorka je expertka na destinačný manažment a výkonná riaditeľka OOCR Košice – Turizmus.

Späť na obsah