Spoločenstvo kráľovských miest Pentapolitana

(Košický večer; 19/2012; 11/05/2012; s.: 14; Soňa Makarová ; Zaradenie: ČAROKRUHY/HISTÓRIA)

Stredoveké Košice – významné mesto na východe Slovenska s metropolitným postavením (2. časť)

V košickej historickej radnici podpísali 19. apríla 2012 primátori piatich východoslovenských miest Košice, Prešov, Bardejov, Levoča, Sabinov tzv. Memorandum o spolupráci na projekte Košice –EHMK 2013 Pentapolitana. Pred 600 rokmi 19. apríla 1412 sa zišli v Košiciach zástupcovia tých istých, vtedy slobodných kráľovských miest východoslovenskej provincie a vytvorili združenie, ktoré nazvali podľa ich počtu Pentapolitana (Päťmestie). Podpísanie Memoranda v roku 2012 je oficiálnym obnovením spolupráce, ktorá má byť návratom k hodnotám, vychádzajúcim z minulosti, interpretovaným formami súčasnosti.

Pentapolitana bola vytvorená ako obchodno-ekonomické združenie na ochranu domáceho aj zahraničného obchodu, na ochranu trhov, dodržiavanie zákazu prístupu cudzích a zahraničných kupcov a remeselníkov na východoslovenské trhy. Mestá Pentapolitany zasadali spoločne podľa okolností a potreby, prijímali spoločné zákony, rokovali o výške i formách platenia daní, cla, tridsiatkov, oslobodení od nich, o obrane, zásobovaní vojska, o samospráve členských miest, daroch panovníkovi a podobne. Vedúce miesto v Pentapolitane mali Košice ako mesto s metropolitným postavením v provincii. Tak ako v súčasnosti, aj v minulosti zdrojom príjmov miest boli dane. Tie určovala mestská rada, ktorá stála na čele kráľovských miest a tvoril ju richtár s dvanástimi prísažnými. Výšku daní členských miest Pentapolitany prerokúvali na spoločnom zasadnutí. Hlavným zdrojom mestských príjmov bola mestská daň, poplatok z dovážaného a čapovaného vína, trhové a jarmočné mýto, príjmy z mestského majetku – lesov, rybníkov, mlynov atď., renta z prenajatých domov alebo pôdy, ktoré mali aj mestskí farári. Hlavným zdrojom príjmov a bohatstva mestského patriciátu bol miestny a tranzitný obchod. Kráľovské mestá zastupoval na sneme kráľovský taverník, ktorý tiež predsedal súdu v sporoch medzi jednotlivými mestami. Slobodné kráľovské mestá na území Slovenska aj napriek svojmu hospodárskemu rozvoju politickú váhu nezískali. Na voľbu mestskej rady a tzv. vonkajšej rady mala určitý vplyv volebná obec, ktorá mala päťdesiat aj viac členov. Stálym členom mestskej rady bol notár, ktorý bol vzdelaný a bol zbehlý v rímskom aj kanonickom práve. Metropolitné postavenie Košíc charakterizoval okrem už v predchádzajúcom článku spomínaných európskych obchodných spojení, výsad a dôležitých štátnych inštitúcií, kráľovskej tridsiatkovej stanice, obeh osobitných košických mincí, košické miery a váhy. Fakt, že sa mohlo v Košiciach platiť aj cudzími mincami a drahými kovmi, bol výsledkom rozumného rozhodnutia kráľa, ktorým chcel zabrániť obohacovaniu peňazomencov (zmenárnikov). Navyše sa tým ustálil aj osobitný kurz “valút” – košický, takže v zmluvách sa po roku 1340 uvádzalo, či sú platby podľa košického alebo budínskeho kurzu. V Uhorsku mal obecnú platnosť košický gbol (gbel), uvádzajú ho aj uznesenia uhorského snemu a záväzne ho používali všetky mestá na východnom Slovensku. Pentapolitana presadzovala spoločné záujmy miest, ku ktorým patrila aj mestská a zahraničná politika. Kráľovský dom na Hlavnej ulici hostil vzácne návštevy a v ňom sa zdržiavali aj panovníci. Pre Košičanov nebolo nezvyčajné v 14. – 15. storočí vidieť kráľa a jeho sprievod. Kráľ Žigmund Luxemburský tam býval dosť často. Veľké cirkevné sviatky, Vianoce, Veľkú noc, Nový rok slávil v Košiciach. V roku 1399 tam trávil druhú polovicu marca, na začiatku roku 1414 sa v Košiciach zdržal tri týždne a od decembra 1400 do konca januára. Richtár aj mestská rada sa tomu tešili. Panovník ich považoval za dôveryhodných, poveroval ich rôznymi úlohami, aj takými, ktoré boli diplomatickými hrami, hoci pôsobili reálne. Bolo to prínosom pre obidve strany, pre Košice väčšinou vo forme privilégií. Pentapolitana ako správny orgán provincie nadobudla veľký význam najmä po porážke Turkami v pamätnej bitke pri Moháči, kde zahynuli tisíce ľudí, tiež ani nie dvadsaťročný kráľ Ľudovít II. Košice sa vtedy stali metropolou východoslovenských cechov. Uhorsko sa stalo súčasťou habsburskej monarchie. Stratili však juhovýchodné trhy, ktoré obsadili Turci, prišli aj o vývoz banských produktov. Ten sa stal monopolom levočského Turzu a hornonemeckého kapitálu. Diaľkový obchod sa zmenšoval, význam nadobudli domáce trhy a Pentapolitana ich musela chrániť pred cudzou konkurenciou. Aj cechy z provincie sa bližšie primkli k metropole. Mimokošické cechy začali rušiť stanovy a žiadajú nové. Tým sa stávajú filiálnym cechom alebo vidieckymi majstrami metropolitného cechu a majú zaručené postaviť si s ním stánky na trhoch a jarmokoch. V najväčšom počte prevzali košické stanovy tkáčske cechy v Kežmarku, Spišskej Novej Vsi, Spišskom Podhradí, Bardejove, Levoči a zaviazali sa rešpektovať košické právo. Po vzniku košického metropolitného cechu tento zvolával do Košíc porady remesiel celej košickej provincie. Dozeral na výrobu, ceny, na mzdy, kontroloval výrobné postupy. V spolupráci s tzv. krajinskou poradou mal tiež funkciu odvolacej inštancie. Určoval, v akom počte a s akým množstvom výrobkov pôjdu jednotlivé remeslá na trhy a jarmoky. Nezhody medzi jednotlivými remeslami riešila schôdza Pentapolitany. Zaviedla ochranu domácich výrobkov, zakázala napr. moravským klobučníkom predávať lacné nekvalitné klobúky potom, ako nimi zaplavili východoslovenské trhy, poľským obchodníkom zakázala merať súkno na lakte, zahraničným kramárom a krajčírom nepovolila predaj ani na jednom trhu či jarmoku – to všetko písomne. Na každej listine bola pečať príslušného metropolitného cechu. Tieto aj iné opatrenia boli v záujme ekonomiky provincie, pod dohľadom združenia Pentapolitana. Zanikla začiatkom polovice 19. storočia. (Nabudúce o diaľkovom obchode Košíc.)

Soňa Makarová