Tri osobnosti, ktoré pozná svet. A tento rok budú kľúčovými postavami Košíc

(HN; 18/01/2013; s.: 18; redakcia ; Zaradenie: VÍKEND ŠPECIÁL)

Gyula Kosice (1924)

Vlastným menom Fernando Fallik strávil v metropole východu len niekoľko rokov. Jeho rodičia totiž emigrovali do Argentíny, kde dnes sochár, plastik a básnik žije. O tom, že mu jeho pôvod nie je cudzí, svedčí aj umelecké meno, kde namiesto priezviska použil názov svojho rodiska. Gyula Kosice je jedným zo zakladateľov abstraktného nefiguratívneho umenia v Latinskej Amerike. Je považovaný za priekopníka op-artu a hydrokinetizmu v tejto oblasti. Ako prvý na svete použil ako súčasť umeleckých diel vodu a neón.

Ľudovít Oelschläger (1896 – 1984)

Ďalší rodený Košičan zabrúsil do sveta architektúry. Po štúdiách v Budapešti a ďalšom pôsobení v projekčných kanceláriách v Berlíne, Mníchove a Stuttgarte sa do Košíc vrátil v roku 1924. V povojnovom období, keď sa vo veľkom stavalo, realizoval Oelschläger značný počet projektov doma aj v ďalších slovenských mestách. Je autorom košickej ortodoxnej synagógy, kina Forum (Slovan), či mestského kúpaliska v Košiciach a ďalších stavieb, ktoré sú domácim obyvateľom veľmi dobre známe.

Sándor Márai (1900 – 1989)

Spisovateľ narodený v Košiciach je typickým príkladom toho, že nie každý je doma prorokom. Jeho diela vyšli v prekladoch v mnohých svetových jazykoch, napriek tomu sme ho na Slovensku dlho takmer nepoznali. V slovenčine dodnes vyšli jeho diela Kniha byliniek; Zem! Zem!; Sviece zhoria do tla; Spoveď mešťana; Čutora; Rozvod v Budíne; Bejbi, alebo prvá láska a Vzbúrenci. Tento rok by malo vyjsť ďalších päť. Často ho označujú ako ,,košického Kafku”.