Quasars Ensemble: Pocta slovenskej avantgarde a Elliotovi Carterovi

Dátum a čas:
Nedeľa - 14. 07. 2013 - 17:00

Miesto konania:
White noise


quasars-ensenble-127-editbw72dpi

 

 

 

 

 

 

V pavilóne White noise (pri Auparku) vystúpi rezidenčný súbor kultúrneho centra Kasárne/Kulturpark

 Quasars Ensemble. 

Účinkujú:

Andrea Bošková / flauta, Júlia Gálová / hoboj, Martin Mosorjak / klarinet, István Siket / trúbka, Maroš Potokár / husle, Peter Mosorjak / husle, Peter Zwiebel / viola, Andrej Gál / violončelo, František Výrostko / kontrabas, Tamás Schlanger / vibrafón, Diana Buffa / klavír,  Ivan BUFFA / dirigent

 Program:

Vladimír Godár: Ricercar per 4 stromenti

Jozef Podprocký: Expresie op.6 pre husle a violu (výber)

Elliot Carter: Figment III pre kontrabas

Vladimír Bokes: Coll´Age op.28

Ivan Buffa: Organismo

Ivan Hrušovský: Combinazioni sonoriche

Pokračovanie cyklu koncertov Quasars Ensemble prináša portrét slovenskej hudby druhej polovice 20. storočia a zároveň pokračuje v prezentácii tvorby košických skladateľov.

Hrušovského Combinationi sonoriche z roku 1963 sú jedným z najdôležitejších diel slovenskej hudobnej avantgardy, komponované pre legendárny súbor Hudba dneška.

Autor v nich dokázal ukážkovým, miestami až metodickým spôsobom predstaviť nové aktuálne kompozičné techniky Novej hudby, pričom muzikalita, s akou sa neskôr preslávil ako vo svete uznávaný autor zborobej tvorby, tu nie len že nechýba, ale dodáva novým dráždivým súzvukom špecifický náboj. Podľa autorových slov je formová stavba diela s hierarchickým využitím seriálnej a aleatorickej kompozičnej techniky riešená nasledovne: Zmyslom introdukcie je priestorové rozvinutie 3 tónov. V I. štruktúre ide o voľné využitie radovej techniky v horizontálnom i vertikálnom smere., II. štruktúra spočíva na serializácii parametrov výšky a rytmických hodnôt v polyfónnej faktúre, III. štruktúra je serializáciou parametrov dynamiky a nástrojovej farby, zmyslom IV. štruktúry je voľné spájanie rôznych akordických tvarov v rôznych polohách, s dôrazom na zvukovú farbu. V. štruktúra je aleatorická, v kóde sa vracajú prvky introdukcie (3 tóny, dôraz na priestor). Attacca prechody z jednej štruktúry do druhej sú prakticky nepozorovateľné, čo je účelom diela, aby vyznelo ako kompaktný celok.

Godárov Ricercar (1977, rev. 1995) je naproti tomu jedným z najvýznamnejších diel hudobnej postmoderny na Slovensku. Znamená návrat k tradičným hodnotám hudobnej histórie, aký symbolizuje aj využitie techniky ricercaru, typickú pre hudbu renesancie či baroka, pričom výraz diela je ale krajne expresívny, blížiaci sa  k vyjadrovaciemu svetu Alfreda Schnittkeho.

Bokesov Coll’Age (1979, rev. 1984) bol autorovým protestom voči systému, zakazujúcemu všetky kompozičné techniky vtedajšej hudby “Západu”, vrátane techniky koláže, ktorej sa autor provokujúco a s chuťou zhostil, prejavujúc tým akt vzdoru. “Kolážuje” nie len motívy odlišných hudobných epoch, ale aj melodické modely svojich starších skladieb.

Podprockého Expresie (1966) vďaka kontrapunktickému majstrovstvu prezentujú skladateľovu kompozičnú bravúru, pretavenú napokon aj do askézy dialógu iba dvoch sláčikových nástrojov, ale dokumentujú zároveň skladateľov osobitý výraz, schopnosť vytvoriť kontrastné nálady, ovplyvnené samotným životom kreatívneho, ale pokorného človeka, ktorý sa však nikdy nevzdáva. Dokáže byť smelo moderný medzi konzervatívcami, ale aj neústupčivo zásadový medzi modernistami.

Buffove Organismo (2012) je jednou z posledných autorových skladieb, ktoré vzniklo pre projekt “Vladimír Bokes a 7 bokesovcov”, predstavujúci poctu jednej z najdôležitejších kompozičných škôl na Slovensku. Sedem nástrojov tu funguje sólisticky, dokopy však vytvárajú živý celistvý útvar. Vývoj od Hrušovského Combinationi až k Buffovmu Organismu predstavuje akúsi vzorku vrámci polstoročie sa vyvíjajúceho moderného hudobného umenia na Slovensku, tematicky ukotvenú v oblasti komornej hudby.

Figment III pre kontrabas (2007) je napokon poctou ikone svetovej hudobnej avantgardy – americkému skladateľovi Elliotovi Carterovi, ktorý túto skladbu skomponoval vo veku 99 rokov, a bol zároveň jedným z najdlhšie žijúcich skladateľov v histórii hudby. Svet opustil pred niekoľkými mesiacmi, 5. novembra 2012  vo veku nedožitých 104 rokov.

Vstup voľný!


Poloha na mape

Načítanie mapy…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>