RUINY košického hradu ožívajú

(Quark; 04/2013; 26/03/2013; s.: 35; Katarína Hegedűsová, Viera Horniaková ; Zaradenie: SPEKTRUM)

Jarné obdobie už láka na výlety. Nechajte sa inšpirovať a navštívte ruiny štvrtého najväčšieho slovenského hradu na území niekdajšieho Uhorska na vrchu Hradová nad Košicami.

V rámci prípravných prác na otvorenie Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 využili vlani Košičania jeden z investičných projektov a odštartovali sériu obnov i úprav hradu a jeho okolia. Pracovníci Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied tam zasa vykonávali záchranný archeologický výskum hradných ruín.

Informačne zakliaty

Výskum na Hradovej patrí k najväčším archeologickým výskumom Archeologického ústavu SAV súčasnosti. Zaujímavý je o to viac, že sa realizoval v doteraz informačne zakliatej lokalite, o ktorej sa síce veľa napísalo, ale v skutočnosti sa o nej ešte vždy vie veľmi málo, povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV PhDr. Matej Ruttkay, CSc. Z výskumu vyplynulo, že hrad mohli začať stavať na prelome 12. a 13. storočia. Vieme, ako ten hrad postavili, akými technikami, ako vyzerali múry i kadiaľ prebiehali. Je to naozaj veľmi husté osídlenie z bronzovej doby. Máme nálezy, ide o keramiku, sídlis kové objekty, dodal M. Ruttkay. Hoci sa ozývali hlasy o dosahu výskumu na životné prostredie, rozsiahla stavebná činnosť sa podľa Tibora Rotha, riaditeľa Mestských lesov Košice, Hradovej negatívne nedotkla. Dohodli sme sa na jednotlivých stromoch, ochrana prírody neutrpela a les ďalej funguje ako predtým, povedal. Terénny výskum na Košickom hrade realizovali archeológovia v spolupráci s nezis kovou organizáciou Košice 2013 v rámci dotačného programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom. V roku 2011 hrad kompletne zamerali. Rozloha približne 6,2 hektára znamená, že Košický hrad bol rozsiahlejší než Spišský hrad. Začali ho stavať najneskôr v prvej polovici 13. storočia, keď v Uhorsku vládol Belo IV. (1206 – 1270). Tento hrad nepochybne založil kráľ. Svedčí o tom jeho veľká rozloha, ale aj rozmery dvoch zachovaných veží. Okrem rozsahu má Košický hrad aj ďalšiu zvláštnosť – vežu s trojuholníkovým pôdorysom na severnej strane opevnenia. Ďalšou osobitosťou je jeho osud – buď ide o nedostavaný hrad alebo o hrad, ktorý po jeho zániku takmer po základy rozobrali, uviedol šéf archeologického výskumu PhDr. Peter Bednár, CSc. Zdá sa, že Košice vznikali ako predpolie či hospodárske centrum pre kolonizovanie okolitých bohatých rudných kopcov. Na spracované závery si však ešte musíme počkať, dodal.

Amfiteáter a vyhliadková plošina

Autormi architektonicko-urbanistickej štúdie revitalizácie hradu sú Ing. arch. Ján Sekan a Ing. arch. Richard Krajči. Zámerom projektu je dať Košiciam jedinečné miesto pre vychádzky, turistiku i kultúrne vyžitie a poskytnúť priestor pre kultúrne akcie, poznávanie histórie a sledovanie archeologického výskumu. Nechýba tradičný náučný chodník a lesné detské ihrisko. Na mieste predpokladanej hradnej brány postavili symbolický sochársky artefakt, pribudol prírodný amfiteáter s kapacitou 400 ľudí a návštevnícke centrum. Na skalnom hrebeni pribudla panoramatická cestička ukončená plošinou s výhľadom na mesto aj spodok hradu. Podľa riaditeľa neziskovej organizácie Košice – Európ ske hlavné mesto kultúry 2013 Jána Sudzinu obnovený areál hradu vytvorí autentickú kulisu nielen pre rôzne folklórne podujatia, ale aj vystúpenia približujúce historické dobové výjavy, hudbu a tradičné remeslá. Archeológovia si vedia predstaviť využitie hradnej lokality aj na vybudovanie archeologického parku podľa úspešných vzorov v západnej Európe. Ľudia by sa mohli priamo zúčastňovať archeologických výskumov a vyskúšať si, ako fungovali staré výrobné technológie. Archeologický výskum Košického hradu by mal aj vďaka projektu na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných pri obnove hradov pokračovať v budúcich rokoch.

Katarína Hegedűsová, Viera Horniaková

PR & média, Košice 2013