Pozvánka na konferenciu o kreatívnom priemysle *Sloboda tvorivosti / Freedom of creativity*

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Vás pozýva na konferenciu o kreatívnom priemysle *Sloboda tvorivosti / Freedom of Creativity*, ktorá sa bude konať v Bratislave, 19. novembra 2009 v priestoroch Design Factory, na Bottovej č. 2.
Moderátorkou panelovej diskusie s názvom Umenie/kultúra bude umelecká riaditeľka Košice 2013, n.o. Zora Jaurová. Zámerom konferencie je identifikovať v oblastiach vedy/vzdelávania/výskumu, a kultúry/umenia a ich väzieb na reálny biznis podmienky, ktoré do rozvoja kreatívneho priemyslu vstupujú; či už tento rozvoj podporujú, alebo naopak jeho rozvoju bránia. Na Slovensku to prvé podujatie tohto druhu. Konferenciu bude možné na stránke www.iConference.eu sledovať on-line.
Účasť na konferencii je bezplatná; registráciu účastníkov a viac informácií o konferencii nájdete na www.iConference.eu
Záštitu nad konferenciou prevzal Václav Havel, bývalý prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a bývalý prezident Českej republiky.

“Najdôležitejší efekt kultúry vôbec nie je ekonomický. Človek potrebuje duchovno, túži po poznaní, patrí to k podstate človeka -rovnako ako tvorivosť.”
Václav Havel, Fórum pre kreatívnu Európu, Praha, 26. marec 2009

20.ročník festivalu sakrálneho umenia v Košiciach

Program
20. ročníka Festivalu sakrálneho umenia 2009
13. november – 22. november 2009 v Košiciach

13. november – piatok
13.00 Dóm sv. Alžbety
Prezentácia ukončeného severného portálu
Dómu sv. Alžbety
15.00 Teologická fakulta KU – aula, Hlavná 89
Sakrálne pamiatky v Košiciach – prezentácia knihy

14. november – sobota
18.00 Dóm sv. Alžbety
Svätá omša na vigíliu slávnosti sv. Alžbety
Chrámový zbor apoštola Pavla z Brezna
dirigent: Ján Zachar

15. november – nedeľa
10.30 Dóm sv. Alžbety
Slávnostná odpustová svätá omša sv. Alžbety patrónky
Dómu a mesta Košice
celebrant: Mons. Alojz Tkáč, arcibiskup – metropolita
W. Amadeus Mozart: Missa in C Major
Joseph Haydn: Te Deum
Zbor sv. Cecílie a Komorný orchester pri Dóme sv. Alžbety
organ: Martin Vernarský, dirigent: Viliam Gurbaľ
17.00 Historická radnica, Hlavná 59
Slávnostné otvorenie
jubilejného 20. ročníka Festivalu sakrálneho umenia
Ave Maria…
koncert duchovnej hudby a slova venovaný úcte Panny Márie
Sláčikový orchester Musica iuvenalis, sólisti ŠD
Katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda
dirigent: Igor Dohovič
hovorené slovo: Diana Rauchová

16. november – pondelok
9.00 Historická radnica, Hlavná ulica 59
O Alžbetinu ružu
súťaž v speve žiakov stredných cirkevných škôl
v spolupráci so Strednou zdravotníckou školou sv. Alžbety
17.00 Dom umenia, Moyzesova 66
Maliar duchovného svetla
výstava akademického maliara Ladislava Záborského
organizátor: Štátna filharmónia Košice

17. november – utorok
19.30 Historická radnica, Hlavná 59
Jaromír Hnilička: Jazzová omša
Orchester Gustáva Broma
Slovenský spevácky zbor ADOREMUS
dirigent: Vlado Valovič, zbormajster: Dušan Bill

18. november – streda
10.00 Kostol sv. Gorazda a spoločníkov, Terasa
Koncert detských sakrálnych zborov
11.30 Odborný seminár pre dirigentov zúčastnených zborov
15.00 Východoslovenská galéria Košice, Alžbetina 22
Darina Gladišová – Kontemplácie
stvárnenie viery, pravdy, krásy v dielach akademickej maliarky
Dariny Gladišovej
18.00 Kostol sv. Antona Paduánskeho /seminárny/, Hlavná 89
Spevy z Taizé – Hudba ako rozjímanie
duchovné slovo: Juraj Jurica
19.00 Teologická fakulta KU – aula, Hlavná 89
Spomienkové stretnutie pri príležitosti 20. výročia
pádu komunizmu
moderátor: Jozef Leščinský
v spolupráci s KU TF a Univerzitným pastoračným centrom v Košiciach

19. november – štvrtok
15.30 Východoslovenské múzeum – galéria Bašta, Hrnčiarska 7
Kedi jasna hvizda z ňeba vichodzila ….
výstava betlehemov a vianočných obchôdzkových rekvizít zo zbierok
Východoslovenského múzea Košice
19.00 Dom umenia, Moyzesova 66
Antonín Dvořák: Stabat mater
Štátna filharmónia Košice a spojené zbory:
Collegium technicum
Chor Akademicki Uniwersytetu Warszawskiego
sólisti: Mária Haan – soprán, Terézia Kružliaková-Babjaková – alt Michal Lehotský – tenor, Peter Mikuláš – bas
dirigent: Zbyněk Müller
v spolupráci so Štátnou filharmóniou Košice
a Technickou univerzitou v Košiciach

20. november – piatok
18.00 Kresťanské centrum Apoštolskej cirkvi, Bratislavská 1
Ako hľadať a nájsť Boha
stretnutie s Erichom Theissom zo Švajčiarska
podujatie sa uskutoční aj 21. 11. o 18.00 hod. a 22. 11. o 9.30 hod.
organizátor: Apoštolská cirkev
19.00 Kostol sv. Košických mučeníkov, Nad jazerom
Organový koncert
pod patronátom Komisie cirkví MZ v spolupráci s Konzervatóriom Košice a Farnosťou sv. Košických mučeníkov

21. november – sobota
17. 30 Kostol sv. Antona Paduánskeho /seminárny/, Hlavná 89
Koncert zboru sv. Cecílie
Marek Štryncl: Missa sanctae crucis /slovenská premiéra/
Joseph Haydn: Paukenmesse
dirigent: Marek Štryncl – ČR
výročný koncert zboru pri Farnosti sv. Alžbety v Košiciach pod záštitou Mons. Alojza Tkáča, arcibiskupa – metropolitu

22. november – nedeľa
17.00 Dom umenia, Moyzesova 66
Ekumenický koncert – záverečný festivalový koncert
prezentácia duchovného bohatstva prostredníctvom umeleckých súborov jednotlivých cirkví a Židovskej náboženskej obce – zastúpených v Ekumenickom spoločenstve cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice

ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ

Východoslovenská energetika a.s., RUHR.2010 GmbH a Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 podpíšu memorandum

Memorandum o spolupráci a porozumení slávnostne podpíšu dňa 13. Novembra 2009 o 16.00 hodine Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o., Východoslovenská energetika a.s. a RUHR.2010 GmbH v Kasárňach/Kulturparku na Kukučínovej ulici č. 2 v Košiciach. Vzniknuté partnerstvo rozšíri priestor pre zviditeľnenie sa miest v európskom povedomí a pre rast kreatívnej ekonomiky v Košiciach a celom regióne. Súčasťou slávnostného aktu bude neformálna diskusia s predstaviteľmi jednotlivých organizácií. Primátor mesta Košice František Knapík spolu s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom VSE a.s. Norbertom Schürmannom a riaditeľmi projektov oboch miest Zorou Jaurovou a Dr. Pleitgenom budú hovoriť na tému kreatívna ekonomika, budovanie kreatívnych štvrtí, či prepojenie energetického sektora a kultúry.

Pozvánka na prvú tlačovú konferenciu centra Kasární / Kulturparku

Pozývame Vás na prvú tlačovú konferenciu do centra Kasárne / Kulturpark
******12.11.2009******
o 10.30 hod.
v priestoroch kasární na Kukučínovej ul. č. 2 v Košiciach.
Témy tlačovej konferencie:
Predstavenie nového výkonného manažéra centra K/K
Strategické smerovanie K/K ako kľúčového projektu Košice 2013
Program na nasledujúce mesiace do konca roka 2009 a programové línie centra Kasárne/Kulturpark pre rok 2010
Prehliadka priestorov

Účastníci: Mgr. art Zora Jaurová – umelecká riaditeľka
Mgr. Romana Maliti – manažérka programovej sekcie
Nový výkonný manažér kasární /KULTURPARKU Peter Struckel

Vlna naživo 2009

Vlna Naživo 2009 (prezentácia časopisu vlna č. 36 (varšavská), vlna č. 37 (slovenská) plus iné vlnenia) len v Kasárňach/Kulturparku na Kukučínovej ulici 2 v Košiciach už 10. novembra. V Prešove v kníhkupectve Christiania 11. a 12. a v Banskej Bystrici 12. novembra.
18.00
Maroš Rovňák:
Smaragdové mesto /sound-artová performancia/
Sylwia Siedlecka, Joanna Wajs, Adam Pluszka a Mária Ferenčuhová – Ridzoňová, Michal Habaj aka Anna Snegina, Peter Šulej a Generátor X v programe Nové kódexy.
Autorské čítanie poľských a slovenských básnikov a prozaikov:
20.00
Maroš Rovňák:
Litánie /sound-artová performancia/
Inscenované čítanie hry Magda Fertacz: Trash story
réžia: Petra Fornayová, hrajú: Monika Horná, Monika Horná ml., Juraj Igonda, Marián Balážik, Slávka Daubnerová, hudba: Peter Machajdík, video: Adam Hanuljak
Kontroverzná divadelná hra jednej z najúspešnejších poľských autoriek mladej generácie.
21.00
Oranżada, koncert poľskej postrockovej skupiny
Príliš avantgardný na pop, príliš popový na avantgardu!
Hlavný organizátor: Vlna, o.z.

VSTUP ZDARMA!

Súčasná kresba Košice-Praha-Budapešť

OZ Make Up collective uvádza výstavu
Súčasná kresba Košice-Praha-Budapešť v koncepcii Svetlany FialovejVernisáž 11.11.2009 o 18:00 hod v priestoroch Kasárne KulturparkZahrá The Whiter Shade of Pale ( trash/poetic/visual)Výstava potrvá do 16.11.2009OZ Make Up collective proudly presentsContemporary drawing Košice-Prague-Budapest Concept by Svetlana FialováOpening on Nov 11, 2009 at 6 pm at Kasárne KulturparkLive performance by The Whiter Shade of Pale ( trash/poetic/visual)Exhibition lasts until Nov 16, 2009Vystavujúci umelci:Exhibiting artists:SK/
Erik Binder, Marko Blažo, Dávid Demjanovič a Jarmila Mitríková, Jarmila Džuppová, Svetlana Fialová, Katarína Hládeková, Svätopluk Mikyta, Katarína Morháčová, Martin Sedlák, Boris Sirka, Erik Šille, Vlasta Žáková
CZ/
Klára Ambrůzová, Josef Bolf, Lucie Ferliková, Jakub Hošek, Eva Koťátková, Alexey Klyuykov,Veronika Landová, Jakub Matuška, František Matoušek, Jan Nálevka
HU/
Tamás Kovács Budha, Lilla Borsos Lőrinc, Judit Fischer, Éva Magyarósi, Judit Navratil, randomroutine, Eszter Szabó, Zsófia Szemző, Kamilla Szíj, Gergő Szinyova, Beatrix Szörényi, András Tábori, Júlia Vécsei

Diela mladých umelcov zo Slovenska, Čiech a Maďarska budú postupne predstavené v Košiciach, Prahe a Budapešti. Projekt odštartuje vernisážou 11. novembra v priestoroch Kasárne Kulturpark, po týždni sa spoločná inštalácia diel presunie do Prahy .Tu otvorenie prebehne 25. novembra vo VICE gallery a v klube/ galérii 2. patro. 15. decembra projekt vyvrcholí v Budapešti v Studio gallery.
Projekt podporil Visegrad Fund.

Hodina vedy – Možné zrážky asteroidov so Zemou

Je známe, že okolo našej planéty z času na čas prelietavajú asteroidálne telesá, ktoré keby sa so Zemou zrazili, spôsobili by menej či viac rozsiahlu katastrofu. Posledná známa zrážka sa odohrala v roku 1908, keď do pustých sibírskych oblastí dopadlo teleso, ktoré zničilo mnoho kilometrov štvorcových lesa. Ak by bolo dopadlo do obývaných oblastí, straty na ľudských životoch by boli desiatky až stovky tisíc. Preto začali zodpovedné vlády niektorých krajín financovať programy vyhľadávania nebezpečných kozmických telies, ktoré by nás raz mohli ohroziť. Doteraz sa podarilo objaviť asi 95% všetkých telies, ktoré by mohli spôsobiť celokontinentálnu až celoplanetárnu katastrofu (taká je ale málo pravdepodobná, odhaduje sa, že takéto niečo môže nastať raz za niekoľko sto miliónov rokov) a približne 30% až 50% telies, ktoré by spôsobili katastrofu regionálneho charakteru (podobnú, ako bola tá Sibírska v roku 1908, aj takáto katastrofa sa ale štatisticky stáva len raz za niekoľko storočí na celej Zemi).
Tému možných kolízií Zeme s asteroidmi predstaví 12.11.2009 o 18:00 v aule košického Teledomu na Timonovej ulici Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. z Astronomického ústavu SAV. Na prednáške sa dozviete odkiaľ sa vlastne asteroidy berú, ako prebieha mapovanie blízkeho okolia Zeme a vyhľadávanie tých asteroidov, ktoré by nás mohli ohroziť, ale aj k akým stretnutiam Zeme s asteroidmi a kométami už došlo a aká je pravdepodobnosť takejto udalosti do budúcnosti.

KULTÚRNE CENTRUM A38 – ALTERNATÍVA NA DUNAJI? | Bc. TOMÁŠ GERING

ÚVOD
Kultúrne centrum A38 patrí k tým budapeštianskym miestam, ktoré je dobré rozhodne neprehliadnuť. A38 je netradičný priestor na prezentáciu kultúry -loď, ktorej zamestnanci sa snažia poskytovať priaznivcom svojho centra, ako i občasným návštevníkom, to najlepšie z domácej i zahraničnej hudobnej tvorby v kombinácii s ďalšími zaujímavými kultúrnymi podujatiami vždy tak, aby predčili svoju konkurenciu. Kvalitná hudba a služby majú na tejto adrese prednosť pred zvyčajnými komerčnými turistickými atrakciami, aké poskytujú obvyklé kluby. Snaha o cezhraničnú spoluprácu, pretavená do podoby festivalu “My City” je hmatateľným dôkazom životaschopnosti bývalého “východného” bloku v oblasti organizovania kultúrnych podujatí a vzájomnej kultúrnej výmeny, č ím prispieva nielen k rozvoju domáceho prostredia, ale otvára krajinu aj novým možnostiam a výzvam minimálne v oblasti celého stredoeurópskeho regiónu.
1 MINULOSŤ
Budapeštianske kultúrne centrum A38 bolo slávnostne otvorené 30. apríla 2003 ako dovtedy nevídaný priestor na prezentáciu súčasnej tvorby, najmä hudobnej produkcie, so zámerom osloviťč o najširšie publikum. A38 je pomerne veľká loď ukotvená v blízkosti Pető?ho mostu neďaleko budapeštianskeho centra, č ím vytvára predpoklad na úspešné fungovanie v rámci celkovej kultúrnej ponuky mesta. Samotnému otvoreniu kultúrneho centra predchádzala rekonštrukcia, v rámci ktorej sa podarilo v komárňanských lodeniciach urobiť z vraku ukrajinskej nákladnej lode, ktorá kedysi prevážala kameň, plavidlo vyhovujúce požiadavke otvorenia unikátneho multifunkčného priestoru pre potreby prezentácie kultúry a kultúrnej produkcie. Ako predloha poslúžila podobne fungujúca loď “Batofar” v Paríži, na ktorej sa vtedy ešte len budúci majitelia A38 rozhodli (pri príležitosti prezentácie maďarskej kultúry vo Francúzsku) za pomoci vlastných ?nančných zdrojov a úveru otvoriť v Budapešti podobné kultúrne centrum. V roku 2001 založili za týmto účelom spoločnosť s ručením obmedzeným Zászlóshajó Kft. Pre potreby organizovania kultúrnych podujatí a projektov bola v roku 2003 založená nezisková organizácia (v Maďarsku Kht., č o je doslova spoločnosť verejného záujmu), ktorá je personálne a programovo prepojená so spoločnosť Zászlóshajó Kft. Tajomný názov kultúrneho centra “A38″ neskrýva ž iadne zašifrované súradnice udávajúce polohu lode, ale ide o skrátený názov typu nákladnej lode ukrajinskej výroby Artemovszk s poradovým číslom 38. Napriek transformácii na súčasné kultúrne centrum, zohľadňujúce úplne odlišné potreby človeka, má loď i naďalej pripomínať kúsok minulosti, ako symbol niekdajšieho socialistického industrializmu.
2 PRÍTOMNOSŤ
2.1 FUNGOVANIE A PROGRAMOVÁ ŠTRUKTÚRA A38
Samotná prezentácia kultúry a zameranie na niektoré druhy umenia v centre A38 súvisia s počiatočnými východiskami jeho vzniku a predstavou vlastníkov. Podľa majiteľov A38 malo ísť o určitú alternatívu v rámci kultúrnej rozmanitosti, ktorá je obvykle prítomná vo veľkých mestách, akým je aj Budapešť. K obrovským organizáciám typu Palác Kultúry a undergroundu v podobe malých klubov, mal vzniknúť v tomto š peci?ckom zmysle “alternatívny” priestor:
1. z programového hľadiska: na pomedzí medzi komerčnou hudbou a experimentom;
2.z pohľadu typológie návštevníkov: otvorený veľmi širokému spektru priaznivcov súčasnej hudby (bez ohľadu na vek);
3. z kapacitného hľadiska: strednej veľkosti (250 miest na sedenie alebo až 600 miest na státie);
4.z pohľadu lokácie: medzi centrom a perifériou;
5.z pohľadu právnej formy: ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je personálne a programovo prepojená s neziskovou organizáciou (“komerčný” podnik so záujmom o kultúrnu produkciu).
Zámerom nového priestoru bola snaha vyplniť medzeru na poli budapeštianskej ponuky v oblasti kultúry. Hlavným zameraním kultúrneho centra sa stala prezentácia súčasnej domácej a zahraničnej hudobnej produkcie, A38 však poskytuje, i keď v oveľa menšom rozsahu, aj priestor pre výtvarné umenie a divadlo. Hudba je na pódiu A38 zastúpená veľmi pestrou paletou žánrov, od jazzu až po hard rock, pričom prípustné je všetko okrem príliš krikľavého popu. Centrum však nepoteší ani priaznivcov techna a príbuzných žánrov, nakoľko je dôraz kladený najmä na zaujímavosť umeleckého prejavu a radosť zo zážitku, aký dokáže poskytnúť práve naživo hraná hudba. Ďalš ím špeci?kom kultúrneho centra A38 je veľké množstvo začínajúcich hudobníkov, ktorým sa takouto cestou dostáva možnosti vystupovať pred veľmi živý m, a č asto aj veľmi heterogénnym publikom (typ návštevníkov závisí od aktuálneho podujatia a ich osobných preferencií v oblasti hudobných žánrov). Okrem koncertnej haly a kajút, ktoré tvoria nevyhnutné zázemie pre personál celej lode, má A38 prvotriednu reštauráciu s krásnym výhľadom na mesto, ktorá slúži zároveň aj na prezentáciu umeleckých diel. Ď alej sú na lodi dva bary v interiéri, jeden bar v exteriéri, veľká krytá terasa na letné koncerty a akcie, ako aj priestory, ktoré slúžia ako backstage pre hudobníkov. Vstup na loď je bezbariérový a kultúrne centrum má pri vchode aj vlastnú pokladňu na predaj vstupeniek (priemerná cena vstupného je približne 5,-až 10,-€). Z pohľadu organizačnej štruktúry A38 stojí na jej čele jeden zo spolumajiteľov ako umelecký riaditeľ, ktorý načrtáva vízie a určuje smer, ktorým by sa malo centrum uberať. Programový tím, ktorí majú na starosti zhmotnenie týchto vízií, sa skladá z piatich zamestnancov. V ich náplni práce je plánovanie a organizovanie kultúrnych akcií, komunikácia s verejnosťou, marketingová stratégia a propagácia. Celkový počet zamestnancov vrátane celého technicko-organizačného personálu však presahuje číslo
120. K povinnostiam A38 patrí z pohľadu bezpečnosti zamestnávať aj plavčíkov pre prípad, že by došlo k akejkoľvek nepredvídanej udalosti.
2.2 KULTÚRNE PROJEKTY
Kostru kultúrnej ponuky A38 tvorí hudba. Okrem každodenných večerných podujatí patrí k ponuke aj poriadanie kultúrnych festivalov, vzájomná výmena (napríklad so známym budapeštianskym divadlom Katona József Szinház), či spolupráca s hudobnými festivalmi. Najväčším kultúrnym projektom A38 je festival My City, ktorý funguje užštyri roky. Hlavným cieľom tohoto festivalu je predstaviť budapeštianskemu publiku kultúru niektorého známeho mesta. Okrem hudobnej tvorby sa program skladá aj z diskusií, výstav či performance, vždy v závislosti od dohody s prizvanými organizátormi daného mesta a jeho kultúrnymi špeci?kami. Pilotným projektom bola v roku 2005 Praha za účasti bývalého č eského prezidenta Václava Havla. Nasledovala spolupráca s mestami Varšava (2006), Belehrad (2007), Moskva (2007), Amsterdam (2008), a Bratislava (2009). Snahou organizátorov je nielen predstaviť zahraničných umelcov doma, teda v Budapešti, ale aj recipročne predstaviť domácich hudobníkov v zahraničí. Takéto podujatie s obojstrannou výmenou sa podarilo zorganizovať napríklad s Amsterdamom. A38 nie je výhradne organizátorom hudby, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, ale je aj veľmi úspešným organizátorom divadelných predstavení. Raz ročne sa koná výmena so známym budapeštianskym divadlom Katona József Szinház. V dohodnutom období možno vidieť na lodi pravidelne divadelné predstavenia alebo zažiť neobvyklú atmosféru koncertu priamo v divadle. Napriek úspechu tohoto podujatia je jeho opakovanie závislé od sponzorov a donorov, nakoľko hosťovanie divadla na lodi s celou scénou a zázemím si vyžaduje nie len priestorové úpravy, ale nesie sebou aj zvýšené ?nančné náklady. Ďalší druh nadnárodnej spolupráce predstavuje členstvo v združení nezávislých kultúrnych centier s názvom Trans Europe Halles (TEH), ktoré má v súčasnosti 49 stálych č lenov a 7 spriaznených organizácií z dvadsiatich š iestich európskych krajín. V rámci TEH funguje program Changing Room, ktorý bol ocenený aj Európskou komisiou za svoj prínos v oblasti mobility. TEH sa totižto nesnaží iba o výmenu myšlienok a nápadov, prípadne kultúrnych podujatí, ale aj o výmenu a podporu rezidentných programov pre umelcov a mobilitu kultúrnych organizátorov. Workshopy, ktoré sú organizované v rámci programu Changing Rooms, sú samozrejme otvorené aj záujemcom z nečlenských združení a organizácií. Vďaka týmto kontaktom A38 priamo participuje na celoeurópskom dianí, čo mu umožňuje značný rozhľad na poli kultúrnych projektov a v určitom zmysle mu zabezpečuje aj náskok pred konkurenciou. V neposlednom rade sa osvedčila, najmä z pohľadu propagácie, spolupráca s veľkými hudobnými festivalmi. K najznámejším hudobným festivalom v Maďarsku patrí samozrejme budapeštiansky Sziget. Kultúrne centrum A38 sa na tomto festivale (ale aj na iných) prezentovalo už niekoľkokrát, a to vždy v spolupráci s partnermi, napríklad s organizátormi Pécs -Európske hlavné mesto kultúry 2010, alebo hudobným časopisom Wan2. Výsledkom je bližší kontakt s publikom, ako aj získavanie nových priaznivcov. Svoju doterajšiu prítomnosť na týchto festivaloch považuje A38 za úspech. Samotná propagácia A38 prešla v posledných rokoch niekoľkými zmenami. Zatiaľ čo na začiatku fungovania boli veľmi bežnou súčasťou propagácie jednotlivých akcií plagáty, dnes využíva centrum v prevažnej miere internet, hlavne recipročnú výmenu bannerov, ako aj sociálne siete, z ktorých možno spomenúť napríklad veľmi populárny Facebook. Budapeštianske rádiá predstavujú ďalš iu zaujímavú alternatívu prezentácie a propagácie kultúrneho centra, problémom však zostáva fakt, že tie rádiá, ktoré majú široký dosah a sú obľúbené u poslucháčov, si dobre uvedomujú svoje výnimočné postavenie, čomu zodpovedajú aj ich ceny. Menšie rádiá si často pýtajú informácie, ktoré by zaradili do vysielania aj sami, problémom však je, ž e ich reálny dosah na súčasných ako aj potenciálnych návštevníkov A38 je zanedbateľný.

2.3 FINANCOVANIE
Kultúrne centrum A38 je vlastníkom zrekonštruovanej lode A38, ktorej hodnota činí 3.000.000,-HUF a je personálne prepojená so spoločnosťou Zászlóshajó Kft. Celý projekt bol vybudovaný za pomoci súkromných zdrojov majiteľov a úveru bez akejkoľvek ?nančnej pomoci štátu. Režijné náklady spojené s chodom celej lode a úver sú splácané so ziskov z reštaurácie a barov, ktoré možno prenajať aj na súkromné akcie, najmä ?remné večierky. Táto príjmová č iastka je však veľmi pohyblivá, a preto s ň ou nemožno počítať pri ?nancovaní kultúrnych aktivít. Tie sú kryté najmä zo sponzorských darov (v súčasnej dobe je v tomto smere problémom ?nančná kríza), z rozpočtu mesta (pri projektoch, na ktorých mesto participuje), z domácich i zahraničných grantov (napr. prostriedky z nórskeho ?nančného mechanizmu, EU, Ministerstva kultúry Maďarskej republiky). Stálou podporou, čiuž ?nančnou alebo inou, sú kultúrnemu centru A38 diplomatické zastupiteľstvá a kultúrne inštitúty cudzích krajín prítomných v Budapešti.
3 BUDÚCNOSŤ
Programová manažérka Gabriella Móra vidí kultúrne centrum A38 ako súčasť dnešnej globálnej kultúry, s dôrazom na medzinárodné kontakty a vzájomnú kultúrnu výmenu. Lokálnu (“domácu”) kultúrnu produkciu chápe v kontexte väčšieho európskeho celku. V tomto zmysle je nevyhnutné naďalej posilňovať a podporovať festival My City, najmä jeho recipročné organizovanie, ktoré by mohlo výrazne napomôcť cezhraničnému zbližovaniu. A38 považuje za obzvlášť dôležité ďalšie prehlbovanie spolupráce medzi postkomunistickými krajinami, ktoré majú č asto skvelé nápady v oblasti organizovania kultúrnych aktivít a možností ich vzájomnej výmeny, no z mnohých dôvodov zaostávajú v ich realizácii. Upevniť aktivity kultúrneho centra A38 by mala už budúci rok aj ďalšia zrekonštruovaná loď, ktorá má prispieť k väčšej programovej pestrosti. Zároveň by mala centrum priblížiť vízii modernej Kulturfabrik. S novou loďou tak pribudne kultúrnemu centru dodatočný priestor na prezentáciu ďalš ích druhov umenia, č ím sa posilní doterajšie postavenie A38 ako vedúceho kultúrneho centra v rámci Budapešti, ktoré chce aj naďalej zostať alternatívou pre kultúrychtivých návštevníkov. Pre aktivity Kasární Kulturpark Košice môže byť inšpiráciou práve projekt My City, ktorý je pekným príkladom interkultúrneho dialógu, chápať ho však možno i ako výzvu na budúcu spoluprácu, v rámci ktorej by sa prezentovalo mesto Košice a jeho kultúra práve v budapeštianskom kultúrnom centre A38.

Johan, centrum pre sociálne a kultúrne projekty: Remeselník Marián

Úvod
Prezentácia sa venuje Johanu, predstavuje túto organizáciu predovšetkým prostredníctvom aktivít začlenených v lokalite Plzne na stanici Južné predmestie, z ktorej sa stáva súčasné nezávislé kultúrne centrum ponúkajúce v Plzni možnosť percepcie súčasnej kultúry.
Vonkajšie prostredie – Plzeň – Potencia
Plzeň je miestom pohybu 200 000 obyvateľov, miestom s najnižším percentom nezamestnanosti v Čechách, miestom so silnou tradíciou pivovarov, priemyselných podnikov, ktoré sú v súčasnosti na ústupe, prenechávajúce pozíciu iným, tvoriacim novú, súčasnú mapu koncentrácie a pohybu obyvateľov v meste. Staré časti chátrajú, miznú, hľadajú nájomníkov revitalizátorov, čoho súčasťou je i miestna časť Južné predmestie.
Kultúrna infraštruktúra Plzne vychádza zo silnej bábkarskej tradície, doplnenej kamenným divadlom J. K. Tyla, orientujúci svoj program prevažne do minulosti. Dôležitým impulzom pre mesto a jeho pulz bol vznik Západočeskej univerzity v roku 1991 s vytvorením a doplnením humanitne a pedagogicky orientovaných fakúlt v roku 1998, z ktorých študenti a pedagógovia viažu na seba potrebu realizácie sa, vyplnenia bieleho miesta nezávislej kultúrnej produkcie a distribúcie v Plzni. Tvoria Potenciu.
Nositeľ projektu
Občianske združenie Johan tvorivo zastrešuje tvorbu kultúrno-spoločenských aktivít a podujatí spájajúcich sa s miestom vlakovej stanice Plzeň Južné predmestie (Jižák).
„Projekt budovania centra Johan vychádza z idey aktívneho a alternatívneho pohľadu na svet, z potreby aktívne reagovať na jeho problémy a zo záujmu o ich možné riešene. Zdrojom ideí, ktoré viedli ku vzniku centra je podpora nezávislej umeleckej tvorby a predovšetkým v oblasti performing ARTS a výtvarného umenia.” [1]

Pre divadlo
Vznik centra podmienila a určila potreba vytvorenia zázemia pre realizáciu regionálnych prehliadok amatérského divadla. Rok 1998, Johan, pôvodne centrum pre neprofesionálne divadelné aktivity. Iniciátormi Johanu boli pedagógovia, študenti a umelci z oblasti divadla. Prvá prehliadka: S Wolkrom do Nečtin (1999). Postupné rozširovanie aktivít so zameraním na oblasť estetickej výchovy a dramaticko-výchovné kurzy. Rok 2002 premenovanie na Johan – divadelné – pedagogické centrum. Dalšou oblasťou aktivít centra sa postupne stali sociálne projekty (terénna práca Ulica, streetworking). Súčasny názov organizácie je Johan – centrum pre kultúrne a sociálne programy.
Johan – centrum pre kultúrne a sociálne programy
„Kľúčovou metódou našej práce je pre nás dráma. Vo svojej práci dráme rozumieme ako fenoménu, ktorý označuje jednaný čin, akciu, stretnutie, stret vyžadujúci osobné nasadenie a zaujatie ústiaci ku katarzii. Dráma je pre nás tvorivý proces, napínavý sociálny a kultúrny dialóg.”[2]
V súčasnosti sa aktivity organizácie Johan členia do troch oblastí.

Umelecké projekty: festivaly, divadelné a paradivadelné projekty, produkčná práca, konzultácie
Vzdelávacie projekty: tvorivé dielne, umelecké sympóziá, dramatická výchova, estetická výchova, výtvarná výchova
Komunitne orientovaná sociálna práca: resocializačné projekty pre nezamestnaných, projekty komunitného dialógu, a komunitného rozvoja, práca s dobrovoľníkmi

2. Transformácia verejného objektu vlakovej stanice Plzeň Južné predmestie na priestor pre kultúru
„Mala to byť jedinečná akcia, vstúpiť – vysloviť – zatvoriť, z prostého výkriku sa stala snaha po artikulácii”[3]
Projekt transformácie verejného objektu stanice Plzeň Južné predmestie sa od roku 2000 stáva ústredným programom združenia Johan, ktoré si našlo priestor pre realizáciu svojej vízie verejne komunikovať a tvoriť. Transformácia a revitalizácia budovy vlakovej stanice sa začala náhodným využitím priestoru v rámci medzinárodného divadelného festivalu Divadlo Plzeň v roku 2000. V opustených zdevastovaných priestoroch vlakovej stanice Plzeň Južné predmestie sa odohral workshop site specific ktorý viedol z „výkriku” ku kontinuálnej snahe vytvárať podmienky pre tvorbu a prezentáciu umenia a nezávislej kultúry v Plzni, ústiacu do projektu Moving station – hemžiaca sa zástavka.
Moving station – otvorený komunikačný priestor
Definovanie cieľov pre Moving station – otvorený komunikačný priestor z roku 2005:[4]

Ukončenie viac než desaťročného procesu chátrania a devastovania staničnej budovy Plzeň Južné predmesite
Alternatívny priestor pre umelecké aktivity: tvorivé dielne, festivaly, autorské predstavenia, divadelné a multimediálne štúdio)
Sociálno-kultúrny priestor pre stretávanie, konfrontáciu, komunikáciu: otvorené komunitné projekty, diskusie, besedy, prednášky
Priestor pre zázemie, združovanie a spoluprácu neziskových organizácií rôznych zameraní, mestských a štátnych inštitúcií a podnikateľského sektora

Priestor pre nezávislú a experimentálnu kultúru Moving station vznikol v roku 2000, postupne sa vytvára, variuje svoju podobu. Združenie Johan, jeho členovia zabezpečujú chod Jižáku, určujú a vytvárajú dramaturgiu programov, zabezpečujú podmienky pre tvorbu domácich a hosťujúcich umelcov a súbory. Johan a jeho aktivity sa stali obsahom Jižáku, ktorý poskytuje miesto pre nezávislú umeleckú tvorbu a experimenty.
Kroky Johanu po Jižáku:

2000 – zmluva sČeskými dráhami na päť rokov
2006 – predĺženie zmluvy snovým majiteľom – realitnou spoločnosťou
2009 – projekt rekonštrukcie budovy na kultúrne centrum bez plnej participácie Johanu

Vnútorné fungovanie Jižáku je tvorené na dobrovoľnej, neprofesionálnej báze. Produkčnú skupinu tvoria členovia Johanu, doplnení dobrovoľníkmi. Konvergenčným prvkom v komunite Jižáku je potreba umeleckého vyjadrenia a komunikovania. Moving station charakterizuje predovšetkým potreba tvoriť a komunikovať tvorbou. Tvorivé impulzy od začiatku iniciujú skupiny umelcov ako sú nezávislé divadelné zoskupenia Tyan, Evrybáby a Roman Černík, umelecký riaditeľ Jižáku a združenia Johan.
Priestor pre tvorbu dostávajú hosťujuce zahraničné umelecké súbory, plzenské umelecké skupiny a autori experimentálnych projektov rôznych žánrov. Moving station vytvára priestor pre nezávislú kultúru, na čom nič nemení ani skutočnosť, že sa v súčasnosti proces rekonštukcie budovy neodohráva s plnou participáciou Johanu a plány investora a majiteľa nie sú „obyvateľom Jižáku” úplne zrejmé. Johan reflektuje potrebu zmeny, skvalitnenia podmienok, v ktorých by sa naplnil postulovaný koncept celodennej kontinuálnej prevádzky centra umožňujúceho rezidenčné pobyty umelcov, tvorby v ateliéroch a vystúpenia vo veľkej sále.
Jižák sa podarilo obývať kreatívnym prístupom vytvárajúci zmysluplný obsah. Od roku 2000 sa tu uskutočnilo množstvo kultúrnych podujati, menovateľom ktorých je žánrová rozmanitosť, experimentovanie, umelecká reflexia súčasnoti. Napriek programovej rozmanitosti určujúcim prvkom je súčasné divadlo, dráma. V tejto oblasti sa konali rôzne podujatia: tvorive dielne so zahraničnymi lektormi (Padox na nádraží, Vlaky v hlave), divadelné, scénické predstavenia domácích i medzinárodnych súborov, divadelné festivaly Divadlo Plzeň, Veľká Inventura, Alternativa na kolejích). Z oblasti hudobnej produkcie sa konali v priestoroch Jižáku rôznožánrové hudobné vystúpenia. Priestranné členité priestory stanice poskytli taktiež inšpiráciu výtvarným umelcom dotvárajúcim interiér stanice maľbou, inštaláciami a performers. V Moving station sa prelínajú žánre, komunikuje sa, otvára sa, vzdeláva, nakoľko od roku 2005 v projekte Medokin buduje Johan regionálne centrum pre iniciáciu a rozvoj miestnej kultúry.
V oblasti spolupráce miestnej i medzinárodnej sa stal Johan partnerom Novej siete – distribučná sieť pre cirkuláciu nezávislých divadelných projektov po Českej republike a taktiež sa začlenil do Trans Euprope Halles (Európska sieť pre nezávislé kultúrne centrá

4 Kultúrna politika a rozvoj kultúry v Plzni, kandidatúra Plzne na EHMK 2015
Rozvoj kultúry v meste odráža dokument Program rozvoja kultúry v meste Plzeň na rok 2009-2019, do ktorého sa podarilo autorom začleniť stimuláciu nezávislych kultúrych aktivít, skvalitniť a rozvrstviť umeleckú produkciu zameranú na súčasnú aktuálnosť. Synergenčným prvkom v oblasti kultúry a jej prezentácie v meste je kandidatúra Plzne na EHMK 2015. Samotné prípravy, projekty a prezentácie upozorňujú na potreby kultúrneho života v meste, spájajú a integrujú rôzne tvorivé subkultúry, autorov, podnecujú dialóg.
Záver
Johan, Jižák či projekt Moving station poskytujú potrebný priestor pre tvorivých hľadačov a podnecujú dialóg a preto by bolo paradoxom, ak by o svoj priestor na Jižáku táto komunita ľudí prišla, imperatívom „Stop!”.

[1] http://www.johancentrum.cz/cz/o-nas/
[2] Johan,centrum pre kultúrne asociálne projekty, Moving station – 5 let alternativy na nádraží Plzeň jižní predmestí
[3] Moving station – 5 let alternativy na nádraží Plzeň jižní predmestí

[4] Moving station – 5 let alternativy na nádraží Plzeň jižní predmestí

Kultúrne centrum Teatr Laznia Nowa: Eva Handžáková

Laznia Nowa – Dbaj na hygienu mysle

Text lemujúci názov divadla, teda Laznia Nowa sa opakuje tri krát. Jeho znenie je Dbaj na hygienu mysle. Ide o nápis dodnes sa nachádzajúci na jednej zo stien interiéru divadla. Vznikol dopísaním slova myseľ ku pôvodnej výstrahe Dbaj na hygienu. Celé to vystihuje úlohu Lazni Nowej v kontexte Nowej Huty. Vychádzať z pôvodného ducha tejto časti Krakowa a zároveň sa očistiť od všetkého starého, škaredého, zlého a stať sa novým človekom.

Konkurencia Lazni Nowej
V Krakowe sa 200 rokov tradovalo, že existencia divadla mimo centra mesta nie je možná. Že ľudia nikdy nebudú mať záujem cestovať za predstaveniami na perifériá. Szydlowskemu sa podarilo tento predsudok zlomiť. Nowa Huta sa nemôže sťažovať na nedostatok návštevníkov.
Obsahom svojich predstavení si vyslovene vyberá svoje obecenstvo. Téma Nowej Huty zaujíma predovšetkým obyvateľov tejto časti Krakowa. Dáva im jasne najavo, že tie predstavenia sú o nich, pre nich a s nimi.
Divadlo sa nesnaží o masovosť. V meste nenájdete stovky alebo tisícky plagátov informujúcich o ich činnosti, o ich predstaveniach. Predstavenia sú natoľko špecifické že obsah a ani spôsob predstavení nie je predmetom konkurenčného boja s inými divadlami v Krakowe ani v Poľsku.

Snahy Lazni Nowej
Laznia Nowa sa svojou činnosťou snaží priniesť sviežosť a zmenu, ktorá je pre Nowu Hutu ale aj pre Krakowskú divadelnú scénu potrebná. Ako hovorí scénografka, pani Szydlowska – toto divadlo chce prebudiť ducha spiacej energie.
Laznia Nowa sa snaží vybudovať veľmi individuálnu identifikáciu. Laznia má svojich stálych návštevníkov, ktorí dôvod navštíviť toto centrum vidia v obsahu predstavení, neformálnosti a otvorenosti tohto priestoru, v stotožnení sa s týmto priestorom a jeho návštevníkmi. Dôvodom je aj samotná osobnosť Bartosza Szydlowkého, osobné vzťahy so zamestnancami divadla, celková atmosféra tejto Kulturfabrik a spôsob prezentácie predstavení.
Ako hovorí pán riaditeľ, toto divadlo slúži pre ľudí ako miesto stretnutia sa priateľov, celých rodín. Návštevníci sú veľmi verní, stále sa vracajú.
Szydlowsky chce publiku ukázať, že nie je potrebné vytvárať nejaké nové vymyslené scenáre. Inšpiráciou je práve každodenný život ktorý je dostatočne teatrálny.
V predstaveniach nie sú podávané odpovede na prezentované udalosti z minulosti. Návštevník má možnosť porozmýšľať a odpovedať si sám.

Počiatky Lazni Nowej a herecké obsadenie
Prvým dieťaťom Bartosza Szydlowskeho bola divadelná asociácia Laznia. Založená bola roku 1996 v priestoroch bývalých židovských kúpeľov v židovskej časti Krakowa, Kazimierz. Bola to nezávisla, nezisková iniciatíva fungujúca ako zastrešujúca organizácia pre umelcov, ktorým nevyhovovala oficiálna Krakowská umelecká scéna. Formovala sa v období vznikajúcich pubov, reštaurácií, klubov.
Hercom tu pôsobiacim nevyhovoval klasický divadelný repertuár. Svojou činnosťou podrívali pevnú divadelnú autoritu. Cieľom Szydlowskeho bolo spraviť z tohto priestoru laboratórium novej dramaturgie. Mali sa tam testovať nové divadelné konvencie.
Bartosz Szydlowky získal v roku 2005 nový priestor v Nowej Hute. V tej časti Krakowa v ktorej vyrastal. Po odchode z Kazimierza si uvedomil čo chce naozaj robiť v divadle a v jeho terajšej tvorbe z neho cítiť lokálpatriotizmus a silnú previazanosť s týmto miestom. Vrátenie sa do Nowej Huty znamenalo krok späť ale aj tvorbu novej perspektívy. Bartosz sa rozhodol získané priestory zachrániť, zrekonštruovať ale zároveň v nich nechať do podstatné – nezničiť toho ducha a energiu čo v nich pretrvávala. Zároveň chcel toto miesto opäť spoznať a tak isto aj jeho obyvateľov. Poprosil teda o stretnutie s domácimi a poprosil ich aby priniesli predmety, ktoré sú pre nich nejakým spôsobom dôležité. Zúčastnení mali za úlohu na tomto stretnutí porozprávať históriu spojenú s týmito predmetmi. Na toto stretnutie zároveň pozval aj nových dramaturgov, ktorí na základe týchto príbehov napísali jednoaktovky. Tak vzniklo predstavenie “Bývam tu.”
Prvou premiérou bolo predstavenie “Cukor v norme” za ktoré divadlo získalo 5 ocenení v Poľskej národnej súťaži pre produkciu súčasných poľských hier. Ďalšie uvedené predstavenie malo názov “Oedipus. Nowohutská tragédia.” Účinkovali v ňom obyvatelia Nowej Huty v úlohe chóru.
Zaujímavosťou je, že Laznia Nowa nemá vlastných hercov ale vyberá si ich z radov Krakowských divadiel.

Dramaturgia Lazni Nowej
Laznia Nowa neponúka svojím priaznivcom len divadelné predstavenia z vlastnej produkcie.

V jej priestoroch môžte vidieť a zúčastniť sa aj na:

rôznych filmových projekciách
filmovom festivale (napr. Filmový festival mladého pokolenia Poliakov)
muzično-filmovom festivale (Slamdance on the Road)
festivale populárnej literatúry
panelových diskusiách (napr. Ekonomická politika divadla)
výstavách fotografií (napr. výstava fotografií S. Becketta)
konferenciách (napr. Trans Europe Halles)
koncertoch (Wu-Hae)
predstaveniach pre deti
projektoch (napr. Educator, Noc divadiel)

Programovú štruktúru divadla má na starosti jeho riaditeľ. Divadlo spolupracuje aj s médiami a to formou tlačových konferencií.
Laznia Nowa sa zúčastňuje aj výjazdových predstavení kde prezentuje svoju tvorbu a rôznych festivalov. Za všetky spomeniem Medzinárodný divadelný festival v Indii, Festival režisérov v Katowiciach. Svoju tvorbu prezentuje hlavne na území Poľska.
Produkčne spolupracuje s organizáciami z Francúzska, Nemecka, USA, Belgicka, Slovinska, Slovenska, Talianska.

Organizačná štruktúra divadla
Celkový počet zamestnancov je v súčasnosti 16.
Do tohto počtu zarátavame:

generálneho aumeleckého riaditeľa pána Bartosza Szydlowského
manažérov
zástupcov riaditeľa azodpovedných za administratívno-technické záležitosti
hlavné účtovníčky
ľudí zoddelenia pre realizáciu programov
členov oddelenia reklamy aPR
4 technikov
upratovačku

Financovanie
Peniaze na svoju činnosť divadlo získava prostredníctvom svojho zriadovateľa, teda mesta Krakow, kde má vyčlenenú čiastku v mestskom rozpočte.
Ďalšie peniaze získava z grantovej schémy Ministerstva kultúry a národného dedičstva a Predsedníckeho úradu Malopoľského regiónu.
Každé z predstavení Lazni Nowej je financované z projektových peňazí. Určitá čiastka peňazí sa získa zo vstupného na predstavenia, ktoré je prístupné a zahŕňa aj zľavy.
Určitú časť do rozpočtu divadla prinesie aj existencia Baru v priestore budovy a peňazí od tu skúšajúcich a koncertujúcich kapiel.

Medzinárodné členstvá
Divadlo je členom medzinárodných sietí:

Trans Europe Halles – od roku 2005
IETM – od roku 2009

Kultúrne centrum Teatr Laznia Nowa: Tomáš Kubák

Kultúrne centrum Laznia Nowa sa nachádza v Nowej Hute, najvýchodnejšej a najmladšej časti Krakowa. Jej výstavba sa začala v rokoch 1949 až 1951 a pôvodne bola projektovaná ako samostatné mesto pre pracovníkov Huty Vladimíra Lenina. Od roku 1951 sa stáva súčasťou Krakowa. Mala sa stať ideálnym mestom pre komunistickú propagandu. Z toho dôvodu neboli, napriek protestom obyvateľov, budované žiadne katolícke kostoly. To v roku 1960 vyústilo do pouličných bojov a nakoniec bola výstavba kostola povolená. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa Nowa Huta stala jedným z centier hnutia Solidarność namierenému proti komunistickému režimu. Aj preto je Nowa Huta považovaná za symbol boja ľudu proti totalitnému režimu. Politické zmeny koncom osemdesiatych rokov vsak priniesli aj negatívne javy známe zo všetkých veľkých sídlisk postkomunistických krajín. V médiach sa začala často obmieľať vysoká kriminalita Nowej Huty, život miestnych ľudí začal naberať stereotyp. A práve do tohto prostredia vstúpila Laznia Nowa…
Centrum sídli v budove bývalej školy, kde boli cvičení mladí elektrotechnický pracovníci z metalurgických závodov. Dominantným priestorom budovy bola veľká hala priečkami rozdelená na menšie časti, okolo nej boli po obvode rozmiestnené miestnosti učební a administratívy. Pri rekonštrukcii bola zachovaná základná dispozícia objektu. Priečky v hale boli odstránené až na jednu, ktorá rozdeľuje priestor na dve rozdielne veľké haly – veľkú a malú scénu. Miestnosti po obvode dnes tvoria administratívne priestory a zázemie centra – kancelárie pracovníkov centra, konferenčná miestnosť, šatne, miestnosti technikov a pod. Exteriér budovy prešiel postupnou rekonštrukciou fasády a vstupu. Čo je možno škoda, stratil pri tom do určitej miery svoj industriálny charakter.
Priestory divadla sú flexibilné. Pomocou závesov je možné sály rozdeľovať, hľadisko je taktiež možné presúvať. Tým pádom je možné priestory upraviť v závislosti od požiadaviek každej akcie, či už sa jedná o divadlo, kino, koncert, prípadne iné akcie.
V budove je ponechaných mnoho pôvodných prvkov, ktoré zaujímavo dotvárajú jej celkové pôsobenie. Kde tu môže návštevník naraziť na rôzne elektrické rozvody a ovládače. Tie sú symbolom niekdajšej funkcie objektu. Na niektorých miestach je ponechaná pôvodná podlaha z drevených valcov. Starý pôvodný nábytok zostal slúžiť aj naďalej a je výrazným dizajnovým prvkom kancelárií. Niektoré prvky budovy však okrem toho, že dotvárajú atmosféru, dostali aj novú funkciu. Takými sú napríklad obslužné lávky v halách, ktoré teraz slúžia technikom na osvetľovanie scén. Zhrdzavené ozubené kolesá a hriadele sa stali stolíkmi vo vstupných priestoroch. Za zmienku určite stojí riešenie hygienických zariadení v „industriálnom štýle”.
Veľkým pozitívom tejto budovy je, že nie je iba miestom kde sa konajú predstavenia, ale je ich súčasťou. Jej tajomné zákutia sa stávajú scénami, kde sa dej hry odohráva. Toho príkladom je aj hra časovo sa odohrávajúca po apokalypse v roku 2011. „Javiskom” tejto hry sa stalo celé nezrekonštruované podzemné podlažie budovy. Každý divák dostal mapu tohto podlažia a sám sa rozhodoval na trase svojej cesty. Dostal sa tak do sveta podzemných pograffitovaných chodieb s pospávajúcimi bezdomovcami, či do laboratória šialeného gynekológa.
Dôležitým prvkom každého kultúrneho centra je aj jeho vizuálny štýl, ktorý by ho mal identifikovať. Inak tomu nie je ani pri centre Laznia Nowa. Webstránka, propagačné brožúrky a DVD, plagáty či značenia dverí sú v jednotnom vizuále. Ten je značne progresívny a vyjadruje energiu centra.
Centrum Teatr Laznia Nowa je ukážkou toho ako môže byť priemyselná budova transformovaná na kultúrne centrum, ktoré spĺňa všetky požiadavky po prevádzkovej, ale aj estetickej stránke. Je vyjadrením konca jednej éry Nowej Huty a začiatkom novej – postindustriálnej. K histórii sa nestavia zamietavo, ale naopak z nej dokáže ťažiť.

Na rok 2010 je pre program vyčlenených viac ako
1000000 Eur

Členovia projektového tímu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 spolu so zástupkyňou z Ministerstva kultúry SR dnes v priestoroch centra Kasárne/Kulturpark prezentovali grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Cieľom seminára bolo predstaviť verejnosti podmienky výzvy a spôsob zapojenia sa do grantovej schémy, prostredníctvom ktorej je možné predkladať a realizovať projekty súvisiace s projektom Košice INTERFACE 2013. Výzva je zameraná na predkladanie projektov korešpondujúcich so zámerom a programom Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013 má slúžiť na čerpanie financií pre rok 2010, celková suma vyčlenená na programovú časť projektu pre budúci rok je 1 161787,16 Eur.
„Grantový program Ministerstva kultúry SR je významným a jedinečným finančným mechanizmom podpory projektov, ktoré vznikajú v rámci implementácie projektu Košice Interface 2013. Dnešná prezentácia a desiatky reprezentantov kultúrnych inštitúcií a nezávislých kultúrnych subjektov či jednotlivcov potvrdila vysoký záujem o túto formu podpory”, uviedla manažérka pre program a dramaturgiu Romana Maliti.
Vláda SR 29. apríla 2009 schválila materiál o financovaní podujatia Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) – Košice 2013. Oprávnení žiadatelia okrem projektu doložia aj potvrdenie neziskovej organizácie Košice 2013 o tom, že predkladaný projekt je v súlade s naplnením a zrealizovaním projektu KOŠICE INTERFACE 2013.
Termín podania žiadosti o súlad s projektom Košice INTERFACE 2013: do 11. novembra 2009
Termín predkladania žiadostí o dotáciu na MK SR na rok 2010: do 11. decembra 2009.
Minimálna výška spolufinancovania projektu, na ktorý je dotácia požadovaná je najmenej vo výške 5 % z celkového rozpočtu projektu.
Názov programu: 3 Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013.

Viac informácií týkajúcich sa výzvy nájdete na stránke MK SR a na www.kosice2013.sk