Projekt After Phuricane ukončil hudobné Leto v parku

Zvuk melanchólie, utrpenia – to bola poloha, do ktorej boli úvodom štylizované pesničky v projekte After Phuricane. Rómskym vokalistom dali však priestor aj na vlastnú, živelnú časť vystúpenia. V ich prirodzenej polohe si klasicky získali divákov, ktorí si pospevovali spolu s nimi. Spojením dvoch horúcich kultúr – rómskej a africkej, spolu s našou slovenskou kultúrou spôsobilo vznik zaujímavých hudobných momentov. Mraky krúžiace nad pódiom Kulturparku nedokázali zlomiť hymnický ráz prostredia a tak nechali slávnostné ukončenie naozaj slávnostné.
Violončelista Jozef Lupták nám porozprával o spolupráci s rómskym účinkujúcimi, počiatočných obavách z projektu a výslednom efekte.

Rómskych interpretov ste na začiatku postavili do pozície, v rámci ich prejavu, ktorá je v kontraste s ich „horkokrvnosťou“. Ako sa s ňou podľa vás popasovali?
Tak oni, si myslím, že sa čoraz viac a viac cítia v tých nových formách doma. Máme pocit, že čím viac spolu robíme, tým viac sa uvoľňujú. Ale keďže nie sme kapela, ktorá cvičí každý týždeň – vždy pred koncertom cvičíme, takže aj im chvíľu trvá, kým sa na pódiu uvoľnia. Pódiová skúsenosť je pre nich nová. Ale ako ste to mali teraz možnosť vidieť a počuť, oni sú stále viac a viac uvoľnenejší a čím viac cítia odozvu publika a našu odozvu, že sme spokojní ako spievajú a ako sa prejavujú, vyžarujú tak radosť z tej hudby ktorú majú.

Rómska hudba je dosť založená na improvizácii. V akej miere ste ju mohli uplatniť na tomto projekte?
Kedysi sme robili viac improvizovanej hudby, ale teraz je nás viacej a tak sme urobili aranžmány, ktoré kvázi dodržujeme, ale je to slobodné. Keď oni pociťujú chuť sa prejaviť aj spontánne inak, v ich typických polohách ako sú žalospevy a čardáše, tak vtedy sa improvizácia prejavuje.

Na základe čoho ste vyberali jednotlivých interpretov?
Nás bolo v podstate na začiatku viacej. Mali sme trombónistu z Holandska, huslista Stanko Palúch s nami skúšal hrať. Realita vyselektovala nás troch, ktorí sme tu. Rómski speváci boli od začiatku v tejto zostave, s malými jeden-dvoma obmenami, kde sa skúšali iní. Troška mi je ľúto, že Holanďan Hilary Jeffery – trombónista tu nie je, pretože obohacoval tento zvuk. Bolo by to náročné, keďže žije v Holandsku, takže sa rozhodol nechať tento projekt tak a možno v budúcnosti sa k nám pridá.

Tento projekt bol už od začiatku predurčený na úspech, lebo ide o veľmi pekné spojenie všetkého …
No myslím, že my sme všetci išli do toho s takou malou dušičkou najskôr, lebo sme naozaj nevedeli čo z toho vznikne. Bolo to vkročenie do veľkej neznámej, že čo nás vlastne čaká. Dá sa povedať, že tá energia, ktorá z toho vznikla, vznikla postupne. Od začiatku sme cítili, že to má zmysel, ale ako sa vyvinie aj tá spolupráca s rómskymi spevákmi. Často krát nebola jednoduchá. Dlho sme sa hľadali. Hľadali sme, ktoré sú ich prirodzené polohy. Trvalo to chvíľu a podoba, ktorá je dnes – k tomu bola ťažká cesta. Nakoniec sme ju našli a dúfam, že sa to bude ďalej vyvíjať, lebo to má zmysel.

Video k článku na: http://www.youtube.com/watch?v=5aehH63J-Yw

Autor (Mária Hricová)