Slovenčina
English
Vo svete zviditeľnili Slovensko aj mesto Košice
Dnes si predstavíme dve zo štyroch osobností, ktorých život sa viac či menej spája s východom Slovenska
Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) sa opiera aj o štyri osobnosti, ktoré po svete zviditeľňujú východ Slovenska i Košice.
Gyula Kosice (1924) sa stal svetoznámym sochárom už v 70. rokoch. Sochy, ktoré obsahujú vodný prvok a v súčinnosti s ním sa hýbu, sú jeho prínosom pre svetové umenie. Už o pár mesiacov uvidíme niektoré aj naživo v Kunsthalle (bývalej krytej plavárni, ktorá sa rekonštruuje). Ak mu zdravotný stav dovolí, tak aj jeho osobne, ako nášho svetoznámeho rodáka. Režiséra Juraja Jakubiska (1938) predstavovať netreba. Pochádza z Kojšova, čím sa zároveň ukazuje, že projekt EHMK sa neopiera len o Košice. Ďalšie dve osobnosti predstavíme prostredníctvom miest, ktoré sú s nimi späté. V dome na Mäsiarskej 35 prežil časť svojich teenage rokov svetoznámy spisovateľ Sándor Márai (1900 – 1989), taktiež rodák z Košíc. Narodil sa však v dome, ktorý už nestojí, na bývalej Klinčekovej ulici za Arcibiskupským palácom. Od troch rokov všetko, čo možno nazvať jeho detstvom, prežil na Mäsiarskej 35. Na strednú školu potom chodil do Prešova, vysokú nedochodil v Budapešti, a tak chodil stále ďalej a ďalej. Do Prahy, Frankfurtu, Berlína, Paríža a skončil až v Amerike. Do Košíc už ako plnoletý chodieval len na prázdniny. Okrem rodnej maďarčiny rozprával aj po nemecky a francúzsky, a povedal, čo potreboval, aj po anglicky a taliansky. Do Košíc sa vrátil po Mníchovskej dohode na 3 dni. Hľadal tu zmysel kadečoho. Na čo prišiel, to si môžete prečítať v Košickej pochôdzke. Po vojne mu začalo byť jasné, že socializmus a on nebudú kamaráti. Múdrejší ustúpi, a tak emigroval. Posledných 40 rokov až do svojej dobrovoľnej smrti zostal v emigrácii. Okupovanie Maďarska sovietskymi vojakmi ho štvalo tak, že zakázal uverejňovať svoje knihy a divadelné hry v maďarčine (aj keď by mu to finančne pomohlo), pokiaľ sa sovietske vojská nevrátia tam, odkiaľ prišli. Preto o ňom mnohí u nás ani nepočuli. Naproti tomu v zahraničí je jeho dielo čoraz známejšie, prekladanejšie a filmovanejšie. Počas osláv Dňa mesta roku 1998 prišiel Máraiho do Košíc zviditeľniť jeho synovec doktor János Jáky z Budapešti. Vtedy otvorili s Rudolfom Schusterom pamätnú izbu Máraiho. V nej sa nachádzali rukopisy s jeho podpismi, jeho glóbus, fotky, obrazy (medzi nimi aj jeho manželky pôvodom tiež z Košíc, pričom jej sestra dlhé roky žila v Košiciach). O Lajosovi Oelschlägerovi (1896 – 1984), známom architektovi, onedlho vznikne aj kniha. V nej sa bude spomínať aj výstavba synagógy na Puškinovej ulici. V roku 1927 dali košickí Židia hlavy dokopy, a čo viac, aj 2 a pol milióna korún, ktoré ani nemali, a tak sa zadlžili. Zaplatili z toho aj dvojicu architektov: Géza Boskó a Lajos Oelschläger (mimochodom ten bol kresťan, ktorý pre Košice projektoval napr. aj kino Slovan, kúpalisko ČH či požiarnu zbrojnicu). Podľa ich návrhu synagógu postavila firma Huga Kaboša. S tými menami môžete “pofrajeriť” (akože ich viete z hlavy). Ak budete totiž stáť na Puškinovej ulici, uvidíte ich zakomponované v múre naľavo i napravo od schodov do synagógy. Pravý múr vlastne už patrí škole, ktorú postavili jedným šupom. Za socializmu tam bola obyčajná základná škola, tú vystriedalo osemročné evanjelické bilingválne gymnázium (teraz tam sídli istá firma), ale úplne pôvodne tam bola päťtriedna ľudová škola, a to aj pre nežidov. V jej suteréne bola tiež pozoruhodná pekáreň, v ktorej sa pieklo len raz za rok. Pred sviatkom pesah (židovská Veľká noc) tam upiekli maces. Škola i synagóga sú postavené v rovnakom romantickom maurskom štýle. Klenbu synagógy podľa tohto štýlu majú držať (a aj držia) 4 stĺpy. Nad nimi po obvode je takzvaná galéria či balkón, kde sedávali ženy. Muži boli zasa dole, kde sa modlili tóru. Táto ortodoxná novšia synagóga na Puškinovej ulici, ktorú stavali súbežne s neologickou synagógou (terajší Dom umenia) je technicky modernejšia. Napr. má v suteréne teplovzdušné rúrky, ktoré ústia v podlahe i parapetoch okien otvormi, takže ide zrejme o prvý prípad teplovzdušného kúrenia v Košiciach.
Milan KOLCUN
Najnovšie komentáre