Rok 2009 bol Európskym rokom tvorivosti a inovácie

„Verím, že rok kreativity a inovácií 2009 bude predstavovať zdroj inšpirácie. Mal by z neho vyrásť veľký strom a nielen jednoročná rastlina,” povedal v Prahe Ján Figeľ, vtedajší člen Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, kultúru, mládež a odbornú prípravu. Vyhlásil: „Tí, ktorí investujú do kreativity a inovácií budú konkurencieschopnejší než tí, ktorí to nerobia.”

Rozhodnutie Európskej komisie upriamiť pozornosť Európskeho spoločenstva v roku 2009 na inovácie a kreativitu sa stretlo vo všeobecnosti s pozitívnymi ohlasmi. V čase hospodárskej krízy, ktorá zachvátila i Európu nezodpovedanou otázkou zostáva, či Európsky rok inovácií a kreativity prinesie konkrétne výsledky, alebo jeho posolstvá ostanú len v symbolickej rovine. Tematické „Európske roky” sa pravidelne od roku 1983 zameriavajú na presne vytýčenú oblasť alebo problém. Ich hlavných cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o zvolenej téme, ako i iniciovať a podporiť politickú debatu naprieč krajinami EÚ. Posledné Európske roky sa niesli v znamení Pracovnej mobility (2006), Rovnosti príležitostí (2007) a Medzikultúrneho dialógu (2008).

Rok 2009 sa tematicky zameriaval na kreativitu a inovácie. Od januára do decembra Európska komisia zorganizovala niekoľko kampaní a iniciatív ako na európskej, tak i na národnej a regionálnej úrovni. Podujatia sa organizovali v úzkej spolupráci s Českým a Švédskym predsedníctvom.

Komisia nominovala 27 európskych osobností zo sféry kultúry, inovácií a kreatívneho priemyslu, ktoré vyhlásila za špeciálnych veľvyslancov Európskeho roka kreativity a inovácií. Za hlavného ambasádora bol určený Esko Tapani Aho, výkonný viceprezident fínskeho koncernu Nokia a niekdajší predseda fínskej vlády. Slovenským veľvyslancom sa stal choreograf Ján Ďurovčík,.

Kľúčovou úlohou ambasádorov bolo podporovať záujem verejnosti o relevantné témy z oblastí vzdelávania, kultúry, inovácií a podnikania. Súčasne mali podporovať myšlienku Európskeho roka kreativity a inovácií nielen vo svojej krajine, ale i v zahraničí. Ambasádori sa rovnako zúčastnili všetkých kľúčových podujatí tematického roka.

Ann Mettler, výkonná riaditeľka bruselského think-tanku Lisbon Council, ocenila úsilie Komisie „rozšíriť naše chápanie inovácií” tým, že k nim priradila i tému kreativity. „Nemali by sme podceňovať benefity kreatívneho priemyslu, ako napríklad tvorbu filmov alebo dizajnu,” povedala pre EurActiv. Podľa nej, kreatívny priemysel v Európe má „obrovskú šancu”, aby sa stal „magnetom na talenty z celého sveta”.

„Inovácie môžu ponúknuť vhodné nástroje pre prekonanie environmentálnych výziev,” hovorí Esko Tapani Aho, vedúci skupiny veľvyslancov Európskeho roka kreativity a inovácií, výkonný viceprezident fínskeho koncernu Nokia a niekdajší predseda fínskej vlády. Aho vyzval vlády členských krajín EÚ, aby sa zdržali krátenia rozpočtu pre výskum a vývoj (R&D). Podľa neho, šetrenie v čase finančnej a hospodárskej krízy na úkor vedy a výskumu je krátkodobým a preto nie udržateľným riešením. Takýto krok je podľa neho „vážnou chybou”.

Profesor Edward de Bono, ambasádor Európskeho roka kreativity a inovácií a európska autorita v oblasti kreatívneho myslenia, vyzval najmä firmy, aby vzali tento tematický rok vážne. V rozhovore pre EurActiv povedal: „Myslím si, že firmy by mali brať kreativitu rovnako vážne, ako berú vážne finančné a právne záležitosti. V každej organizácii potrebujeme niekoho, kto by bol priamo zodpovedný za kreativitu a nové nápady, kto by organizoval školenia a zostavoval zoznam nových nápadov, niekoho, kto by načúval novým myšlienkam, kto by ich sprostredkúval a stál za nimi.”

Radek Špicar, riaditeľ automobilky Škoda, zodpovedný za medzinárodné vzťahy, vyzdvihol dôležitosť inovácií pre schopnosť firiem zostať konkurencieschopnými. V nadväznosti na výzvu Eska Aha rovnako vyhlásil, že byť uprostred finančnej krízy znamená mať najlepší čas pre uvažovanie o inováciách.

Vyzval na vylepšovanie systémov vzdelávania, ktoré by mali svojich študentov pripravovať pre potreby trhu práce. Ako čas plynie, firmy sa snažia hľadať kvalifikovaných pracovníkov, pretože mladí ľudia, ktorí opúšťajú brány škôl, nie sú vybavení potrebnými zručnosťami, hovorí Špicar. Podľa neho by sa medzi politickými prioritami mali nachádzať aj výučba k podnikaniu, ako aj koncepcia lákania mladých ľudí pre štúdium prírodných a technických vied.

Ann Mettler, výkonná riaditeľka bruselského think-tanku Lisbon Council, vyzvala, aby bol Európsky rok kreativity a inovácií „rozprávkovou myšlienkou” s potenciálom rozprúdiť debatu a možno dokonca aj inšpirovať vytváranie nových inštitúcií po vzore Európskeho inštitútu technológie (EIT).

Martin Bruncko zo spoločnosti Neulogy, ktorá sa zameriava na manažment poznatkov, hovorí: “Kreativita a inovácie, resp. ich relatívny nedostatok, sú najpodstatnejší dôvod, pre ktorý EÚ ekonomicky zaostáva za USA. Riešenie tohto problému je jediná cesta ako naplniť cieľ Lisabonskej stratégie ‘urobiť z EU najkonkurencieschopnejšiu poznatkovú ekonomiku na svete’. Európsky rok kreativity a inovácií je v tomto kontexte pekná myšlienka, ktorá však musí byť spojená s konkrétnymi krokmi na úrovni samotných členských krajín. Tri najpodstatnejšie z nich sú: výrazné zvýšenie dôrazu na kreativitu a kritické myslenie v rámci vyučovania na všetkých stupňoch vzdelávania – od základných až po vysoké, vytváranie tlaku, ale aj praktických nástrojov na prepájanie akademického výskumu s praxou, a predovšetkým podpora inovatívneho podnikania. Možno prekvapivo najväčšou výzvou v tejto poslednej oblasti je zásadná zmena vnímania podnikania a postoja k nemu v rámci celej spoločnosti. Práve v tomto by mohli mať aktivity, ako je Európsky rok kreativity a inovácií, najväčšie dôsledky.”

S podobnou myšlienkou prichádza aj košický projekt Európskeho hlavného mesta kultúry.

Umelecká riaditeľka projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 Zora Jaurová hovorí o kreatívnej ekonomike ako o dôležitej súčasti projektu Košice Interface 2013, s ktorým Košice získali titul Európskeho hlavného mesta kultúry. Ide o projekt dlhodobej transformácie mesta prostredníctvom kultúry, v ktorom hrá dôležitú úlohu práve prepojenie kultúry, kreativity a ekonomiky ako rozvojových faktorov mesta a širokého regiónu.

Invencia, inovácia, kreativita a talent sú pre Košice, Slovensko výzvou aj ako možný nástroj stabilizácie ekonomiky v súčasnej kríze. Napríklad vo Veľkej Británii v súčasnosti pracovníci, ktorí pracujú s vedomosťami, tzv. knowlege workers, tvoria až 42% populácie a produkujú takmer polovicu národného HDP. V USA, podľa sociologických prieskumov od roku 1998, až 70% pracovných ponúk požaduje talent, či kreatívny prístup. Európska komisia pred tromi rokmi vypracovala štúdiu, podľa ktorej je kreatívny sektor najrýchlejšie rastúcim (ročný nárast o 12,5%) a tvorí 2,6% HDP v rámci Európskej únie. Titul Európskeho hlavného mesta kultúry je príležitosťou na to, ako aj na Slovensku upriamiť pozornosť na oblasť kreativity a jej prínos pre celkový rozvoj krajiny. Košice sa môžu stať mestom, ktoré priťahuje tvorivých ľudí a tí zas vytvárajú nové nápady, idey a inovácie, ktorých využitie v v podnikaní prináša ekonomický rast. Prvoradou snahou všetkých úspešných a progresívnych miest na celom svete je preto pritiahnuť a udržať kreatívny talent. Ak sa to vďaka projektu Európskeho hlavného mesta kultúry v Košiciach podarí, bude mať rozvoj mesta dlhodobo udržateľný charakter a kreatívna ekonomika na Slovensku zasa všetky predpoklady pre ďalší rozvoj a sledovanie inovatívnych trendov.

ZDROJ: Euractiv.sk (http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/zoznam_liniek/europsky-rok-kreativity-a-inovacii-000234)