Za veľa peňazí nejaká muzika

Košice sa chystajú na predsedanie európskej kultúre

Takmer 80 miliónov eur je veľa peňazí. Za tento balík by mesto veľkosti Košíc dokázalo nanovo naštartovať svoj kultúrny život. Ale aj pritiahnuť menej kultúrne elementy, ktoré by s chuťou prisadli k bohatému stolu a počastovali sa bez toho, aby na revanš ponúkli adekvátnu protihodnotu. Rozhoduje sa akurát teraz. Košice s projektom Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2013 vstúpili do fázy, ktorá v značnej miere predurčí, či neskôr v hodnoteniach projektu budú prevládať pozitíva až superlatívy, alebo termíny ako premrhaná šanca či rozflákané verejné peniaze. Teraz, krátko pred prevzatím rotujúceho európskeho titulu, sú podstatné najmä dve veci: stihnúť najväčšie investičné ťaháky (Kunsthalle, Kulturpark) a nastaviť zmysluplnú dlhodobú udržateľnosť nosných projektov, aby nevyšumeli ako zábavná pyrotechnika už počas osláv.

Skeptickí aktivisti

Veľké projekty, ktoré stoja veľa peňazí a môžu na dlho zmeniť kvalitu života, tradične priťahujú angažovaných jednotlivcov a združenia, ktorí sa pozerajú organizátorom na prsty. Napríklad známy košický aktivista Ladislav Rovinský kritizuje, že mu v prípravách chýba európsky a občiansky rozmer: ,,Tu bola úžasná šanca vtiahnuť do tvorby programu občanov, spýtať sa ich, čo chcú, ako si to predstavujú. Nič také nerobili, a preto ľudia k EHMK a jeho projektom nemajú zatiaľ vytvorený vzťah.” Tím EHMK 2013 môže argumentovať monitoringom z Bruselu, keďže 60 miliónov z celkového rozpočtu ide do Košíc zo štrukturálnych fondov EÚ. Euroúradníci pozorne sledujú, či prípravné práce postupujú v súlade s filozofiou víťazného projektu Interface 2013. A Brusel zatiaľ kvituje nastavené väzby Košíc na kultúrne dianie v Európe. Košice dokonca získali cenu zakladateľky projektu EHMK Meliny Mercouri dotovanú sumou 1,5 mil. eur, ktorou Európska komisia oceňuje mesto za splnené kritériá. Ďalší občiansky aktivista Zdenko Lipták vidí slabinu megaprojektu v tom, čo zostane po ňom: ,,Najviac sa obávam záväzku, že mesto musí po roku 2013 ďalších päť rokov udržať jednotlivé prevádzky. Nikto nevie jasne povedať, napríklad čo sa bude diať v Kulturparku alebo v spotoch trebárs v roku 2015.” Tvrdí, že v spotoch, teda v prerobených výmenníkových staniciach, sa z verejných peňazí hrajú na centrá voľného času. Tým tradičným centrám konkurujú a môže sa stať, že ich zlikvidujú. Podobné pochybnosti má aj L. Rovinský, podľa ktorého mesto zlikvidovalo všetky kultúrne osvetové strediská, lebo neboli peniaze na prevádzku. ,,A teraz idú robiť výmenníky? Z čoho to budú živiť? To žije len preto, lebo teraz sa do toho futrujú peniaze.”

Veľké ambície

Premena siedmich bývalých výmenníkových staníc na komunitné a kultúrne centrá je pritom jedna z nosných častí Interface 2013. Podľa riaditeľa neziskovky Košice EHMK 2013 Jána Sudzinu ročné náklady na prevádzku jedného spotu sú 1 500 eur. ,,Porovnávať ich s kultúrno-osvetovými strediskami nie je celkom šťastné, pretože ako celok prinášajú nové prvky a sú zamerané na rozvoj aktivít zdola. Som šťastný a milo prekvapený, ako fungujú prvé dva už dokončené výmenníky.” Brusel tiež vyzdvihol, že v Košiciach vznikla Koalícia 2013+. Záujmové združenie právnických osôb z verejného aj súkromného sektora, vrátane univerzít, vzniklo s cieľom zabezpečiť dlhodobú úspešnosť projektu s garanciou kontinuity v budúcnosti. J. Sudzina priznáva, že v prvých rokoch bude nevyhnutné aj spolufinancovanie zo strany mesta. ,,Z pohľadu minulého a možno aj súčasného stavu sa môžu zdať tieto plány nereálne. Viem, že sú to smelé ciele, ale zároveň verím, že sú realizovateľné.” Lenže L. Rovinský je presvedčený, že Košice na projekt EHMK napokon doplatia. Ako príklad uvádza parkovací dom Steel Arény. ,,Iba blbec postaví niečo kvôli dvom týždňom,” naráža na vlaňajší hokejový šampionát. Mestský podnik Správa majetku mesta Košice si na stavbu parkovacieho domu zobral úver tri milióny eur. Dnes ho ledva spláca, ale nie z výnosov z parkovacieho domu, lebo ten má takmer nulové tržby. Ľudia radšej parkujú v okolí a zadarmo. ,,A z čoho bude žiť Kunsthalle? Zo vstupného? Nemá šancu,” pýta sa a zároveň si odpovedá L. Rovinský. J. Sudzina vidí riešenie v medzinárodnom networkingu (napojenie väčšieho počtu subjektov na fungujúce európske a medzinárodne siete a tým aj finančné zdroje). Tam vidí perspektívu dlhodobej finančnej udržateľnosti z hľadiska prevádzky i kvalitného obsahu. No pekná predstava ešte nie je hotovým rozpočtom či biznis plánom. Keď sa reč skrúti na konkrétne toky peňazí, výrečnosť organizátorov začína viaznuť.

Podľa zákona

Európska komisia síce pochválila košický tím, že slušne zvláda proces prípravy, no z Bruselu sotva vidia detaily pod stolom. Neziskovka Košice EHMK 2013 uzatvára množstvo zmlúv s rôznymi dodávateľmi. Napríklad 2. júla tohto roka podpísal riaditeľ J. Sudzina zmluvu ,,o poskytnutí mediálneho priestoru” s firmou Dannax Sport z portfólia generálneho manažéra košických basketbalistiek Good Angels Daniela Jendrichovského. Aktuálny šéf marketingu v projekte Košice EHMK 2013 Peter Sokol predtým robil marketing práve u Dobrých anjelov. J. Sudzina hovorí, že s Dannaxom podpísali iba túto jedinú zmluvu na takmer 40-tisíc eur bez DPH: ,,Aby sme vďaka ich renomovanej značke získali silnú mediálnu podporu a zabezpečili si propagáciu. Basketbalový klub Dobrí anjeli dlhodobo mimoriadne úspešne propaguje Košice doma a v celej Európe.” TREND zaujímalo, na základe akej súťaže bol vybratý práve Dannax, aký mediálny priestor má poskytnúť a či je možné vidieť aj prílohu k zmluve, ktorá na webstránke kosice2013.sk nevisí. Na tieto otázky reagoval J. Sudzina jedinou vetou: ,,Zmluvu sme zverejnili v rozsahu, ako nám stanovuje zákon.”

Tak určite

Kultúra v Košiciach za desiatky miliónov nemá byť len záležitosť jediného roka, počas ktorého bude metropola východného Slovenska nosiť titul Európske hlavné mesto kultúry. Už od roku 2009 funguje na ministerstve kultúry grantová schéma, z ktorej sú dotované kľúčové aj sprievodné podujatia EHMK. O pridelení grantov rozhodujú komisie. A na stole sa im stretávajú všakovaké návrhy, ktoré viac ako o chuti šíriť kultúru hovoria o ambícii byť pri míňaní vyčlenených peňazí. Jedným z projektov, ktorým sa súčasní šéfovia EHMK 2013 zrejme chváliť nebudú, je ten s názvom ,,Auto – technický a kultúrny fenomén modernej doby”. Autorom projektu je občianske združenie ArtEn, ktoré vzniklo len v novembri 2011. Štatutárnym zástupcom je Vladimír Balco, majiteľ firmy Autolux Košice zaoberajúcej sa predajom a servisom áut značky Toyota. Cieľ projektu má podľa webu združenia byť upriamenie pozornosti na fakt, ,,že technická vyspelosť dnešnej doby v podobe špičkových technológií a estetické vyhotovenie kopírujúce dobový vkus a potrebu, sa zlučujú vo fenoméne automobil, ktorý sa stáva kultúrnym doplnkom života človeka”. Úradníci na ministerstve kultúry nápad nevyhodnotili ako bizarný. Naopak, priklepli mu 50-tisíc eur (požiadavka znela dokonca na 134-tisíc). Peniaze by mali ísť na dizajnérsku súťaž pre študentov technických škôl (na ceny pre víťazov by malo ísť len 4 100 eur), na maľovanie na karosérie áut, prehliadku moderných automobilov a na prezentačnú jazdu z Košíc do Marseille. Najvyššiu položku v predloženom rozpočte projektu tvorili 80-tisícové honoráre a osobné náklady, prenájom áut na prezentačnú jazdu má stáť 12-tisíc. Na plagáte k ročníku projektu ArtEn bez zaváhania prezentuje, že partnerom projektu je firma V. Balca Autolux Košice. ,,Tak určite, ale takto narýchlo si neviem spomenúť,” reagoval V. Balco na otázku TRENDU, ktoré kultúrne podujatia v minulosti organizoval. Ich zoznam sľúbil zaslať mailom, no ani po mesiaci odpoveď do redakcie neprišla.

Máme skúsenosti

ArtEn je len jeden z mnohých príkladov nedávno pozakladaných spolkov, ktoré zacítili šancu privyrobiť si na európskom projekte. No táto kultúra sa má týkať i ľudí a organizácií, ktoré v Košiciach fungujú dlhšie, no cítia, že podobná príležitosť sa už opakovať nebude. Na podporu sprievodných podujatí, kam patrí aj projekt ArtEnu, ministerstvo už schválilo dotácie za dva milióny eur… Umelecký šéf projektu hlavného mesta kultúry Vladimír Beskid hovorí, že členovia komisií, ktorí rozhodujú o podpore projektov, majú dosť skúseností na to, aby vedeli posúdiť, či je rozpočet premrštený. Konfliktu záujmov sa však pri posudzovaní žiadostí špeciálne nevenujú. ,,Nás zaujíma kvalita projektu,” hovorí. To môže byť vysvetlenie, prečo uspel projekt majiteľa autosalónu alebo niekoľko iných, kde žiadateľmi boli členovia správnej rady neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Spolu 75-tisíc na dve hudobné podujatia komisia, v ktorej sedel V. Beskid aj J. Sudzina, priklepla združeniu Forsa Gabriela Horala. Ďalších 60-tisíc poputuje združeniu Staromestské divadlo na festival Imaginácie. Pri združení v registri ministerstva vnútra figuruje zosnulý herec Peter Rašev, ktorého manželka je manažérkou a riaditeľkou festivalu. A rovnako ako G. Horal aj členkou správnej rady. ,,Výberová komisia na ministerstve kultúry a Správna rada EHMK 2013 nemajú nič spoločné. Kolíziu záujmov v tomto môže vidieť iba ten, kto ju tam veľmi vidieť chce. To je nezmyselná konštrukcia,” obhajuje G. Horal. Podľa neho konflikt záujmov bol za éry Zory Jaurovej ako riaditeľky Košice EHMK 2013, keď si priamo zamestnanci neziskovky podávali žiadosti o podporu projektov cez občianske združenia. ,,Nesmie byť a nie je členom výberových komisií človek, ktorý podáva žiadosť o finančnú podporu,” odpísal stroho J. Sudzina na otázku TRENDU, či nepovažuje za konflikt záujmov, ak výberová komisia podporí projekt člena správnej rady neziskovky – ktorá má projekt Košice 2013, a teda aj podporené projekty monitorovať a hodnotiť.