Tvorivosť a križovatky

Tvorivosť sa stala mantrou nášho veku a ide o celosvetový fenomén. Je tu nebezpečenstvo, že bude príliš používaná. Každý reaguje na skutočnosť, že sa svet dramaticky zmenil, takže vzniká pocit zmeny paradigmy. Mnoho vecí sa javí rovnako, ale ich základné operačné dynamiky sú rôzne. Zdá sa, že kreativita je odpoveďou.

Tvorivé šialenstvo

Vzniká zväčšujúce sa šialenstvo, ako sa miesta chcú stať tvorivými mestami s pulzujúcimi tvorivými štvrťami, založenými na odlišnom type ekonomiky. To zdôrazňujú skúsenostné, pohlcujúce, všadeprítomné a spoluvytvárané produkty a služby ako sa rozdiely medzi výrobcami a spotrebiteľmi stierajú a kde nemateriálno a myšlienky môžu vytvárať len toľko hodnoty koľko môže byť videné a dotknuté. Tvorivé centrá sú miesta so správnymi fyzickými, duševnými, intelektuálnymi a sieťovými infraštruktúrami, ktoré vytvárajú podmienky pre ľudí na rozmýšľanie, plánovanie a konanie s fantáziou (s použitím fantázie).

Tento blog sa teší na Vašu spätnú väzbu a bude komentovať to, čo okolia urobia dobre a bude skúmať príklady z celého sveta. Je Porúrie dobrým príkladom, a čo Temple Bar v Dubline, Fitzroy v Melbourne, Dotonbori v Osake, Distillery District v Toronte, Palermo v Buenos Aires a mnoho ďalších? Môžu sa skutočne a celosvetovo uznávané tvorivé prostredia vyvíjať iba vo veľkých mestách alebo sa to môže stať niekde inde- v menších mestách alebo dokonca na vidieku? Je tvorivosť zameraná predovšetkým na tvorivé odvetvia alebo existujú aj iné domény, od vedy k ekologizácii po sociálny aktivizmus, kde je najlepšie vyjadrená?

Dramatické premeny (transformácie)

Historické obdobia zahŕňajúce prechody a masové premeny, ako napríklad priemyselná revolúcia alebo technologická revolúcia posledných päťdesiatich rokov, môžu vyvolávať zmätok, pocit oslobodenia a opojné očakávania spojené s pocitom obavy a bytím zmietaný udalosťami. Trvá to dlhšiu dobu, kým sa ustálené vzory zakorenia. Niektorí milujú túto neistotu a pocit z pohybu a možnosť, ktorú cítia, poskytuje priestor pre kreativitu. Avšak väčšina uprednostňuje predvídateľnosť ako svoju východiskovú pozíciu. Ako miesta ukazujú a tvoria jemnú rovnováhu medzi divočinou a poriadkom? Je to vyjadrené fyzicky cez bizarné nové budovy, ako Gehryho Tancujúci Dom v Prahe alebo opustené staré budovy ako Tacheles v Berlíne, alebo mnohé recyklované staré výrobné závody, ako pivovary alebo mliekarne, textilky, káblovky, uhoľné prevádzky alebo kasárne? Alebo je to niečo iné? Potrebujete mimoriadne budovy a živé vonkajšie nastavenia na to, aby ste boli tvoriví, alebo sa to môže stať aj v nudných, bezduchých a škaredých prostrediach?

Fyzikálne alebo virtuálne?

Podstata tvorivosti spočíva v jej mnohostrannej vynaliezavosti, jej schopnosti riešiť problémy a schopnosti vytvárať príležitosti. Funguje tak, že uplatňuje 360 stupňový pohľad a často spája nesúvisiace veci, alebo sa pozerá na veci znova. Väčšina tvorivých myšlienok a projektov vyžaduje od ľudí, aby sa fyzicky spájali a komunikovali. Samozrejme, jednotlivci pracujúci samostatne môžu pracovať kreatívne vo svojej spálni alebo kancelárii, ale dokonca aj izolovaní jednotlivci potrebujú vonkajšiu stimuláciu- komunitu podobne zmýšľajúcich ľudí, aby získali nápady, alebo aby sa jednoducho socializovali. Interakcia a miešanie je kľúčom a keď to fyzické nastavenie uľahčuje, tak to urýchľuje proces príležitosti a spojenia a môže si vynútiť inovácie a nové myšlienky. Ale čoraz viac projektov je komplexných a mnohostranných úloh, ktoré si často vyžadujú tímy (tímovú prácu). Táto práca môže byť uskutočnená vo virtuálnom priestore, ale zdá sa že na mieste a fyzickom zakotvení záleží viac ako kedykoľvek predtým. Aké fyzické priestory a prostredia kultivujú a podnecujú inováciu? Aké sú ich vlastnosti a charakteristiky? Tvorba miest kvôli stimulácii inovácie je ústrednou výzvou pre rozvoj mestskej komunity. Otázkou je, do akej miery to môže byť plánované a rovnako, do akej miery môžu prístupy určované trhom poskytovať odpoveď- alebo sa jedná o kombináciu oboch.

Tvorivosť sa môže používať v akejkoľvek oblasti, od sociálnej, politickej, organizačnej a kultúrnej arény po technológiu, výrobu, poskytovanie služieb alebo financie, zdravotnú starostlivosť alebo aj prepracovanie organizačnej štruktúry. Rozhodujúce tvorivé vstupy môžu zvýšiť hodnotu aktivitám a odvetviam, ktoré obyčajne nie sú považované za tvorivé, ako napríklad strojárstvo, správa zariadení alebo pohostinstvá. Tvorivosť sa neobmedzuje na umenie, aj keď umelecká kreativita má osobitú pozíciu v novom kontexte.

Umelecká predstavivosť

Po prvé, väčšina umelcov má výskumné myslenie a sú na ceste za poznaním, po druhé, zameriavajú sa na emocionálne a skúsenostne presné vlastnosti vyžadované v novej ekonomickej konfigurácii a po tretie, ich tréning je to, čo tvorí významnú základňu schopností v rámci kreatívneho hospodárskeho sektoru, vrátane dizajnového, zvukového, vizuálneho sektoru, médií a výkonu. Čo sa týka obrazov, vnímania a symbolickej sféry, kreatívne odvetvia hrajú väčšmi ústrednú úlohu, jednak ako zdroje zamestnania, ako aj zdroje tvorby bohatstva. To môže premeniť obyčajný telefón na potenciálne mimoriadny zážitok, jednoduchú stoličku alebo stôl na objekt hlbokej túžby.

Vplyv tvorivých odvetví ale siaha ešte ďalej, nakoľko je priestorom tak pre rozvoj ekonomiky ako aj mesta. V jeho jadre existujú tri hlavné sféry: umenie a kultúrne dedičstvo, médiá a zábavný priemysel, a môžno najdôležitejšou sú kreatívne služby medzi firmami a spôsob, akým môžu pridať hodnotu ku každému produktu alebo službe. V poslednej oblasti, obzvlášť v dizajne, reklame a zábave, kreatívne oblasti pôsobia ako hnacia sila inovácií v širšom hospodárstve, a to pomocou formovania takzvaného “zážitkového hospodárstva”. To robí mesto veľkolepým a umelci a ostatní tvorcovia sú čoraz viac využívaní na to, aby sa postarali o nápady (obrazotvornosť).

To vytvára pre tvorcov zaujímavé úlohy (problémy). Mesto priemyselnej produkcie vyzerá a cíti inak ako tvorivé mesto, ktoré sa nás snaží podporiť, aby sme využívali našu predstavivosť, boli flexibilní, aby sme sa spájali a premieňali vedomosti na bohatstvo. Tí, ktorí o tom rozhodujú, sa neustále snažia pritiahnuť tvorcov a vedomostných “nomádov” do takzvanej “vojny o talent” aby pre nich vytvorili samoposilňovací cyklus a centrum. Oni sa snažia jasne preukázať kreativitu svojich špeciálnych území, susedstiev a štvrtí prostredníctvom čoraz viac uznávaného repertoáru, ktorí používajú mestskí vývojári a to zahŕňa zaradenie viacúčelových kultúrnych zariadení, kultových stavieb alebo rozvíjanie kaviarenskej kultúry. Napriek tomu je to dosť, pretože tvorivé miesto je zmesou tvrdej a mäkkej infraštruktúry, je rovnováhou medzi formálnymi a neformálnymi štruktúrami viditeľnými a neviditeľnými vecami.

Kam ďalej s tvorivosťou?

Nakoniec, existuje niekoľko závažných otázok týkajúcich sa tvorivosti, ktoré si treba položiť. Po prvé, stalo sa slovo tvorivosť tak často používaným, že stráca svoj význam a silu? Po druhé, zdá sa, že tvorivosť je pre mnohých odpoveďou na väčšinu otázok, ale je žiadaná na riešenie viacerých problémov než sa dokáže vysporiadať, od sociálnej deprivácie až po problémy so životným prostredím. Po tretie, aké sú najdôležitejšie otázky v tomto dôležitom okamihu svetových dejín? Na čom skutočne záleží? Pokiaľ ide o mňa, autoreferenčná kreativita a kreativita zameraná na seba samého nie je veľmi zaujímavá. Namiesto toho, každá kreatívna štvrť alebo mesto potrebuje etickú perspektívu. Teda je nutné považovať naše tvorivé miesta za miesta nesnažiace sa byť najkreatívnejšími na svete alebo v regióne. Mali by sa snažiť byť pre svet najlepšími a najnápaditejšími miestami. Táto jedna zmena v slove- z “na” na “pre” má dramatické dôsledky pre jeho prevádzkovú dynamiku. To dáva vytváraniu miest etický základ. To napomáha dosiahnuť cieľ miest- stať sa miestami solidarity, kde vzťahy medzi jednotlivcom, skupinou, obyvateľmi, outsidermi a planétou sú lepšie zosúladené. Mestá môžu byť miestami vášne a súcitu.

Foto: Charles Landry&Mustafa Tazeoglu
Zdroj: http://www.2010lab.tv/en/blog/creativity-crossroads

Preklad: Tomáš Kolár
http://www.2010LAB.tv