Košický Festival sakrálneho umenia

Novembrový čas už tradične v našom meste patrí sakrálnemu umeniu. Samotný fakt, že ide už o 21. ročník svedčí o tom, že právom sa festival zaradil medzi prestížne projekty mesta a svojou rôznorodou dramaturgiou aj o ojedinelé podujatia v rámci Slovenska. Festival už od roku 1990 vytvára priestor pre rozvoj porozumenia, tolerancie a náboženskej znášanlivosti aj prostredníctvom prezentácie sakrálneho umenia v oblasti hudby, spevu, výtvarného umenia, a slova. Mesto sa stalo nositeľom a hlavným organizátorom Festivalu sakrálneho umenia, ktorého hlavnou myšlienkou je ekumenizmus, v našom meste dostatočne zviditeľnený. Práve tento projekt bol základom pre rozvoj ekumenizmu a vzniku Ekumenického spoločenstva cirkví na území mesta. Zároveň je festival oslavou patrónky Dómu sv. Alžbety, ale aj patrónky mesta Košice. Tohoročný festival je venovaný aj Roku kresťanskej kultúry, vyhláseného Konferenciou biskupov Slovenska.
21. ročník Festivalu sakrálneho umenia sa organizuje od 14. do 28. novembra 2010. Začína slávnostnou Odpustovou svätou omšou v Dóme sv. Alžbety 14. novembra. Slávnostné otvorenie sa uskutoční v Steel aréne 17. novembra.
Festival vyvrcholí záverečným Ekumenickým koncertom 28. novembra v nedeľu v Dome umenia. Koncert je prezentáciou duchovného bohatstva jednotlivých cirkví a Židovskej náboženskej obce zoskupených v Ekumenickom spoločenstve cirkví.

MUSICA e DIALOGO

MUSiCA e DIALOGO

Interaktívne hudobné semináre – CITY SOUNDS 14:30 – 17:00
Komorný klavírny koncert – GEMME 19:00

USE THE C!TY – CVAKNI S! MARATÓN 2010 má víťaza

Už po druhýkrát vyhlásila nezisková organizácia Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o v spolupráci s Medzinárodným maratónom mieru Košice 2010 fotosúťaž USE THE C!TY – CVAKNI S! MARATÓN pre úplne každého, kto rád fotí.
Tento rok sa do súťaže prihlásili autori z celého Slovenska a porota vyberala zo 151 zaregistrovaných fotografií.
Porotcovia v zložení: Pavel Maria Smejkal, Ivan Fleischer, Peter „reefe” Kováč, Viktor Breiner a Miroslava Grajciarová sa na svojom včerajšom zasadnutí jednohlasne zhodli, že hlavnú cenu (200 eur) udelia Jozefovi Pajerskému za fotografiu s názvom „Na hrane”. Ďalších 17 vybraných fotografií bude vystavených na citylightoch priamo v centre mesta v rámci Citylight gallery , ktorá ožije maratónom od 16.11. do 23.11. 2010.
Názov súťaže a zároveň ústredné motto, USE THE CITY (POUŽI MESTO) – CVAKNI SI MARATÓN, vyzýva všetkých, ktorí prvú októbrovú nedeľu už tradične trávia s maratóncami a maratónom, aby aktívne a tvorivo tento deň využili. Fotografi, profesionáli aj amatéri, tak urobili a atmosféru 87. ročníka jedného z najväčších podujatí na Slovensku, sa snažili zachytiť čo najvernejšie prostredníctvom tvárí, emócií a predstavili svoj unikátny pohľad na to, ako sa počas Medzinárodného maratónu mieru mení podoba Košíc a jeden obyčajný októbrový deň, ktorý je sviatkom nie len pre milovníkov športu, ale aj pre obyvateľov Košíc, a návštevníkov.

Vyhodnotenie:

Autor fotografie

Názov fotografie

Jozef

Pajerský

Na hrane

Ľubomír

Cmorej

Pozdrav

Marek

Hríb

Nezlomná vôľa

Spoločne

Andrej

Darivčák

Odštartované

Ján

Kisucký

Maratónske impresie

Občerstvenie

MMM LIVE

Peter

Hoffmann

MMM zhora

Rýchlosť

Ešte jeden poprosím …

Peter

Guspan

Osamelý bežec

Dobehnuté…

Priamo k cieľu…

Kornel

Michalič

Honba za rekordom

Peter

Andrássy

Občerstvovacia stanica/Refreshment station

Nina

Marková

Maratón na kolesách

Martin

Petrulák

Ja to vyhrám ! – Martin Petrulák

BLAHOŽELÁME!

KARPATSKÁ NADÁCIA ORGANIZOVALA KONFERENCIU O INVESTÍCIÁCH NA ROZVOJ VÝCHODNÉHO SLOVENSKA

Výstupom konferencie je odporúčanie, aby všetky sektory spoločnosti spolupracovali pri riešení spoločenských problémov.
Košice, 12. októbra 2010 – Karpatská nadácia organizovala 11. – 12. októbra 2010 v DoubleTree by Hilton v Košiciach medzinárodnú konferenciu s názvom INVESTÍCIE DO ROZVOJA KOMUNITY: Ako využiť skúsenosti z minulosti pre budúce príležitosti.
Cieľom konferencie bolo prezentovať dopad finančnej pomoci poskytnutých na rozvoj občianske spoločnosti a zhodnotiť prínos mimovládnych neziskových organizácií k rozvoju regiónu. Na konferencii boli načrtnuté východiská pre dnešných firemných darcov v oblasti spoločenskej zodpovednosti, na príklade tém, ktoré sú v súčasnosti aktuálne na východnom Slovensku. Na konferencii boli prezentované aj výstupy výskumu, ktorý mapoval rozsah, charakter a dopad podpory poskytnutej pre región východného Slovenska za ostatných 15 rokov z domácich a zahraničných súkromných zdrojov. Jedným z dôvodov usporiadania konferencie bolo aj 15. Výročie založenia Karpatskej nadácie.
Medzi odporúčaniami výskumu, ako a kam smerovať ďalšiu podporu pre región, patrí aj vylepšenie komunikácie medzi darcami a neziskovými organizáciami, či zjednodušenie postupu, ako sa podpora verejne prospešným organizáciám a projektom poskytuje. „Hlavným výstupom je podpora myšlienky intenzívnejšej spolupráce firemných darcov a neziskových organizácií pri riešení miestnych potrieb, keďže tak sú efektívne využité miestne zdroje a budujú sa vzťahy”, povedala Laura Dittel, riaditeľka Karpatskej nadácie.
Medzi hosťami konferencie boli aj George F. Babcoke, prezident U. S. Steel Košice, s. r. o., Pavol Demeš, analytik German Marshall Fund-u, či Michal Vašečka, sociológ a spoluautor výskumu prezentovaného na konferencii.
Karpatská nadácia podporuje východné Slovensko už 15 rokov. Nadácia od roku 1995 podporila stovky projektov sumou viac ako 1 milión EUR. Poslaním nadácie je finančná podpora, poradenstvo a technická pomoc pre aktívnych ľudí a organizácie v tomto regióne, ktorým záleží na tom, aby sa tu žilo lepšie. Karpatská nadácia sa aktívne venuje téme spoločenskej zodpovednosti firiem a firemnej filantropii. Výsledkom partnerstiev Karpatskej nadácie a obchodných spoločností je spoločná podpora východoslovenskej komunity s pridanou hodnotou lepšieho vzájomného pochopenia potrieb neziskového a komerčného sektora.

SME VIAC!

V uplynulých dňoch počas slávnostného otvorenia medzinárodnej konferencie THE TIME IS NOW v Bruseli, ktorej ústrednou témou bol „čas na nové vnímanie kultúry v Európskej únii”, bola oficiálne spustená celoeurópska kampaň, ktorej cieľom je upozorniť na význam kultúry a umenia pre projekt spoločnej Európy a jej ďalší rozvoj v súvislosti s tvorbou novej finančnej perspektívy a stratégie EÚ na roky 2014-2020, WE ARE MORE (SME VIAC). Na konferencii mal výrazné zastúpenie aj projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Zora Jaurová, umelecká riaditeľka projektu, ktorá je zároveň viceprezidentkou CAE (Culture Action Europe) a odborným garantom konferencie bola moderátorkou jedného z pracovných stretnutí.
Inciatívu WE ARE MORE/SME VIAC podporuje aj predseda Európskej komisie José-Manuel Barroso.
http://vimeo.com/15558727

WE ARE MORE/SME VIAC Kultúrna politika a financovanie na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, národnej i európskej) musí odrážať potreby všetkých jej účastníkov – tvorcov i publika. Sme presvedčení, že verejné investície do kultúry je nutné prehodnotiť, s cieľom prispieť k väčšiemu rozvoju ľudského, kultúrneho a sociálneho kapitálu – najcennejšieho majetku, ktorý Európa má. Cieľom kampane WE ARE MORE je zvýšiť podporu kultúrnych aktivít v prospech všetkých európskych občanov a stimulovať ich radosť z umenia. WE ARE MORE / SME VIAC (2010-2013) je celoeurópska kampaň, ktorú spustila jedna z najväčších európskych kultúrnych platforiem združujúcich organizácie pôsobiace v oblasti kultúry a umenia – Culture Action Europe. Chce využiť nadchádzajúce politické a finančné rokovania EÚ na obdobie 2014-2020 ako vhodnú príležitosť na rozvoj a zintenzívnenie argumentov pri presadzovaní požiadaviek pre umenie a kultúru. V konečnom dôsledku chce spustená kampaň prispieť k posilneniu významu úlohy umenia a kultúry v rozvoji európskych komunít. Konkrétne ciele kampane sa zameriavajú na zlepšovanie kvality a množstva pomoci, ktoré sektor dostáva od 2 strategických programov EÚ (program Kultúra – poskytovanie priamej podpory projektom medzinárodnej kultúrnej spolupráce, a program na podporu regionálneho rozvoja – podpora kultúrnych zásahov ako kľúčových príspevkov sociálneho, ekonomického a územného rozvoja). Cieľom je, aby kampaň fungovala ako apel na tvorcov politík na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, a ako mobilizačný a profesionálny rozvojový nástroj pre toto odvetvie. Požadujeme: Smelý a razantný program Kultúra na roky 2014-2020, ktorý bude financovať špičkové umelecké a kultúrne experimentovanie a hájiť spoločné európske záujmy a ašpirácie. Program, ktorý bude podporovať inovatívne formy kultúrnej spolupráce a experimentovanie s novými umeleckými, medzikultúrnymi, sociálnymi a ekonomickými modelmi. Širšiu podporu pre kultúrne intervencie a kultúrne investície z fondov EÚ v oblasti regionálneho rozvoja, budovania ľudského, kultúrneho a sociálneho kapitálu, trvalo udržateľného rozvoja, sociálnej inklúzie, kultúrnej participácie a posilnenia občianstva. Požiadavky kampane WE ARE MORE budú v najbližších mesiacoch rozpracované na základe intenzívnych konzultácií a debát v rámci kultúrneho sektora, aj na medzisektorovej báze. Opatrenia a odporúčania budú navrhnuté tak, aby ovplyvnili rozhodnutia, ktoré majú byť prijaté na európskej, národnej a regionálnej úrovni. Prečo teraz? Táto kampaň má cieľ ovplyvniť budúce rokovania o rozpočte EÚ pre obdobie 2014-2020. Rozpočet EÚ sa bude vyjednávať počas nasledujúcich dvoch rokov a chceme si byť istí, že príspevok EÚ pre kultúru, bude významný a výrazne finančne posilnený. Kto stojí za touto kampaňou? WE ARE MORE / SME VIAC je kampaň, ktorú iniciovala Culture Action Europe – najväčšia organizácia zastrešujúca umelecké a kultúrne organizácie v Európe. Culture Action Europe má v súčasnosti vyše 100 členov, ktorí spolu predstavujú viac ako 50 000 kľúčových hráčov v oblasti umenia a kultúry v celej Európe i mimo nej – vo viac ako 14 umeleckých odvetviach. Kampaň beží otvoreným spôsobom a na svojich webových stránkach poskytuje nástroje, ktoré umožňujú celému odvetviu kultúry, ale aj jednotlivcom, aby sa zapojili do kampane a podporili ju. Prečo názov WE ARE MORE/Sme viac? „Sme viac” sa snaží upozorniť na obrovské množstvo spôsobov, ktorými kultúra, jej aktéri, jednotlivci, aj umelecké organizácie prispievajú k spoločnému európskemu projektu a kvalite života Európanov. EÚ je viac ako len uhlie a oceľ, potrebujeme viac než jednotný trh, sme viac než len spotrebitelia. Máme mnoho organizácií vytvorených jednotlivcami, ktorí si vážia kultúrne bohatstvo v Európe a pre kultúru pracujú. Sme občania, rodičia, umelecké organizácie, milovníci kultúry, a aktívni ľudia v spoločnosti.
Viac informácií na www.wearemore.eu

Tvorivosť a križovatky

Tvorivosť sa stala mantrou nášho veku a ide o celosvetový fenomén. Je tu nebezpečenstvo, že bude príliš používaná. Každý reaguje na skutočnosť, že sa svet dramaticky zmenil, takže vzniká pocit zmeny paradigmy. Mnoho vecí sa javí rovnako, ale ich základné operačné dynamiky sú rôzne. Zdá sa, že kreativita je odpoveďou.

Tvorivé šialenstvo

Vzniká zväčšujúce sa šialenstvo, ako sa miesta chcú stať tvorivými mestami s pulzujúcimi tvorivými štvrťami, založenými na odlišnom type ekonomiky. To zdôrazňujú skúsenostné, pohlcujúce, všadeprítomné a spoluvytvárané produkty a služby ako sa rozdiely medzi výrobcami a spotrebiteľmi stierajú a kde nemateriálno a myšlienky môžu vytvárať len toľko hodnoty koľko môže byť videné a dotknuté. Tvorivé centrá sú miesta so správnymi fyzickými, duševnými, intelektuálnymi a sieťovými infraštruktúrami, ktoré vytvárajú podmienky pre ľudí na rozmýšľanie, plánovanie a konanie s fantáziou (s použitím fantázie).

Tento blog sa teší na Vašu spätnú väzbu a bude komentovať to, čo okolia urobia dobre a bude skúmať príklady z celého sveta. Je Porúrie dobrým príkladom, a čo Temple Bar v Dubline, Fitzroy v Melbourne, Dotonbori v Osake, Distillery District v Toronte, Palermo v Buenos Aires a mnoho ďalších? Môžu sa skutočne a celosvetovo uznávané tvorivé prostredia vyvíjať iba vo veľkých mestách alebo sa to môže stať niekde inde- v menších mestách alebo dokonca na vidieku? Je tvorivosť zameraná predovšetkým na tvorivé odvetvia alebo existujú aj iné domény, od vedy k ekologizácii po sociálny aktivizmus, kde je najlepšie vyjadrená?

Dramatické premeny (transformácie)

Historické obdobia zahŕňajúce prechody a masové premeny, ako napríklad priemyselná revolúcia alebo technologická revolúcia posledných päťdesiatich rokov, môžu vyvolávať zmätok, pocit oslobodenia a opojné očakávania spojené s pocitom obavy a bytím zmietaný udalosťami. Trvá to dlhšiu dobu, kým sa ustálené vzory zakorenia. Niektorí milujú túto neistotu a pocit z pohybu a možnosť, ktorú cítia, poskytuje priestor pre kreativitu. Avšak väčšina uprednostňuje predvídateľnosť ako svoju východiskovú pozíciu. Ako miesta ukazujú a tvoria jemnú rovnováhu medzi divočinou a poriadkom? Je to vyjadrené fyzicky cez bizarné nové budovy, ako Gehryho Tancujúci Dom v Prahe alebo opustené staré budovy ako Tacheles v Berlíne, alebo mnohé recyklované staré výrobné závody, ako pivovary alebo mliekarne, textilky, káblovky, uhoľné prevádzky alebo kasárne? Alebo je to niečo iné? Potrebujete mimoriadne budovy a živé vonkajšie nastavenia na to, aby ste boli tvoriví, alebo sa to môže stať aj v nudných, bezduchých a škaredých prostrediach?

Fyzikálne alebo virtuálne?

Podstata tvorivosti spočíva v jej mnohostrannej vynaliezavosti, jej schopnosti riešiť problémy a schopnosti vytvárať príležitosti. Funguje tak, že uplatňuje 360 stupňový pohľad a často spája nesúvisiace veci, alebo sa pozerá na veci znova. Väčšina tvorivých myšlienok a projektov vyžaduje od ľudí, aby sa fyzicky spájali a komunikovali. Samozrejme, jednotlivci pracujúci samostatne môžu pracovať kreatívne vo svojej spálni alebo kancelárii, ale dokonca aj izolovaní jednotlivci potrebujú vonkajšiu stimuláciu- komunitu podobne zmýšľajúcich ľudí, aby získali nápady, alebo aby sa jednoducho socializovali. Interakcia a miešanie je kľúčom a keď to fyzické nastavenie uľahčuje, tak to urýchľuje proces príležitosti a spojenia a môže si vynútiť inovácie a nové myšlienky. Ale čoraz viac projektov je komplexných a mnohostranných úloh, ktoré si často vyžadujú tímy (tímovú prácu). Táto práca môže byť uskutočnená vo virtuálnom priestore, ale zdá sa že na mieste a fyzickom zakotvení záleží viac ako kedykoľvek predtým. Aké fyzické priestory a prostredia kultivujú a podnecujú inováciu? Aké sú ich vlastnosti a charakteristiky? Tvorba miest kvôli stimulácii inovácie je ústrednou výzvou pre rozvoj mestskej komunity. Otázkou je, do akej miery to môže byť plánované a rovnako, do akej miery môžu prístupy určované trhom poskytovať odpoveď- alebo sa jedná o kombináciu oboch.

Tvorivosť sa môže používať v akejkoľvek oblasti, od sociálnej, politickej, organizačnej a kultúrnej arény po technológiu, výrobu, poskytovanie služieb alebo financie, zdravotnú starostlivosť alebo aj prepracovanie organizačnej štruktúry. Rozhodujúce tvorivé vstupy môžu zvýšiť hodnotu aktivitám a odvetviam, ktoré obyčajne nie sú považované za tvorivé, ako napríklad strojárstvo, správa zariadení alebo pohostinstvá. Tvorivosť sa neobmedzuje na umenie, aj keď umelecká kreativita má osobitú pozíciu v novom kontexte.

Umelecká predstavivosť

Po prvé, väčšina umelcov má výskumné myslenie a sú na ceste za poznaním, po druhé, zameriavajú sa na emocionálne a skúsenostne presné vlastnosti vyžadované v novej ekonomickej konfigurácii a po tretie, ich tréning je to, čo tvorí významnú základňu schopností v rámci kreatívneho hospodárskeho sektoru, vrátane dizajnového, zvukového, vizuálneho sektoru, médií a výkonu. Čo sa týka obrazov, vnímania a symbolickej sféry, kreatívne odvetvia hrajú väčšmi ústrednú úlohu, jednak ako zdroje zamestnania, ako aj zdroje tvorby bohatstva. To môže premeniť obyčajný telefón na potenciálne mimoriadny zážitok, jednoduchú stoličku alebo stôl na objekt hlbokej túžby.

Vplyv tvorivých odvetví ale siaha ešte ďalej, nakoľko je priestorom tak pre rozvoj ekonomiky ako aj mesta. V jeho jadre existujú tri hlavné sféry: umenie a kultúrne dedičstvo, médiá a zábavný priemysel, a môžno najdôležitejšou sú kreatívne služby medzi firmami a spôsob, akým môžu pridať hodnotu ku každému produktu alebo službe. V poslednej oblasti, obzvlášť v dizajne, reklame a zábave, kreatívne oblasti pôsobia ako hnacia sila inovácií v širšom hospodárstve, a to pomocou formovania takzvaného “zážitkového hospodárstva”. To robí mesto veľkolepým a umelci a ostatní tvorcovia sú čoraz viac využívaní na to, aby sa postarali o nápady (obrazotvornosť).

To vytvára pre tvorcov zaujímavé úlohy (problémy). Mesto priemyselnej produkcie vyzerá a cíti inak ako tvorivé mesto, ktoré sa nás snaží podporiť, aby sme využívali našu predstavivosť, boli flexibilní, aby sme sa spájali a premieňali vedomosti na bohatstvo. Tí, ktorí o tom rozhodujú, sa neustále snažia pritiahnuť tvorcov a vedomostných “nomádov” do takzvanej “vojny o talent” aby pre nich vytvorili samoposilňovací cyklus a centrum. Oni sa snažia jasne preukázať kreativitu svojich špeciálnych území, susedstiev a štvrtí prostredníctvom čoraz viac uznávaného repertoáru, ktorí používajú mestskí vývojári a to zahŕňa zaradenie viacúčelových kultúrnych zariadení, kultových stavieb alebo rozvíjanie kaviarenskej kultúry. Napriek tomu je to dosť, pretože tvorivé miesto je zmesou tvrdej a mäkkej infraštruktúry, je rovnováhou medzi formálnymi a neformálnymi štruktúrami viditeľnými a neviditeľnými vecami.

Kam ďalej s tvorivosťou?

Nakoniec, existuje niekoľko závažných otázok týkajúcich sa tvorivosti, ktoré si treba položiť. Po prvé, stalo sa slovo tvorivosť tak často používaným, že stráca svoj význam a silu? Po druhé, zdá sa, že tvorivosť je pre mnohých odpoveďou na väčšinu otázok, ale je žiadaná na riešenie viacerých problémov než sa dokáže vysporiadať, od sociálnej deprivácie až po problémy so životným prostredím. Po tretie, aké sú najdôležitejšie otázky v tomto dôležitom okamihu svetových dejín? Na čom skutočne záleží? Pokiaľ ide o mňa, autoreferenčná kreativita a kreativita zameraná na seba samého nie je veľmi zaujímavá. Namiesto toho, každá kreatívna štvrť alebo mesto potrebuje etickú perspektívu. Teda je nutné považovať naše tvorivé miesta za miesta nesnažiace sa byť najkreatívnejšími na svete alebo v regióne. Mali by sa snažiť byť pre svet najlepšími a najnápaditejšími miestami. Táto jedna zmena v slove- z “na” na “pre” má dramatické dôsledky pre jeho prevádzkovú dynamiku. To dáva vytváraniu miest etický základ. To napomáha dosiahnuť cieľ miest- stať sa miestami solidarity, kde vzťahy medzi jednotlivcom, skupinou, obyvateľmi, outsidermi a planétou sú lepšie zosúladené. Mestá môžu byť miestami vášne a súcitu.

Foto: Charles Landry&Mustafa TazeogluZdroj: http://www.2010lab.tv/en/blog/creativity-crossroads

Preklad: Tomáš Kolárhttp://www.2010LAB.tv

Poznáme víťazov súťažny´ch návrhov na využitie existujúcich vy´menníkov na sídliskách

Odborná porota rozhodla o víťazny´ch návrhoch na architektonické riešenie využitia vy´menníkovy´ch staníc na sídliskách mesta Košice. Súťaž vyhlásilo mesto Košice v závere mesiaca júl tohto roka a súťažiaci navrhovali obnovu ty´chto vy´menníkov:

Vy´menník tepla Krosnianska/Ovručská – dvojica, MČ Košice – Dargovsky´ch hrdinov
Vy´menník tepla Ľudová ulica, MČ Košice – Západ
Vy´menník tepla Štítová ulica, MČ Košice – Staré mesto
Vy´menník tepla Wuppertálska, MČ Košice – KVP

„Architektonickú súťaž návrhov SPOTs – Vy´menníky kultúrne body okraja a jej vy´sledky považujem za jeden z mnohy´ch dôležity´ch krokov, ktoré sa v projekte SPOTs udiali za posledné 2 mesiace. Verím že realizácia víťazny´ch návrhov prebehne v rokoch 2011, 2012 úspešne a že sa nám podarí spolu s obyvateľmi vytvoriť atraktívne kultúrno – spoločenské miesta na sídliskách a ty´m podporovať myšlienky Európskeho hlavného mesta kultúry,” povedala manažérka projektu SPOTs Blanka Berkyová.
Súťažné podmienky si vyžiadalo 34 záujemcov. Návrhy odovzdalo 13 kolektívov. Vyhlasovateľom menovaná porota anonymne hodnotila súťažné návrhy dňa 16.9.2010 od 9.00 hod. v budove „Kulturpark-u” na Kukučínovej 2 v Košiciach.
„Porota hodnotila 30 návrhov od 13 uchádzačov, z toho 8 návrhov na vy´menník Kosnianska/Ovručská, 6 návrhov na vy´menník Ľudová, 10 návrhov na vy´menník Štítová, 6 návrhov pre lokalitu Wuppertálska. Porota je presvedčená, že návrhy zúčastnené v súťaži, preukázali odbornú kvalitu,” uviedol Martin Vasko, sekretár súťaže.
Vy´sledok bodového hodnotenia poroty:
Vy´menník tepla Krosnianska/Ovručská – dvojica, MČ Košice – Dargovsky´ch hrdinov (8 návrhov) Súťažny´ návrh – celkové umiestnenie:
6. Ing. František Mihalič 1 1. Ing. arch. Štefan Lichvár 2 4. 3linea, spol. s r.o. 3
Vy´menník tepla Ľudová ulica, MČ Košice – Západ (6 návrhov) Súťažny´ návrh – celkové umiestnenie:
2. Ing. arch. Peter Pásztor – 1 1. Ing. arch. Štefan Lichvár – 2 6. Ing. František Mihalič – 3
Vy´menník tepla Štítová ulica, MČ Košice – Staré mesto (10 návrhov) Súťažny´ návrh – celkové umiestnenie:
10. Reflex-pro s.r.o. – 1 1. Ing. arch. Štefan Lichvár – 2 6. Ing. František Mihalič – 3
Vy´menník tepla Wuppertálska, MČ Košice – KVP (6 návrhov) Súťažny´ návrh – celkové umiestnenie:
6. Ing. František Mihalič – 1 8. Atrium s.r.o. – 2 1. Ing. arch. Štefan Lichvár – 3
Všetky návrhy sú v ty´chto dňoch vystavené v priestoroch vy´menníka na ulici Obrody, Terasa. Pre verejnosť bude vy´stava prístupná počas pracovny´ch dní v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. v termíne od 5.10 2010 do 22.10.2010.

THE TIME IS NOW! – výročná konferencia

V Brusseli sa v týchto dňoch (7.-9.10.2010) koná výročná medzinárodná konferencia CAE (Culture Action Europe), ako súčasť programu belgického predsedníctva EÚ. Ústrednou témou konferencie je „čas na nové vnímanie kultúry v Európskej únii”.
Na slávnostnom otvorení konferencie, ktorého sa zúčastní aj predseda Európskej komisie José-Manuel Barroso a komisárka EÚ pre kultúru, Androulla Vassiliou, bude spustená nová celoeurópska kampaň WE are MORE, ktorej cieľom je upozorniť na význam kultúry a umenia pre projekt spoločnej Európy a jej ďalší rozvoj v súvislosti s tvorbou novej finančnej perspektívy a stratégie EÚ na roky 2014-2020.
Konferencia má za cieľ vytvoriť priestor pre diskusiu medzi expertami, politikmi a kultúrnymi operátormi z celej Európy, s cieľom hľadať odpovede na otázky: Akú úlohu môže/musí hrať umenie a kultúra v procese ďalšej humanizácie a demokratizácie v európskom kontexte? Aké podmienky je nevyhnutné vytvoriť pre „spoločný kultúrny priestor” , ak využijeme skúsenosti z rôznych častí Európy?
Významné zastúpenie na tejto konferencii má aj Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013,n.o.. Zora Jaurová, umelecká riaditeľka projektu a zároveň viceprezidentka CAE a odborný garant konferencie bude aj moderátorkou jedného z wokrshopov.

Prvá Biela noc prilákala do mesta tisíce návštevníkov, mesto žilo

V noci z 2. na 3. októbra sa k celosvetovému konceptu Nuit Blanche (Biela noc) pripojili aj Košice. Neobyčajnú atmosféru noci plnej umenia, svetla a zvukov si vychutnali tisícky návštevníkov z rôznych kútov Slovenska. Rozprávkovo pôsobil najmä mestský park, v ktorom Peter Vrábeľ umiestnil 5000 svetielok na plastových lyžičkách. Prechádzku, sprevádzanú opernými áriami si pochvaľovali všetky generácie účastníkov Bielej noci. Mestom putovali davy ľudí až do skorých ranných hodín.
„Úspech, ktorý zaznamenal obľúbený európsky projekt Nuit Blanche v Košiciach svedčí o tom že súčasné umenie je možné prezentovať aj širokej verejnosti každej vekovej kategórie. Magická hra svetiel, tajomstvo noci a spoločná emócia verejného priestoru dokáže priblížiť súčasné umenie aj ľuďom, ktorí by nikdy nevstúpili do galérie,”uviedla Zora Jaurová, umelecká riaditeľka projektu Košice 2013.
Odborná verejnosť ocenila dramaturgiu a výber umelcov. Vidieť v jeden večer a celú noc tvorbu celej generácie košických umelcov, ako napr. Miry Gáberovej, Petra Kalmusa, Lucie Dovičákovej, Ingrid Višňovskej alebo Petra Vrábeľa, či Mária Kasteloviča je unikát.

Mesto nezaspalo!
Metafora Bielej noci – noc sa stane dňom, odkazovala k ústrednej idei projektu, ktorou bolo prilákať ľudí na nočnú prechádzku súčasným umením tak, akoby bol žiarivý deň, aby mesto ožilo aj v noci. O tom, že sa to organizátorom podujatia podarilo svedčí viac ako 20 000 návštevníkov putujúcich Mestským parkom, Hlavnou ulicou, Železničnou stanicou, a ostatými stanoviskami Bielej noci.
K úspešnému priebehu akcie prispelo 126 dobrovoľníkov prevažne zo stredných škôl v Košiciach (Gymnázium Šrobárova, Gymnázium Trebišovská, Gymnázium Milana Rastislava Štefánika a Stredná škola úžitkového výtvarníctva). Ochotne a erudovane informovali návštevníkov o jednotlivých výtvarných inštaláciách ako aj umelcoch.
Projekt Bielej noci bol financovaný prostredníctvom grantovej schémy MKCR SR. Vďaka získaniu licencie sa v Košiciach bude konať pravidelne, vždy v predvečer Maratónu mieru.

Dni španielskej kultúry – 5. ročník

Dni španielskej kultúry – 5. ročníkorganizuje španielske bilingválne gymnázium Park mládeže 5

Pondelok 4.10.16:30 Komédia v španielčine
Jardiel Poncela: Vaše oči sú náruživé (účinkujú študenti Gymnázia Park mládeže 5, réžia Enrique Viňas Duque a Silvia Puentes zo Španielska)
Radničná sieň, Strojárenská ulica

Utorok 5.10.15:00 – 16:30 La Rambla
Barcelonská Hlavná ulica na košickej Hlavnej vďaka študentom Gymnázia Park mládeže 5
16:30 México, Perú, Chile
(Fotograf a cestovateľ Pavel Smejkal versus rodený Mexičan)
Múzeum Vojtecha Löfflera, Alžbetina 20
19:00 Arrabal: Trojkolka (komédia súčasného španielskeho dramatika)
Štátne divadlo, Malá scéna, www.sdke.sk

Štvrtok 7.10.16:30 Svätá omša v španielčine
Uršulínsky kostol, Mäsiarska 25

Sobota 9.10.
9:00-12:00 Deň otvorených dverí najväčšieho gymnázia so španielsko-slovenskou bilingválnou sekciou na Slovensku (španielski a latinskoamerickí lektori, vedenie školy, slovenskí učitelia i študenti sú Vám k dispozícii, simulované prijímačky, program)
Gymnázium Park mládeže 5, sídlisko Mier
www.gpm.edupage.org

Nedeľa 10.10.18:00 Duo Farsa (flamenco koncert)
Kulturpark, Kukučínova ulica

Streda 13.10.18:00 Zápisník vraha (El diario de un asesino)
Premiéra prvého študentského filmu v španielčine
(Príbeh o tom, čo dokáže spôsobiť žiarlivosť a domýšľavosť.)
Scenár a réžia: Marko Procházka, účinkujú študenti a profesori Gymnázia Park mládeže 5
(slovenské titulky, 45 min.)
Cine-max, OC Optima

USE THE C!TY – CVAKNI S! MARATÓN

Výsledky prvého ročníka súťaže

POTULKY MESTOM – KATASTROFY KOŠÍC

Zemetrasenia, povodne, bombardovania, epidémie, víchrice, výbuchy, požiare, svokry…Katastrofy spôsobené prírodou, nepriateľmi mesta a dokonca aj samotnými Košičanmi.Chvíle, keď mesto takmer zaniklo i tie, keď naberalo druhý dych. Staršie i tie len spred pár rokov. Sme vôbec poučiteľní? Záhadné bombardovanie Košíc počas 2. svetovej vojnyVýbuch pri Východoslovenskej galériiZemetrasenie, pri ktorom zvon zvonil sám od sebaNajväčšia dopravná nehoda v dejinách mestaRadikálny úbytok Košičanov počas moruÚnik nebezpečného plynu vo VSŽOstreľovanie Dómu sv. Alžbety delami
Príďte si vydýchnuť, že už to máme za sebou…

Milan Kolcun začína svoje potulky v sobotu (2. októbra) o 10:00, 11:30, 13:30, 15:00 a 16:30 (16:30 dvojjazyčný anglicko-slovenský turnus) a v nedeľu (3. októbra) o 14:00, 15:30 a 17:00.
Zoltán Balassa sprevádza v sobotu po slovensky o 10:30 a po maďarsky o 16:00.
Betka Czimová v nedeľu o 14:30 po slovensky a 16:00 po maďarsky.

Začiatok každej potulky je pred Vedeckou knižnicou (Hlavná 10). Info a predpredaj (1,5 €): Informačné centrum MiC v OD Dargov, tel.: (055) 16 186, www.potulka.sk. Lístky sa dajú kúpiť aj na začiatku potulky pred Vedeckou knižnicou (Hlavná 10) za 1,99 €.

Ďalšie témy potuliek:
(Všetci) svätí Košíc 6.-7. november
Dominikánsky kostol a kláštor 4.-5. december
Štátne divadlo 8.-9. január 2011
Autor: foto Slavomír Szabó