Z BÝVALÝCH KASÁRNÍ KULTURPARK

(Eurostav; 10/2013; 18/10/2013; s.: 46,47,48,49,50,52; Ing. arch. Irakli Eristavim ; Zaradenie: Architektúra)

Pripravila redakcia v spolupráci s Ing. arch. Irakli Eristavim Foto: Robo Kočan

Neďaleko historického centra Košíc vznikol, revitalizáciou rozsiahleho areálu vojenských kasární, nový kultúrno-spoločenský komplex Kulturpark. Tvoria ho 3 pôvodné budovy, 8 nových pavilónov, park a priestranné a nezvyčajne žiarivo biele námestie, cez ktoré sa do areálu vstupuje. Pôvodné vojenské kasárne prezentovali prísny poriadok, disciplínu a uzavretosť oproti okolitému prostrediu. Autor konceptu Irakli Eristavi tento pôvodne uzavretý kasárenský areál otvoril a aj prostredníctvom nápaditého riešenia námestia a vstupov pozýva do areálu širokú verejnosť. Košičania získali, vďaka revitaíizácii bývalých kasární, nový kultúrny a vzdelávací stánok, ktorý nesie pečať kreatívnej, ale najmä dobrej a poctivej architektonickej a stavbárskej práce.

Toto kultúrne centrum je najväčším investičným zámerom projektu Košice Európske hlavné mesto kultúry 2013. Nový Kulturpark sa rozprestiera v historickom vojenskom areáli kasární z poslednej dekády 19. storočia. Pôvodne uzavretý a verejnosti neprístupný kasárenský areál sa po viac ako 100 rokoch dostal revitalizáciou do centra diania. Jasná organizácia, geometria, konštrukcia a proporcia budov, rešpektujúca pôvodné objekty i stromy (niektoré viac ako 100-ročné) v parku, odráža striktnú povahu vojenského komplexu. Charakter areálu sa odrazil aj na spôsobe označovania budov znakmi vojenskej abecedy (napr.: A – alfa, B – bravo, C – charlie, D – delta a pod.).

Urbanistické riešenie

Územie kasární je ohraničené ulicami Rastislavova, Kukučínova, Mlynárska, Vojvodská a Skladná. Komplex sa nachádza v bezprostrednej väzbe na užšie centrum mesta Košice. Prvým a zásadným krokom bolo otvorenie areálu smerom k mestu odstránením pôvodného múru opisujúceho celý obvod areálu. Takto sa po obvode areálu vytvorila verejná urbánna plocha ako priestor interakcie navrhovaného komplexu a okolitých mestských štruktúr. Komplex sa otvoril k centru mesta reflektujúc pešie ťahy smerom zo Štúrovej ulice cez Zborovskú a Rastislavovu ulicu. Urbanistický koncept rozpracúva a rozvíja myšlienku súťažného návrhu z urbanisticko-architektonickej súťaže a architektonickej štúdie spracovanej následne v máji 2010. Autor rozvinul koncepciu prestavby starého kasárenského celku do urbanistického riešenia, v ktorom sú jednotlivé architektonické objekty pospájané pomyselnou matricou pravidelného geometrického rastra. Vizuálna i faktická komunikácia medzi objektmi vytvára sieť pokrývajúcu a zjednocujúcu celé riešené územie. Mimoriadne dôležitým aspektom celého projektuje verejný priestor a jeho stvárnenie. Areál je rozčlenený na dve základné časti. Verejná urbánna plocha otvorená do okolitej urbanistickej štruktúry a uzatvárateľné vnútro areálu s parkom. Hlavný vstup návštevníkov do areálu je na severozápadnom okraji parku a kontroluje ho objekt informačného centra. Vstup zamestnancov, účinkujúcich a technická obsluha je cez vstup kontrolovaný objektom bezpečnostnej služby na severovýchodnom okraji parku. Hlavné vstupy do objektov sú z vnútra areálu. Tieto sú doplnené o sekundárne vstupy z urbánnej plochy tak, aby sa umožnilo ich fungovanie aj v čase uzavretia vnútorného parku.

Architektonické riešenie

Autor vychádzal z maximálneho rešpektovania kvalít existujúceho komplexu. Vstup novej funkcie, programov, aktivít, vstup nových ľudí do pôvodne uzavretého areálu vyriešil účelne a civilne, rešpektujúc pôvodné objekty i stromy v parku. Stratégiu lokalizácie nových objektov drobnej mierky predurčuje mriežka. Mriežka je odpoveďou na striktnú, geometrickú povahu vojenského komplexu rakúsko-uhorského vojska. Odpoveďou na systém je opäť len systém. Pôvodné budovy sú hlavnými ,,figúrami na šachovnici”. Majú svoju hodnotu i vážnosť. Nová štruktúra obsadzuje nové pozície. Vizuálna prepojenosť budov, príslušnosť k jednotnému geometrickému systému, zabezpečuje jednoznačnosť a identifikovateľnosť vstupu ,,nového” v ,,starom” prostredí. Zároveň autor ponecháva priestor pre ďalšie vstupy, ktoré prinesie budúcnosť. Verí, že sa jednotlivé pozície mriežky budú obsadzovať dlhodobo, krátkodobo, výtvarnými dielami, inštaláciami, záhonmi s tulipánmi rovnako ako tancujúcimi alebo prechádzajúcimi sa ľuďmi. Nové objekty predstavujú prevažne infraštruktúru. Infraštruktúru pre aktivity expandujúce z kamenných budov komplexu, infraštruktúru pre umelcov, infraštruktúru slúžiacu ľuďom využívajúcim areál (pavilón služieb, pavilóny pre workshopy, pódiá pre inštalácie a aktivity). Tieto objekty sú priebežne dopĺňané mobiliárom. Centrálnym objektom areálu je objekt ALFA -centrálna budova so sálovými priestormi pre kultúrne podujatia a príslušným technickým zázemím. Sály sú doplnené výstavnými priestormi. Doplnkami sú menšie sály na záujmovú umeleckú činnosť a workshopy, rovnako ako administratívne priestory a zázemie pre účinkujúcich. Veľkorysá platforma na severnej strane výstavnej sály umožňuje príležitostnú expanziu prevádzky smerom na urbánnu plochu. Bravo-centrum podpory kultúry a kreativityje lokalizované na juhozápadnom okraji areálu. Tento objekt so 4 NP ponúka plochy pre ateliéry, dielne, štúdiá a učebne. Skladbu objektu dopĺňajú vstupné priestory s recepciou a technické zázemie v 1. PP. Centrum vytvorí podmienky na tvorbu a prípravu kultúrnych produktov, priestor pre umelecké a kreatívne pobyty pre miestnych a zahraničných uchádzačov. Súčasťou objektu centra je aj Dom autentickej kultúry zameraný na etnografický výskum a školu ľudového tanca.

Charlie-galéria je situovaná na severozápadnom okraji areálu. Výstavné plochy na 1. – 3. NP sú vzájomne prepojené prostredníctvom otvorov v stropných doskách, poskytnú celkovú výmeru 900 m2. 4. NP predstavuje samostatný výstavný celok s výmerou 410 m2. Tieto priestory sú doplnené o minimálne administratívne a technické zázemie. Na mieste bývalej vodárne so studňou, ktorá bola v havarijnom stave, je novostavba Papa-pavilón služieb. Tento pavilón vďaka svojej strategickej polohe v centre parku môže slúžiť ako miesto stretnutí ľudí pôsobiacich v jednotlivých budovách komplexu rovnako ako návštevníkov parku. Ideálna väzba na centrálnu budovu s rozptylnou plochou pred jej vstupom umožňuje expanziu tohto zariadenia v letných mesiacoch. Ďalšie pavilóny November, Echo, Lima, Foxtrot možno rozdeliť na tie, ktoré sú situované v parku ako pavilón – zázemie umelcov so šiestimi dennými miestnosťami s hygienickým zázemím pre umelcov, pavilón – workshop vo väzbe na objekt Bravo, slúžiaci ako plocha pre workshopy alebo výučbu. Ďalšie pavilóny sú situované na urbánnej ploche. Ide o pavilón – November vo väzbe na Kukučínovu ulicu, a ďalší pavilón vo väzbe na Rastislavovu ulicu s funkciou vzdelávania a voľného času Oscar. Dvojúčelové podzemné parkovisko stavebne súvisí s pavilónmi Delta a Uniform, ktoré obsahujú okrem funkcie komunikačného vertikálneho jadra aj doplnkovú funkciu infocentra.

Dispozičné a materiálové riešenie

Stratégia pre rekonštrukcie existujúcich budov bola jednoznačná – zachovať ich charakter. Objekty dostali nové fasády, rešpektujúc pôvodné členenie a plasticitu. Zásahy do vnútorného priestoru objektov boli vedené vstupom nových programov so snahou maximálne rešpektovať pôvodnú tektoniku, konštrukcie a ,,systém”. Oceľový skelet vjednotlivých objektoch umožnil veľa – otvoriť dispozíciu tam, kde to bolo potrebné. Samotné prvky oceľových stĺpov majú charakter výtvarných artefaktov. A čo sa týka drevených krovov, kde to umožňovala statika, boli tieto sanované a zachované. Ide o priestorové ,,doplnenia” a ,,vybratia”. Dopĺňal sa nový trakt v centrálnej budove, komunikačný systém v objekte galérie atď. Pavilóny sú skupinou príbuzných stavieb, ktoré sú novou architektonickou vrstvou v území. Táto architektonická vrstva je komplementárnou k skupine pôvodných budov kasárenského areálu väčšej mierky. Ide o jednopodlažné objekty drobnej mierky a uplatňujú sa na urbánnej ploche ako orientačné body a atraktory. Predstavujú expanziu prevádzok znútra areálu na urbánnu plochu. Ich lokalizácia a rozmery vychádzajú z rastra – mriežky, ktorá v urbanistickom zmysle popisuje celý areál. Ich architektonické stvárnenie je lapidárne, transparentné plochy ich fasád zviditeľňujú procesy odohrávajúce sa v ich interiéri, zatiaľ čo reflexné plochy z vysokolešteného antikora odzrkadľujú okolie. Aktivity, ktoré budú generované Kulturparkom, vyvolávajú aj potrebu špecifických sociálnych a spoločenských kontaktov. Pre tieto účely bude slúžiť urbánna plocha – fórum, ktorá obkolesuje severné a južné priečelia historických objektov. Táto verejná plocha je urbánnym protipólom parkuje to miesto kolektívnych skúseností, sociálnej interakcie a výmeny. Referenciou pre túto plochu môže byť námestie, miesto pre spoločenské podujatia, produkcie, pre usporadúvanie trhov, výstav a inštalácie pod otvoreným nebom. Urbánna plocha sa stane heterogénnou mnohovrstvovou štruktúrou, spevnené plochy sú doplnené o trávniky, drevené viacúčelové pódiá, prvky drobnej architektúry a mobiliár. Základná pravouhlá mriežka s rozmermi 8,0 x 8,0 m bude ďalej členená na menšie celky až do rozmeru 4,0 x 4,0 m. Okrem technickej stránky tohto členenia (dilatácia) bude toto členenie artikulovať jednotlivé zóny v rámci plochy, respektíve hlavné komunikačné ťahy a taktiež vymedzovať jednotlivé Porcie pre umiestňovanie inštalácií a výtvarných diel. Pod urbánnou plochou bude situované podzemné parkovisko ako nevyhnutná infraštruktúra potrebná pre prevádzkovanie celého komplexu. Mierkou najväčším prvkom ,,drobnej” architektúry na urbánnej ploche je Yankee, urbánna pergola zložená z pätnástich vertikál, ktoré sa uplatňujú ako nosiče informácií o dianí v areáli. Celý projekt má silný environmentálny rozmer, najmä čo sa týka využitia obnoviteľných zdrojov energie a minimalizovania prevádzkových nákladov, čo by malo prispieť k trvalej udržateľnosti nového kultúrnospoločenského komplexu.

Zásahy do vnútorného priestoru objektov boli vedené vstupom nových programov so snahou maximálne rešpektovať pôvodnú tektoniku, konštrukcie a ,,systém”.

Autor vychádzal z maximálneho rešpektovania kvalít existujúceho komplexu.

Prvým a zásadným krokom bolo otvorenie areálu smerom k mestu odstránením pôvodného múru opisujúceho celý obvod areálu.

Lokalita: Košice, Kukučínova ul. Objednávateľ/Investor: Mesto Košice Architektonické riešenie: Ing. arch. Irakli Eristavi, zerozero Autorská spolupráca: Ing. Pavol Šílla, Ing. Marcel Benčík, Ing. Gabriel Boženík, Ing. Milan Vlček, Ing. Silvia Šillová Stavebné riešenie: Ing. arcb. Irakli Eristavi, Ing. Gabriel Boženík, Ing. Ľuboš Janiga, Ing. Vojtech Jačíšin, Ing. Martin Ratkoš Generálny dodávateľ: Doprastav pozemné stavby a. s. Statika: Vladimír Durbák, Viliam Hrubovčák Stavebná fyzika: Ing. Marián Flimel, CSc. Autori mestského mobiliáru: PPAG, Viedeň Sadové úpravy: Ing. Rastislav Mochnacký Drobná architektúra: Mgr. akad. arch. Ing. arch. Tomáš Bujná Lehota výstavby: 2012 -2013

Alfa 1. NP

Bravo 1. NP

Charlie 1. NP