Sándor Márai je ťarbavý a zároveň brilantný spisovateľ

Peter Macsovszký a Jitka Rožnová patria k hŕstke slovenských prekladateľov, ktorí sa odhodlali na neľahkú cestu, preložiť do slovenčiny dielo svetoznámeho a uznávaného prozaika, Košičana s nemeckými koreňmi. Neľahký život spisovateľa, doba a časový odstup od diela naznačujú, že prekladať Sándora Máraia nebude žiadna „malina”. Potvrdzujú to aj samotní prekladatelia. Knihy v slovenskom preklade vydáva s podporou Ministerstva kultúry a Košice 2013, n.o. vydavateľstvo Kalligram. Doposiaľ vyšlo: Zem,zem!, Kniha byliniek, Sviece zhoria do tla a Čutora. Pripravuje sa: Rozvod v Budíne, Spoveď mešťana, Rebeli a Prvá láska.

PRVÝ KONTAKT
Prekladateľ Peter Mascovszký sa po prvýkrát stretol s Máraiovým dielom v roku 1999, kedy si zo záujmu a na odporúčanie dobrej známej prečítal Knihu byliniek. Odvtedy už preložil tri tituly. „Trému som v tom čase nemal, bol som vlastne veľmi neskúsený, namyslený a začínajúci prekladateľ; neuvedomoval som si dopad svojho konania, tréma a pochybnosti sa dostavujú až dnes,” priznáva po rokoch Mascovszký, ktorý ako prvú preložil práve Knihu byliniek. „Vydať Knihu byliniek som vydavateľstvu Kalligram navrhol ja, zdala sa mi vtedy pôsobivá, ba i ľahko preložiteľná. Neskoršia skúsenosť ukázala, že som sa mýlil. Pokiaľ ide o ďalší titul, o Nebo a zem, je to žánrovo podobná kniha, prekladal som ju na návrh vydavateľa. Takisto aj memoárový román Zem, zem!”
Dielo S. Máraia zanechalo hlboké dojmy aj v prekladateľke Jitke Rožnovej, ktorej sa túžba preložiť jeho dielo splnila hneď dvojnásobne. „Oba romány som prekladala z vydaní, ktoré vyšli v známom budapeštianskom vydavateľstve Helikon Kiadó v roku 2007 (Čutora) a 2008 (Rozvod v Budíne). A či je ťažké prekladať Máraia? Nuž, ak chce prekladateľ odviesť poctivú prácu, tak áno a neplatí to len v prípade tohto autora. Máraiov jazyk je zrozumiteľný a jasný, no pritom veľmi špecifický. Prekladateľovi nastavuje nejednu pascu, núti ho nestrácať ostražitosť a odkrývať zdanlivo skryté významy a odkazy. Na druhej strane treba povedať, že pôžitok z práce s textom mu všetok ten hlavybôľ, hodiny premýšľania a hľadania toho správneho výrazu a najpresnejšej formulácie viacnásobne vynahradí,” prezrádza skúsenosti z prekladateľského zákulisia.

SKÚSENOSTI
Každá práca a preklad nevynímajúc obohatí človeka o nové skúsenosti, ktoré nepopierajú ani samotní prekladatelia. „Nebol som ešte až taký „ostrieľaný”, zručný, prekladateľskými masťami mazaný, aby som si uvedomil, že chyby niekedy nie sú v prekladateľovi, ale v prekladanom diele. Dnes už viem nielen to, že Márai používa značne ťarbavý, nedomyslený jazyk, ale aj to, že za týmto „odklonom” sa skrývajú jednak autorova nepozornosť a neistota, a jednak zlá redakcia maďarského originálu,” priznáva Mascovszký, podľa ktorého prekladateľ má v tomto prípade len dve možnosti: buď zostane čo najvernejší východiskovému textu — vtedy ho budú považovať za neskúseného a nemotorného, toporného — alebo sa pokúsi nedostatky originálu vylepšovať. „Nech už sa prekladateľ rozhodne pre ktorékoľvek riešenie, kritiku zožne on, a nie prekladaný autor či autorov redaktor.”
Márai mal veľmi vrúcny vzťah k maďarčine. Maďari ho dokonca považujú za reprezentanta spisovnej kodifikovanej maďarčiny. Hovorí sa, že práve Márai ich naučil používať ich rodný jazyk. „Jazyk, ktorý používa, je nadčasový a aktuálny, čiže skutočnosť, že text vznikol v prvej polovici minulého storočia, nemá na jeho výpovednú hodnotu žiaden vplyv. Nepodlieha dobovým trendom, nepôsobí archaicky, pateticky ani nedôveryhodne, čo je skutočne obdivuhodné,” zaujíma opačné stanovisko J. Rožnová, pre ktorú je Márai predstaviteľom brilantného štýlu, láskavej irónie, dobre čitateľného príbehu a tým aj veľkým literárnym dobrodružstvom, plným prekvapení. „Umením nie je napísať bombastický text, nabitý udalosťami, emóciami, zasadený do exotického prostredia a poplatný aktuálnym trendom, ale zaujať tvorivý prístup, ktorý dokáže naoko jednoduchý motív rozvinúť a spracovať do podoby nadčasového príbehu so silným posolstvom pre čitateľov rôznych generácií a období,” dodáva prekladateľka.

KDE JE HRANICA?
Do akej miery môže prekladateľ zasiahnuť do diela a prispôsobiť ho súčasnému čitateľovi? Podľa prekladateľky J. Rožnovej ide o permanentnú tému prekladateľských seminárov a predmet nikdy nekončiacich diskusií. Jednoznačná odpoveď na ňu však neexistuje, rovnako ako nejestvuje presne vymedzená hranica, ktorá by určovala, kam ešte prekladateľ môže a kam už nesmie zájsť. „Myslím si, že najschodnejšia je zlatá stredná cesta medzi doslovným a voľným prekladom a schopnosť vyťažiť v záujme autentického prekladu čo najviac zo sekundárneho jazyka a z ním ponúkaných možností. A ešte je tu čosi ako prekladateľská intuícia, vycibrená dlhoročnými skúsenosťami,” prezrádza vlastný kľúč k úspešnému prekladu J. Rožnová, ktorá sa netají, že výraznou mierou jej pri prekladoch pomáha slovenský prozaik Vladimír Balla, ktorý je už roky jej prvým čitateľom, posudzovateľom i korektorom.
Ak nás pri čítaní cudzojazyčného diela nič neruší, znamená to, že prekladateľ odviedol skvelú prácu a dielu skôr pomohol ako mu ublížil. Neviditeľná práca prekladateľa Petra Mascovszkého bola v tomto roku ocenená Cenou Jána Hollého za preklad knihy Zem, zem! „Vôbec som to nečakal, veď ja mám značné obavy pokladať sa za profesionálneho prekladateľa: prekladám skôr len pre peniaze, a nie z nejakého patetického presvedčenia. Ak je dnes Márai žiadaný a vydavateľ mi dôveruje, budem prekladať Máraia,” reaguje na ocenenie a zároveň jedným dychom dodáva, že maďarská literatúra má mnoho oveľa zaujímavejších, hlbších a zručnejších spisovateľov ako Márai. „Tí by si svetovú popularitu zasluhovali väčšmi než tento niekdajší obyvateľ Košíc. Ak sa dnes ešte Márai čitateľom niečím prihovára, tak asi nie svojím konzervatívnym, buržoáznym moralizovaním, ale skôr tematizáciou odcudzenia, ktorému je intelektuál čoraz viac vystavovaný. Pre mňa je dôležitá Máraiova myšlienka, že na tejto planéte sme len prechodne, ako cestovatelia v hoteli, a že človek sa môže aj v cudzine cítiť ako doma a doma zasa ako v cudzine,” uzatvára P. Mascovszký.

Zuzana LEHOTSKÁ