Quasars Ensemble – Komorná symfónia I.

Dátum a čas:
Utorok - 05. 03. 2013 - 19:00

Miesto konania:
Múzeum Vojtecha Löfflera

Tretí zo série koncertov Quasars Ensemble, rezidenčného súboru kultúrneho centra Kasárne/Kulturpark, predstaví tri kľúčové diela hudby začínajúceho 20. storočia, ktoré natrvalo ovplyvnili jej vývoj u nás doma aj vo svete a je zároveň prvým z koncertov, uvádzajúcich špecifický žáner komornej symfónie.

Najslávnejšia z nich, Komorná symfónia pre 15 sólových nástrojov E – dur op.9 (1906) Arnolda Schönberga je revolučným dielom klasickej hudby, predstavujúcim pomyselnú deliacu čiaru medzi tradíciou klasicko – romantickej epochy a novou érou, ktorá stanovila ďalšie možnosti vývoja hudby.

Okrem tradičných harmonických väzieb sa v rozsiahlom jednočasťovom diele objavuje aj celotónový mód a s ním súvisiace paralelné zväčšené kvintakordy, ktoré priniesol už Debussyho impresionizmus, ako aj kvartová harmónia a slávny kvartový motív.

Hudba Schönbergovej Komornej symfónie plynie nepokojne, vášnivo a krajne expresívne, akoby sa neskororomantický pátos odrazu niekoľkonásobne zrýchlil.

V tom istom roku nachádza podobné harmonické súvislosti aj Alexander Nikolajevič Skrjabin v Rusku, kým redukciu symfonického aparátu na komorné zoskupenie niekoľkých sólisticky poňatých nástrojov uplatňuje aj Charles Ives v Amerike.

Idea vyostreného výrazu sa uchytila a ovplyvnila celú hudbu 20. storočia. V jeho 20. rokoch vzniká množstvo podobných diel mladších slávnych Schönbergových kolegov – Antona von Weberna, Albana Berga, Franza Schrekera, Alexandra von Zemlinského, Maurice Ravela, Igora Stravinského, Nikolaja Roslavca, Erwina Schulhoffa, George Antheila, Hansa Krásu, Viktora Ullmanna, Henryho Cowella, Alfreda Casellu, Gian Francesca Malipiera, Manuela de Fallu, Gavriila Popova, Benjamina Brittena, skladateľov Parížskej šestky, Hansa Eislera, René Leibowitza, Bohuslava Martinů, George Enesca, Jozefa Grešáka a mnohých ďalších.

Pre slovenskú hudbu je však nesmierne dôležité, že počas komponovania veľkolepého cyklu Paula Hindemitha pod názvom Komorná hudba (1921 – 1927), ktorá nové komorné obsadenie využíva na báze koncertného princípu, komponuje v Bratislave v roku 1925 slovenský skladateľ Alexander Albrecht Sonatínu pre 11 nástrojov. Je to na Slovensku nielen dlho jediná, výsostne aktuálna moderná kompozícia, ale je zároveň prvým príspevkom do tohoto nového žánru v regióne. Nazývame ho aj prvým moderným dielom slovenskej hudby.

Poloha na mape