Vladimír Šucha: Košický projekt má všetky známky dobre postaveného zámeru

Hlavný prínos Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) vidí v kapacite ukázať kultúru v jej širokom vplyve na spoločnosť. „Ak sa dá kultúre dostatočný priestor, ak sa chápe v širokom zmysle slova, ako základňa rozvoja ľudského ducha, je možné projektom dosiahnuť veľa,” tvrdí Vladimír Šucha, riaditeľ Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru.

Súťaž EHMK má za sebou bohatú históriu. Čo považujete za najväčší prínos tohto projektu pre Európu a jej kultúru a naopak, odhalila aj nejaké negatíva?

V prvom rade je možné dosiahnuť zmenu postoja ľudí, otvoriť ich vnútorný tvorivý potenciál a vtiahnuť ich do vecí verejných. Projektom je možné zmeniť fádne a konzervatívne prostredie na aktívne, vibrujúce, ktoré sa stane dlhodobým lákadlom pre tvorivých ľudí. Tí sú zas nositeľmi zmeny, pokroku a rozvoja, aj ekonomického. Preto ak je projekt EHMK dobre postavený a dobre zrealizovaný, má dlhodobý dopad na mesto a jeho priľahlý región, jeho imidž, ale aj ekonomický rast. Je to dlhodobý vplyv na rozvoj mesta a jeho priľahlého regiónu prostredníctvom kultúrneho projektu s výraznou európskou pridanou hodnotou.

Ak však na druhej strane projekt zredukujeme na veľkú kultúrnu (alebo niekedy aj pseudokultúrnu) udalosť, festival najrôznejších umeleckých produktov, ktoré sa kĺžu po povrchu bez toho, aby sa dotkli vnútra ľudí, síce možno dosiahneme priaznivý krátkodobý efekt, ale z dlhodobého pohľadu pôjde len o príjemne strávený čas, no určite nie o investíciu do budúcnosti rozvoja mesta.

Dalo by sa zjednodušene ukázať na niektoré doterajšie EHMK, že ide o ukážkový príklad, ako sa má tento projekt realizovať?

Z hľadiska dlhodobého dopadu je možné za veľmi úspešné projekty považovať projekt Glasgowa a Lille. Zdá sa, že aj minuloročný projekt Liverpoolu môže mať veľmi dobrý dopad, ale to je ešte trochu skoro hodnotiť.

Ktoré mesto, prípadne mestá, slúžia ako odstrašujúci príklad toho, ako sa to nemá robiť?

Tak, ako existujú dobré projekty, logicky existujú aj tie slabšie. Európska komisia však nemá k dispozícii nezávislé hodnotenia, ktoré by nám dali možnosť zaradiť projekty do kvalitatívnych kategórií. V tomto roku však po prvýkrát pristupujeme k nezávislej evaluácii implementácie jednotlivých projektov a budeme v tom pokračovať každý rok. Takže začiatkom budúceho roka by mala byť k dispozícii hodnotiaca správa o EHMK realizovaných v roku 2008.

Ak chcete odstrašujúci príklad, tak ním určite je nešťastná situácia, ktorá vznikla v tohoročnom EHMK – vo Vilňuse, kde problémy s financovaním projektu prerástli hranice krajiny a významným spôsobom oslabujú silu pôvodného projektu.

Košice sú zatiaľ v štádiu získania titulu EHMK. Ako by ste zhodnotili ich projekt? Povráva sa, že v histórii súťaže ide o jeden z dobre hodnotených projektov.

Myslím si, že košický projekt má všetky známky dobre postaveného zámeru, ktorý ak sa v plnej šírke naplní, môže výrazne ovplyvniť mesto, ale aj celý kraj. Košice majú šancu stať sa atraktívnym, moderným a dynamickým regionálnym centrom lákajúcim tvorivý potenciál aj z okolitých krajín. Košice sa môžu premeniť na skutočnú perlu východu a vyrovnať tak príťažlivú silu Bratislavy. Je to vskutku dobrý projekt a jeho tvorcom patrí moja úcta.

Na čo by sme si mali dávať pri realizácii projektu pozor? A kde robia mestá najčastejšie chyby?

Hovoril som, že projekt je dobrým východiskom, neznamená to však, že všetko je už vyhrané. Zďaleka nie. Projektový tím urobil kus dobrej práce, avšak realizácia projektu takýchto rozmerov nie je len práca projektového alebo realizačného tímu. Samozrejme, že kvalitné riadenie a kvalitní realizátori sú nevyhnutnou podmienkou úspechu. Nie však postačujúcou podmienkou. Je im potrebné vytvoriť vhodné prostredie. A to je zodpovednosť takpovediac celého Slovenska. Lebo v konečnom dôsledku bude celé Slovensko z tohto úspechu profitovať, alebo sa za neúspech hanbiť. V prvom rade sú to mestskí a regionálni predstavitelia, ktorí nesú hlavnú zodpovednosť spolu s vládou a osobitne Ministerstvom kultúry SR. Avšak nie len oni. Rovnako na úspechu alebo neúspechu budú mať svoj podiel občania mesta, predstavitelia ostatných miest a obcí východoslovenského regiónu, slovenskí manažéri kultúry a ďalší. Kameňom úrazu bude schopnosť prekonať typické slovenské neduhy, ktoré sú nám všetkým dobre známe.

Existuje recept na to, ako predísť chybám a úspešne dotiahnuť projekt minimálne do roku 2013?

Základnou ingredienciou takého receptu je schopný a stabilný realizačný kolektív, vonkajšia podpora a stabilné transparentné financovanie, ktoré nebude podliehať politickým a lobistickým vplyvom a jeho výška a rozdelenie bude jasné aspoň od konca roku 2009 po koniec roku 2013.

Ak jedna z týchto zložiek receptu vypadne, je takmer isté, že miesto chutného koláča v podobe perfektného EHMK upečieme nechutný trapas, z ktorého sa môžeme vylizovať pekných pár rokov.

Zuzana Lehotská