Heviho škola tvorivosti – ZMENA

ZMENA !!!Z dôvodu choroby sa program 21.11. a 22.11. nekoná.Spojenie čítania, tvorivého písania, hudby a výtvarného umenia v jedinečnej tvorivej dielni spisovateľa Daniela Heviera.

STEP BY STEP

Performance inšpirovaný životom a dielom Sándora Máraia. Extract z jeho diel, ktorý znovuobjavuje tohto muža, jeho myšlienky, pocity a pripomenie, že boj za intelektuálnu slobodu a umenie je aktuálny v ktoromkoľvek čase a na ktoromkoľvek mieste. Projekt Divadla na peróne je realizovaný v spolupráci s divadelným zoskupení La Hors De /Lyon, Francúzsko/ a pod réžijným vedením Nathalie Veuillet . Projekt finančne podporilo Ministertvo Kultúry SR. 21.11. 2009 PREMIÉRA STEP BY STEP, 19.00 hod., Kasárne Kulturpark, Košice Performance na motívy života a diela S. Máraia. Réžia: Nathalie Veuillet, La Hors De / Francúzsko / Účinkujú herci z Divadla na peróne a zo skupiny La Hors De. Viac info na www.naperone.sk “STEP BY STEP” Zámer, ciele a význam projektu: – 1. Hlavným zámerom projektu je na základe života a diela S. Maraiho vytvoriť v spolupráci s divadelným zoskupení La hors de /Lyon, Francúzsko/ pôvodnú divadelnú inscenáciu “ Step by step ”. Zámerom inscenácie je za pomoci extraktu z množstva diel Š. Máraia znovuobjaviť tohto muža, jeho myšlienky a pocity. Necháme sa viesť jeho slovami, jeho cestami z jednej krajiny do druhej, prechádzaním od jedného jazyka k druhému. Piati herci a niečo ako dokumentárna cesta divadla s textami, obrazom a prácou zvuku. Použitím fotografií, videí /archívne zábery z vojen, z miest kde žil zo súčasnosti aj minulosti/ a vlastnej výpovede pripomenieme, že boj za intelektuálnu slobodu a umenie je aktuálny v ktoromkoľvek čase a na ktoromkoľvek mieste. V inscenácii bude znieť jazyk slovenský, maďarský, nemecký, anglický, taliansky a francúzsky, aby slová Š. Máraiho rezonovali ako polyfonický medzinárodný odkaz, prípomínajúci sa súčasníkom. 2. Cieľom projektu je v divadelnej sezóne 2009/2010 rozšíriť našu tvorbu o ďalšiu divadelnú skúsenosť, ktorá bude projektom s výraznou a dlhodobou medzinárodnou účasťou. Zároveň sa, po prvý krát, nechávame viesť režisérskou osobnosťou /CV v prílohe/. Pre Nathalie Veuillet sme sa rozhodli na základe predchádzajúcej spolupráce /viď. história projektu/, pri ktorej nás presvedčila o svojich schopnostiach a umeleckej kvalite celého svojho tímu. Rovnako práca s hercami zo skupiny La Hors De / www.lahorsde.com/ bola pre nás inšpiratívna a priviedla nás k obojstrannej myšlienke realizovať ďalší spoločný projekt. Cieľom je medzinárodná tvorivá spolupráca dvoch nezávislých hereckých skupín a vytvorenie priestoru pre kultúrnu výmenu na pôde nezávislého divadla. 3. Výsledkom projektu je udržanie kontinuity divadelného života na Slovensku, podpora vzniku nezávislých divadelných projektov realizovaných mimo oficiálnej hlavnej scény, podpora medzinárodnej spolupráce v oblasti tvorby a prezentácie divadelného umenia, vyplnenie medzery ktorá existuje na „divadelnom trhu“ v našom regióne, rozšírenie okruhu produkcií pôvodnej divadelnej tvorby. Úspešným realizovaním zámeru potvrdíme opodstatnenosť vzniku podobných projektov. Vytvoríme príležitosť prezentovať slovenské umenie v zahraničí a prácu francúzskych umelcov u nás. Výsledkom bude reálna kultúrna výmena, inscenácia komunikatívna v stredoeurópskom kontexte.

Hlasy z centra: Stredoeurópania reflektujú život pred a po páde Berlínskeho múru

Projekt “Voices From the Center”, americkej umelkyne Janeil Engelstad vychádza zo spomienok a úvah ľudí o živote pred a po páde bývaleho režimu. Tie boli dokumentované prostredníctvom webovej stránky, ako kľúčového výstupu projektu, ale aj výstav, prednášok a výtvarných prác na verejnom priestranstve. Voices From the Center bude predstavený vo viacerých mestách Slovenska, Strednej Európy a v USA. Stránka Voices From the Center funguje od 9.Novembra 2009 na adrese:
www.voicesfromthecenter.net

Projekt pozostáva z rozhovorov s ľuďmi na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku a v Českej republike. Rozhovory boli realizované s výtvarníkmi, spisovateľmi a politikmi, ale rovnako aj s ľuďmi rôznych profesií z miest a dedín. Dohromady tak vytvorili portrét občanov, ktorí prešli z jednej politickej a kultúrnej éry do druhej.

Košicania sa od 20.11. môžu stretnúť s prácami vo verejnom priestranstve, ktoré su súčasťou tohoto projektu:
Jednou z nich je inštalácia “All the streets” portugalskej umelkyne Mariany Ribeiro. Túto prácu môžete nájsť dočasne na múroch v centre mesta, ale jej permanentná verzia čaká na okoloidúcich na stenách Kasární Kulturpark na Skladnej ulici. Inštalácia fotografií šuflíkov, ktoré nesú tabuľku s pôvodným názvom niektorých košických ulíc je odkazom na rok 1968. Vtedy občania Československa odmontovávali označenia ulíc, aby dezorientovali vojská Varšavskej zmluvy. Šuflíky predstavujú priestor, kde je uložená kolektívna, ale aj individuálna história týchto ulíc.

Na bočnej bráne Kasární Kulturpark bola umiestnená práca Ota Hudeca, “Trabant”. Séria malieb na papieri, ktorej je táto práca súčasťou má názov “Recyklovaná pamäť” a je reprezentáciou kultových objektov zo socializmu. Ide o obľúbené predmety spotreby ako Pedro žuvačka, spomínaný Trabant, Tatra 613, ale aj ikonická a idealizovaná postava kozmonauta Gagarina. Tieto objekty boli vo forme malieb nalepené na stenách v rôznych mestách Slovenska (BA, ZA, KE) vždy na bielom podklade bez akéhokoľvek komentára, aby tak okoloidúcim ponechali priestor na vlastné spomienky na predmet, resp. osobu a tým aj na ich bežný život v bývalom režime.

Projekt “Voices from the center” spolu s prácami Ota Hudeca a Mariany Ribeiro je tento týždeň formou plagátov predstavený Košičanom na propagačných plochách v autobusoch Mestskej hromadnej dopravy.
_________________________________________________________________

“Voices From the Center” je projektom americkej umelkyne a kurátorky Janeil Engelstad. Partnermi projektu sú: The New York Public Library for The Performing Arts at Lincoln Center, Americké Veľvyslanectvo v Bratislave, Stredoeurópska Nadácia, the Trust for Mutual Understanding, Stanica Žilina, Interface Kosice 2013, firma Big Media a Lillstreet Art Center.

Linky vzťahujúce sa k projektu:
www.voicesfromthecenter.net
www.allthestreets.blogspot.com
www.fishisflying.blogspot.com

„Môj 17. november”

Výstava potrvá do 27.11.2009 a Košičania si ju môžu pozrieť počas pracovných dní od 15:30 do 19:30
(sobota, nedeľa zatvorené).

Vstup voľný.

Výstava „Môj 17. november” v Kasárňach Kulturparku na Kukučínovej ulici 2 v Košiciach sa koná pri príležitosti 20. výročia Nežnej revolúcie v rámci osláv 20. výročia novembrovej revolúcie roku 1989 v meste Košice. Hlavným organizátorom výstavy je nezisková organizácia Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 spoločne s partnerom U. S. Steel Košice, s.r.o.

Výstava “Môj 17. november” ponúka návštevníkom unikátne subjektívne pohľady, spomienky a zážitky obyvateľov Košíc z obdobia novembrových udalostí v konforntácii s realitou zachytenou médiami. Prezentuje úvahy a diskusie o tom, čím sú pre nás dnes hodnoty novembra, ako sa zmenila spoločnosť za posledných dvadsať rokov a aká je sila našich spomienok na November 1989.
Súčasťou výstavy sú zbierky osobných fotografií a predmentov, zážitky a emócie novembrových udalostí, zmeny režimu a spoločensko-kultúrneho kontextu z pohľadu bežných obyvateľov Košíc, ale tiež ich osobný pohľad na život pred a po zmene režimu. Rôzne predmety dopĺňajú s nimi spojené príbehy evokujúce zážitky z týchto dní, z obdobia predtým a potom v historickom kontexte dejín Československa. Kurátorom výstavy je výtvarník HELMUT BISTIKA.
Projekt pripravený k 17. novembru sleduje cieľ podpory lokálpatriotizmu – vyzdvihuje význam Košíc ako jedného z významných dejísk Nežnej revolúcie a upriamuje pozornosť na bežných Košičanov ako dôležitých účastníkov procesu premeny režimu a nositeľov originálnych spomienok a emócií.
Hlavnou súčasťou projektu je výstava osobných artefaktov Môj 17. november, doplnená o ďalšie sprievodné podujatia: „Počúvaj aké to bolo” a „Pozeraj aké to bolo” – zostrih zvukových záznamov a reportáží z archívu rozhlasu a televízie a panel na písané odkazy, myšlienky, spomienky, dojmy „Tvoj odkaz 17.novembru”.
Zažite 17. november 1989 na vlastnej koži a nechajte sa uniesť atmosférou revolúcie v Kasárňach/Kulturparku…

Dobré ráno Slovensko /film/

21.00 Dobré ráno Slovensko /film/
Projekcia nového dokumentárneho filmu Fedora Gála, Petra Zajaca a režiséra Martina Hanzlíčka. Film pokrýva obdobie od novembra 1989 po prvé slobodné voľby v júni 1990. Hlavným hrdinom pohľadu na tému je verejnosť, dav, masa, voliči, občania. To oni sú hlavným protagonistom nášho filmu. To oni sú predmetom odklínania, manipulácie, víťazi a porazení, nositelia vášní a emócií, „vojaci” pod zástavami lídrov, strán, ideí, programov… Projekcia filmu je súčasťou podujatia 20. výročie Nežnej revolúcie, ktoré sa koná 16. 11. 2009 v Dome umenia (17.00 – Otvorenie výstavy Maliar vnútorného svetla, 18.00 – Literárno-hudobný večer).
Vstupné: 2 EUR
SRDEČNE POZÝVAME!

Druhý ročník NUFORM FESTIVALu už 19. a 20. novembra vo Véčku v Prešove

Nuform je nová hudba, nová kultúra, nové umenie pre mladých ľudí a všetkých, ktorí sa mlado cítia. NUFORM FESTIVAL 19. a 20. novembra vo V – klube na Budovateľskej ulici v Prešove predstaví progresívne hudobné trendy s dôrazom na vplyv jazzu (jazz, nujazz, soul, soulful drum’n’bass,…), ktorý je spoločným menovateľom v tvorbe ponúkaných festivalových interpretov.

Zástupcom „čistokrvného” jazzu bude na tohtoročnom NUFORMe slovenská kapela BKK TRIO (Buntaj, Gašpar, Tatár – sprievodný klavirista spevákov súťaže Česko Slovenská SUPERSTAR). Americko – španielsky projekt BEATSPOKE, ktorý podľa slávneho producenta kapely INCOGNITO Gillesa Petersona získal titul „Talent roka 2009″ ponúkne návštevníkom tanečný soul-jazz-electropop. Neoficiálnym “maskotom” obidvoch festivalových dní v prešovskom V-KLUBE bude DJ PAT HEART francúzskeho pôvodu, ktorý 4 roky po sebe pôsobil ako rezidentný DJ na prestížnom jazzovom festivale v MONTREAUX. Okrem týchto interpretov s výrazným jazzovým vplyvom sa na NUFORM FESTIVALE predstaví aj charizmatický barcelonský DJ FRED SPIDER, košicko-prešovská kapela VATA, DJ BREAK!FAST a špecialisti na VJ performance – ENDOSKOPI a LASKA.

NUFORM festival sa koná s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a s propagačnou podporou neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o.. „Festival NUFORM pokladáme za výnimočné hudobné podujatie v regióne východného Slovenska s potenciálom stať sa festivalom celoslovenského významu v oblasti džezu. Spolupráca s organizátormi festivalu, ktorý bude prebiehať v Prešove prepája rôzne subjekty prostredia kultúrneho života v Košiciach i Prešove, čím napĺňa víziu Košíc ako Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, byť centrom, platformou kultúrneho života aj na nadregionálnej, celoslovenskej a európskej úrovni,” uviedla manažérka programovej sekcie neziskovej organizácie Košice 2013, n.o. Romana Maliti.

„Súčasťou festivalu bude aj prezentácia krátkych filmov – VIDEOART študentov Technickej Univerzity Fakulty umení v Košiciach, so začiatkom o 19.00 hod. Veríme, že aj táto forma spájania mladých ľudí prispeje k rozprúdeniu kultúrneho života na východe,” uviedol krátko po konferencii Kamil Sagan, organizátor festivalu.

Viac informácií ako aj podrobný program nájdete na www.nuform.sk.

Vstupné: predpredaj 5 EUR/deň, 7 EUR/deň na mieste – Véčko, Budovateľská ul. 31 v Prešove

Konferencia Kulturfabrik | prepis diskusie

Existuje nejaký architektonický projekt na celkovú rekonštrukciu, keďže ide o revitalizáciu celého komplexu budov?Peter Struckel: Tento týždeň bola vyhlásená medzinárodná architektonická súťaž, ktorá bola zverejnená na celoeurópskej úrovni. To znamená, že sa do toho zapoja tie architektonické štúdiá, ktoré už majú skúsenosti s podobnými priestormi v zahraničí. Výherca získa istú finančnú odmenu a zároveň jeho odmenou bude možnosť robiť realizačný plán rekonštrukcie celého komplexu budov. Koncom budúceho roka, ak pôjde všetko tak ako má, bude už zvolený výherca, mala by byť už vybratá aj firma a malo by sa začať s rekonštrukciou inkubátorov a výstavných priestorov. Akonáhle bude rekonštrukcia inkubátorov ukončená, začne sa rekonštrukcia hlavnej budovy, aby sme v roku 2013 mohli spustiť kompletné centrum Kasární/Kulturparku s jeho cieľmi, poslaním a víziami.

Ako bude prebiehať hodnotenie víťazov tejto architektonickej súťaže? Bude ich určovať porota, alebo sa bude môcť vyjadriť aj verejnosť prostredníctvom internetového hlasovania, alebo podobne?Člen komisie: Táto súťaž je robená v rámci zákona o verejnom obstarávaní, kde nie je zakotvená možnosť hlasovania cez internet, ale je to zaujímavá myšlienka a myslím, že by sa mohla uplatniť pri prezentácií návrhov, kde by boli zverejnené všetky návrhy aj ocenené aj tie, ktoré sa zúčastnili, nech aj verejnosť má možnosť posúdiť.

Aké budú kritériá hodnotenia návrhov?Člen komisie: Súťaž je verejná, takže každý si môže prečítať podmienky súťaže. V podmienkach je napísané, že súťaž je dvojkolová. V prvom kole budú kritériá predovšetkým urbanistcko-architektonické, to znamená väzby tohto areálu na okolie a riešenie väzieb v rámci areálu. V rámci hodnotenia v druhom kole, by tam mali byť už kritéria ako detailné dispozičné riešenie, prevádzkové riešenie a podobne. Hodnotenie prebehne začiatkom decembra, tešíme sa na výsledky a dúfame, že sa verejnosti bude páčiť práve víťazný návrh.

Ako bude vyzerať programová štruktúra tohto centra a ako sa bude vyvíjať do roku 2013? Čo sa bude diať dovtedy a potom?Romana Maliti: Dramaturgia centra tohto typu, bude v istom zmysle kopírovať dramaturgiu iných centier tohto typu. Chceme hlavne prezentovať nezávislú kultúru, nezávislé umenie, ak môžem teda použiť tento termín, a to vo všetkých žánroch a druhoch. Chceme robiť veľmi veľa v oblasti vzdelávania, v oblasti neformálneho vzdelávania publika, čiže veľkú časť projektov, nebudú tvoriť len prezentácie alebo večerný program ale práca, workshopové aktivity, vzdelávacie aktivity, rôzne semináre, konferencie a tak ďalej. Máme totiž pocit, že tu musíme trošku vychovávať diváka na ten typ kultúrnej ponuky, ktorý tu bude a tiež vychovávať a udržať si tu lokálnych umelcov a ľudí pôsobiacich v kultúre. S týmito cieľovými skupinami chceme pracovať.
Práve pripravujeme štartovaciu programovú štruktúru pre rok 2010, ktorá bude takým príkladom, ako by to tu malo do roku 2013 fungovať. Chceme vymyslieť programové línie, po ktorých budeme prezentovať na jednej strane projekty, ktoré vznikajú v Košiciach, podporovať vznik týchto projektov, budeme do veľkej miery podporovať aj import projektov z iných miest Slovenska, teda rôznych divadelných inscenácií, hudobných kapiel a tak ďalej, aby sa prezentovali v Košiciach. Veríme, že sa nám podarí pritiahnuť existujúce kultúrne podujatia, festivaly, ktoré sa konajú v Košiciach, alebo v regióne, aby sa konali tu v týchto priestoroch. A samozrejme v najväčšej miere, keďže toto je hlavný nie len investičný, ale aj programový projekt, projekt Košice Interface 2013, takže program bude korešpondovať s témami v rámci neho. V každom roku budeme spolupracovať s tými mestami, ktoré budú v danom roku držať tento titul. Tento program voláme Košice features ECOC a budeme sa snažiť s kultúrnym programom týchto miest nadviazať rôzne formy spolupráce. Je nahodený program do konca roku 2009, ako ste si mohli všimnúť, tento program je zostavený z projektov, ktoré boli podporené, po prvý krát v histórii na ministerstve kultúry pre program EHMK, teda program, ktorý je určený špeciálne na podporu projektov pod našou hlavičkou a v súlade s našimi prioritami. Veľkú časť programu tvoria projekty, ktoré prešli touto výzvou a ďalej ďalšie projekty od rôznych kultúrnych organizátorov, ktoré sa budú konať v Košiciach v týchto priestoroch.Peter Struckel: Chcel by som ešte poznamenať, že Kasárne/Kulturpark sa nemajú stať konkurenciou už existujúcich kamenných kultúrnych inštitúcií v Košiciach. Je dôležité, aby ich skôr dopĺňali a vytvárali platformu na širšiu spoluprácu týchto klasických inštitúcií a tým pádom nové netradičné využitie aj ich priestorov a kapacít v zmysle rozšírenia umeleckej a kultúrnej tvorby a ponuky v Košiciach.

Máte nejaký koncept spolupráce s potenciálnymi umelcami a ľuďmi, ktorý by vyplnili program, ktorý by sa tu vytváral?Peter Struckel: Za ten čas, čo som v Košiciach sa snažím nadväzovať aktívne kontakty so všetkými umeleckými zoskupeniami, ktoré u nás sú a pôsobia. Všetko vyžaduje čas aj na osobné stretnutia. S mnohými z týchto zoskupení už som v kontakte, snažím sa vždy upozorniť všetkých ľudí, ktorých ja zatiaľ osobne poznám, na všetky výzvy a príležitostí, či už získania peňazí, alebo priestoru. V rámci vytvárania programu počítame aj s organizáciami, ktoré získajú priestor na hornom poschodí, pretože nezískajú len kanceláriu, ale celý kreatívny priestor.

Čiže bude tu sídliť viacero organizácii, ktoré budú vytvárať program?Peter Struckel: Áno, budú sa môcť podieľať na vytváraní programu. Program nebude zostavovaný anarchistickým spôsobom, ale bude to konzultované na širšom odbornom panely, či je to v poriadku, či to sedí s celkovým smerovaním EHMK. Zároveň bude dávaná maximálna možná voľnosť a sloboda umeleckej tvorbe, lebo krotiť, alebo nejakým iným spôsobom to uzatvárať nemá význam, bolo by to kontraproduktívne.

Plánujete spoluprácu s odprezentovanými kulturparkami v rámci V4, v akých medziach, prebehla nejaká komunikácia a bude to reálne.Peter Struckel: Určite áno. Komunikácia vzhľadom na krátky čas od vzniku kasární do dnes bola obmedzená. Konkrétne som bol aj na stretnutí zoskupenia Anténa, čo je taká sieť nezávislých kultúrnych centier po Slovensku. Keďže mi zatiaľ ešte úplne definíciu kultúrneho nezávislého centra nespĺňame a nemôžeme sa stať členmi na základe ich stanov, určite sme takým pridruženým členom tohto zoskupenia, čiže táto komunikácia započatá bola a už je to iba o rozvoji spolupráce do budúcnosti. Čo sa týka ostatných centier, my dúfame, že tieto informácie, ktoré tu boli dnes odprezentované, nezostanú zavreté v tejto čiernej miestnosti, nezatvoria sa za nimi dvere, ale rátame s ďalšími kontaktmi s týmito centrami.Romana: Chcela by som dodať, že existuje už istá dohoda, forma spolupráce. Nebolo náhodné, že sme oslovili práve tieto 4 centrá. V tejto chvíli sme pripravili spoločnú výstavu, ktorá bude putovať týmito centrami a v budúcnosti si vieme predstaviť aj inú formu napríklad aj programovej spolupráce.

Budete aj vy sami niečo tvoriť v či už v rámci kulturfabrik, alebo nejakej inej formy produkcie? Keďže všetky tieto centrá, ktoré sa tu prezentovali majú nejakú vlastnú produkciu.Romana: Myslím si, že časom sa dostaneme k nejakým formám koprodukcie, pravdepodobne sa tomu nevyhneme, lebo to je jedna z foriem podpory umeleckých zoskupení. Momentálne je to z našej strany riešené tým, že máme grantovú výzvu na ministerstve a tým finančne podporujeme vznik pôvodných diel a tvorby. Myslím si, že kasárne sa budú postupne transformovať a odpájať od štruktúry neziskovky a od EHMK v ďalších rokoch a budú produkovať vlastné veci a koprodukovať rôzne medzinárodné a lokálne projekty.

Súčasťou kandidatúry na EHMK boli aj ďalšie projekty ako baňa Bankov alebo krytá plaváreň. V akej fáze sú tieto projekty a počíta sa s nimi naďalej?Romana: V stave konkrétnejšieho spracovania je momentálne projekt SPOTS, čo je projekt siete komunitnej kultúry vo výmenníkových staniciach na sídliskách, o ktorom nám viac môže porozprávať Christian. Projekty baňa Bankov a krytá plaváreň, keďže sú to priestory, pri ktorých si investícia vyžaduje dohody s privátnymi vlastníkmi, sú zatiaľ na úrovni diskusií.Christian: Projekt SPOTS. Neviem, či už viete, ale s týmto projektom sa začalo už pred rokom, ide o výmenníky v mestskej časti Terasa. Ide o transformáciu výmenníkov a už rok sa pracuje s ľuďmi v komunitách. Počas mesiaca december by sme mali otvoriť Ružový výmenník, ktorý má fungovať ako komunitné centrum, aj keď to nie je správne slovo, pretože to prakticky celkom komunitné centrum nebude. Je to priestor pre obyvateľov, kde môžu realizovať svoje vlastné projekty. Od začiatku roku 2010 začína už aj druhý proces, ktorým je vzťah miestnych obyvateľov k umeniu a kultúre. Tu sa počíta s tým, že pôjde o zapájanie týchto výmenníkov do kultúrneho programu kasární, je to spôsob akým kultúru dostať aj na okraj mesta, či opačne. Program sa postupne rozvíja. Nejde teda len o komunitný rozvoj ale aj o transformáciu verejných priestorov, občiansku participáciu, dobrovoľníctvo, kreatívne, komunitné a sociálne umelecké projekty.Romana: Ja by som využila tento otázkový útlm a pozvala ku mne Romana Černíka z Plzne a Katarínu Ďuricovú zo Žiliny. Otváram voľnú diskusiu a mám na úvod 2-3 štartovacie otázky:Romana: Predstavili sme si veľmi rozdielne typy centier, čo sa týka priestorov, kapacity týchto priestorov, ale aj programového zamerania, aj tým v akom meste pôsobia. Vy pracujete v centrách, ktoré sú v menších mestách. Aký je medzi takýmto typom centra vo veľkom, hlavnom meste alebo v tom druhom, prípadne menšom meste? Dá sa to nejako charakterizovať alebo aké sú plusy a mínusy?Katarína: Je veľmi ťažké bojovať o publikum, pretože ako bolo povedané ide o relatívne malé mesto, aj keď je to 4-5 najväčšie mesto Slovenska. Nemáme žiadne umelecké školy, máme iba technickú školu, plus nejaké ZUŠ-ky, možno samostatné združenia, ktoré robia nejaké aktivity. Zároveň je centrum vysunuté, nie je úplne v centre, aj keď je asi desať minút od klasického centra mesta, takže je naše publikum aj dosť lenivé, ale aj spojenia do okolitých dedín sú obmedzené, posledný autobus ide niekedy o desiatej.Roman: Myslím, že Plzeň má taký charakter veľkého malomesta v zložení publika. My máme výhodu, že naše publikum tvoria predovšetkým študenti vysokých škôl a univerzít ale aj stredných škôl, do Plzne sa sťahuje vzdelanostný potenciál, keďže je to jediné väčšie mesto v širšom okolí. Naša pozícia je zaujímavá tým, že sme vstúpili do priestoru, ktorý bol úplne prázdny a tradícia kamenných inštitúcií je tu veľmi silná. V Plzni je veľké tradičné divadlo so130 ročnou tradíciou profesionálneho českého divadla. Ide o divadlo abonentov, klasické mestské divadlo s rozpočtom 170 miliónov, ktoré určuje rozpočet kultúry v meste. Naše centrum je závislé na grantových schémach, nie sme dotovaní mestom, alebo inou inštitúciou, nie sme ani s.r.o…. Nemáme stálych zamestnancov, jedine štyroch na tretinové, či polovičné úväzky. Peniaze, ktoré získame sa snažíme investovať do programov. S vytváraním tohto centra sme začali v roku 1998 a v roku 2000 sme začali okupovať stanice. Máme problém pri získavaní grantov, ktoré získal Marek a jeho tím, aj posledný veľký pokus, ktorý sa uskutočnil v týchto dňoch, dostať sa s našim projektom do regionálneho finančného programu bol neúspešný. Sme súčasťou prípravného tímu v rámci kandidatúry na EHMK 2015, sme súčasťou veľkých medzinárodných festivalov, ale aj podujatí na regionálnej scéne, čiže naša profesionalita je v tejto činnosti, aj keď čo sa týka kategórie profesionálov, väčšinou sa musíme ešte živiť aj inde. Silnou stránkou je energia projektov, okrem umeleckých projektov, ktoré sú spravidla menšinové, tak aj komunitné projekty a naše publikum nás podporuje.

Romana: Do akej miery ste sa pri vzniku, transformácii centra a pri rozvíjaní konceptu inšpirovali konkrétnymi modelmi zo západnej Európy, do akej miery ste ich mohli aplikovať v našom prostredí, regióne a kde nastali rozpory hlavne v tých začiatkoch.Roman: Inšpirovali sme sa v Holandsku, mal som možnosť pobývať aj v Dánsku, takže som zažil tieto projekty. Hlavný rozdiel je v tom, že tam tieto centrá začali fungovať v šesťdesiatych rokoch a došlo tam k určitému spoločenskému hnutiu. Ľudia sa stávali postupne súčasťou uznávaného kultúrneho produktu. Takže dnes tieto centrá, priestory, ateliéry majú už tridsať rokov, majú už kus histórie. Podobné centrá ktoré vznikli v Čechách skôr ako naše v súčasnosti už neexistujú. V Nemecku tieto aktivity začnú veľmi rýchlo po vzniku finančne podporovať mestá, ide o súčasť kultúrnej politiky, centrá veľmi rýchlo získavajú partnerov. U nás to vôbec nefunguje a počas prvých rokov sme museli každému vysvetľovať čo robíme, prečo to robíme, ako keby ste hovorili s niekým, kto nerozumie vášmu jazyku, takže ide o veľké neporozumenie.Katarína: Na Slovensku je veľmi zložité nájsť nejaké miesto, ešte stále štát neprepožičiava miesta, ktoré sú nevyužité. Druhým problémom je takéto miesto udržať. My máme peniaze aspoň na udržanie chodu, na zabezpečenie základných vecí ako voda, kúrenie a sociálne zariadenia, to určite ale nie je dosť na zabezpečenie kultúrneho programu a uživenie tých pár ľudí, ktorí tam pracujú.Roman: Súčasťou grantových programov sú peniaze na projekty, teda ste schopní zaplatiť napríklad lektorov workshopu, ale oveľa komplikovanejšie viete zaplatiť svojich vlastných ľudí, sociálne zariadenia a pod.Romana: Vznikajú nejaké inšpirácie na otázky publika?Ako je to v Košiciach s podporou mesta?Janka: Čo sa týka mesta, tak myslím, že všetci sme veľmi radi, že nám mesto poskytlo priestory kasární do prenájmu. Je to v slovenských podmienkach pomaly až neuveriteľné, že sa to podarilo.Roman: V tých rozhovoroch pre tých poslancov, ako by to naše publikum ani neexistovalo, že oni hovoria o publiku toho kamenného divadla a vôbec akoby neuvažovali o tom, že sú aj iní ľudia, ktorí konzumujú inú kultúru. Štruktúra divákov v mestskom divadle je nastavená zle. Keď tam prídu napríklad moji študenti, tak sú tam ďaleko najmladší. Oni – poslanci vidia len diváka, ktorý tam chodí, ktorý to má rád a nechce žiadne inovácie, tým sa to zasekáva. Čo je najzaujímavejšie, je že na diskusiách, im vysvetľujeme, že máme preukázateľne svoje publikum, to neznamená, že sú to tiež občania tej istej republiky, ktorí majú právo na kultúru, ktorá ich zaujíma, to naozaj musia chodiť všetci na fidlovačku? Je to proste ťažké.Katarína: Mňa teraz napadlo ako ste hovorili, že máte nejaký program vzdelávania, tak v prvom rade by bolo potrebné vzdelať politickú scénu mesta až potom tých ľudí, lebo keď to nebudete mať pre koho robiť, lebo nedostanete peniaze, priestory…Christián: Otázka pre vás dvoch, ale aj na ostatných z ďalších kultúrnych centier. My si myslíme, že máme už niečo hotové v našom projekte, ale je tu otázka udržateľnosti. Je mnoho centier, ktoré stratili toho ducha, čo mali na začiatku. Aký máte vy na to pohľad, ako by sa to malo robiť, ak si chceme dlhodobo udržať význam na prostredie a ako ostať aktívnym tvorivým kultúrnym centrom.Katarína: Dôležité je nezblázniť sa. Priestor sme už získali, máme dohodnutú zmluvu na tridsať rokov, máme vyčerpaných päť rokov. Je tu taká zábavná predstava, ako to bude vyzerať, keď budeme mať päťdesiat, či budeme ešte stále riadiť to centrum, a ako bude vyzerať naše publikum, či to bude to isté, len stále staršie? Potom bude treba vymyslieť inú taktiku, ktorá bude oslovovať to mladšie publikum, možno.Roman: My sme v súčasnej dobe v úplne súkromnom objekte, ktorý vlastní realitná kancelária. A máme dohodnutú zmluvu pobytu na šesť mesiacov, takže naša budúcnosť je v zásade neistá, pretože tú budovu dráhy predali súkromníkom v dražbe. Existujú však skupiny, ktoré sa už sami naučili podávať granty, skupiny, občianske združenia, ktoré to potom po nás môžu prevziať. Myslím, že to je dôležitá súčasť aby tam existovali aj ďalší ľudia, myslím, že to je cesta k oživeniu.

Akú úlohu v týchto centrách zohráva tá kľúčová osobnosť okolo ktorej sa to točí, respektíve okolo tých pár ľudí to tam vedúKatarína: Marek je profesionál a silná osobnosť, má silnú energiu, dokáže potiahnuť má motiváciu pre ľudí, vedia prečo to robia a že to má zmysel.Romana: Ja si myslím, že je to veľmi dôležité. Je to umelecký vodca toho priestoru, má v hlave celú víziu.Roman: Dôležitá vec, ktorú má Marek a ktorá u nás nie je, je mať manažérsku schopnosť. Marek vie nájsť sponzorov, my nevieme, my keď tam prídeme, tak nám okamžite zatvoria dvere. Dôležitá je kombinácia vízie a schopnosti realizovať, teda schopnosť kultúrneho manažmentu. To sa napríklad v českých školách vôbec neštuduje.

Aká konkrétna spolupráca prebieha s Marseille?Christian: Konkrétne s Marseille sme na tom dobre. Vzájomne sa navštevujeme, ale nie iba tímy EHMK, ale aj kľúčoví partneri typu Východoslovenská galéria.., kľúčové organizácie druhého sektoru s tým, že sa pripravuje stratégia ako budú vyzerať spoločné programy.
Momentálne máme identifikované aj spoločné témy: téma verejný priestor, mestá na hraniciach, verejná participácia – zapojenosť verejnosti do projektu. Toto sú široké témy, najťažšou prácou je vybudovať projekty, ktoré tieto témy naplnia a to nemôžeme robiť z kancelárie. Je to o nachádzaní správnych partnerov, ktorým pomôžeme nájsť správnych partnerov tu a potom spoločne budovať zaujímavé projekty. V roku 2010 sa už začnú budovať rôzne veľké projekty a v ďalšie roky budú vyhradené na mobilitu umelcov, ľudia budú mať možnosť viac cestovať na výmenné programy, len najprv musíme vybudovať tie rôzne projekty, ktoré potrebujú asi 2 roky prípravy. Často sa navštevujeme, máme dobré kontakty a veríme, že bude dobrá spolupráca.Christián: Aký majú vplyv samotné industriálne priestory na váš program, či je podľa vás iné mať kultúrne centrum také plesové, alebo industriálne.
Katarína: Celkom neviem aké to je pracovať v industriálnom priestore, ale viem aké to je pracovať na železničnej stanici. Musíte občas vytierať podlahu raz za čas, pomáhať ľuďom kupovať lístky. Naozaj tam funguje tá komunita, že sú tam minimálne 3-4 spojené funkcie v jednom priestore, nie je to iba o tom, že máme kamenné divadlo, v ktorom sa hrá divadlo. Ako napríklad je tam park, kde chodia mladí ľudia piť lacné víno, tak aj s nimi sa snažíme nejako komunikovať, aj keď s nimi nevytvárame žiadne projekty. Je to omnoho širšie spektrum, ako iba o siedmej prídu ľudia, kúpia si lístok a o deviatej odídu. Vekové kategórie sú rôzne, napríklad, keď sme mali program Vážna hudba nevážne, tak k nám prišli aj starší ľudia a aj v róbach.Roman: Myslím, si že keď sa postaví nový kultúrny dom, ktorý sa vyprojektuje a postaví, podľa všetkých noriem, tak mu musíte dať nejakú tvár, nejakú dušu, nejak s ním pracovať.
A tu to ide opačne, tu už máte tú dušu a môžete ju rôzne variovať a môžete ju mať ako partnera pre diskusiu pre vaše projekty, čo je zaujímavé a je to také lákadlo pre ľudí. Naše nádražie je skutočné nádražie, je to významné miesto v centre mesta, odkiaľ chodili všetci do škodovky a oni si to pamätajú. Jedna budova stále funguje, nie je to už nádražie ale dnes už skôr iba zastávka, ale stále tam chodia vlaky, takže stále sa stane, že nám niekto vbehne do budovy a chce si kúpiť lístok, ale ono to už nefunguje. Ďalšia vec je, že tvorcovia, ktorý k nám prídu dobiť projekty, ten priestor môžu využiť zakaždým ináč, môžu si tam aplikovať svoje veci a zároveň tie priestory určujú dramaturgiu. Mohli by sme mať trochu výhodu aj v tom, že tú dostavbu by sme mohli robiť podľa nejakých požiadaviek, že ten priestor môže akoby nasledovať tie funkcie. Mám zhodou okolností taký autentický príklad, kancelária nášho združenia sídli v dome, ktorý má kúrenie elektriku a všetko ostatné. Bol to populárny rockový klub v 90tych rokoch. Rozhodnutie mesta bolo prestavať ho na pekný rockový klub pre mladých, ale nikto sa ich nepýtal, ako by to malo vyzerať. Ten dom stratil pôvodné publikum, a ani pre

Projekty

Vyberte si projekt.

Memorandum o spolupráci a porozumení dnes 13. novembra 2009 podpísali

Memorandum o spolupráci a porozumení dnes 13. novembra 2009 podpísali Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o., Východoslovenská energetika a.s. a RUHR.2010 GmbH.Slávnostný akt sa konal v Kasárňach/Kulturparku a bol spojený s diskusiou.Projekt Košice INTERFACE 2013, s ktorým Košice získali prestížny titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2013, je najväčším rozvojovým projektom transformácie mesta a regiónu prostredníctvom kultúry v histórii Slovenska. Ide o urbanistický, ekonomický a kultúrny rozvoj, ktorý je založený na kreativite.RUHR.2010 GmbH je organizácia zodpovedná za prípravu a implementáciu projektu Európskeho hlavného mesta kultúry 2010, ktorý v sebe spája marketingové aktivity s turizmom a spoločne s partnermi podporuje trvalo udržateľný rast regiónu Porúrie. Má za cieľ vytvoriť kreatívny spolok ústredných regionálnych predstaviteľov kultúry, politiky a podnikania.Východoslovenská energetika a.s. (VSE) je od roku 2003 súčasťou nemeckého energetického koncernu RWE (49% podiel), ktorý patrí medzi vedúce energetické spoločnosti v Európe. RWE AG je generálnym sponzorom projektu RUHR.2010. „VSE podľa vzoru materskej spoločnosti chce rovnako podporiť Európske hlavné mesto a prehlbovať spoluprácu medzi projektmi RUHR.2010 a Košice 2013,” povedal Norbert Schürmann predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VSE. Všetky tri subjekty spája téma kreativity a inovácií. Podpisom memoranda sa zaväzujú k spolupráci v oblasti kreatívnej ekonomiky, práce s komunitami a zavádzania energeticky efektívnych riešení. Významná bude aj spolupráca v rámci výmenných pobytov umelcov, ale aj výmena skúseností organizačných tímov. „Memorandum o spolupráci a porozumení prispeje tiež k zvýšeniu európskeho povedomia o meste Košice ako aj celom regióne,” dodal N. Schürmann.„Spolupráca s inými mestami, ktoré boli alebo budú nositeľmi titulu EHMK je pre nás osobitne zaujímavá nielen z hľadiska prínosu v oblasti výmeny informácií, skúseností a spoločných projektov, ale nesie v sebe aj špecifickú pridanú hodnotu, keď témy jednotlivých projektov na seba nadväzujú v rôznych častiach Európy. Okrem toho ide v tomto prípade aj o významný krok k intenzívnemu prepojeniu nášho projektu s korporátnym sektorom,” povedala Zora Jaurová, umelecká riaditeľka Košice 2013. „Projekt Košice INTERFACE 2013, s ktorým mesto Košice pred rokom zvíťazilo v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry, vytvára možnosť pre efektívne zapojenie sa spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. (VSE) do jednotlivých jeho projektov a podporí rozvoj jej činnosti vo vzťahu ku Košičanom. Som rád, že dnešným podpisom memoranda vytvárame strategickú platformu pre inovatívny rozvoj mesta Košice a jeho širšieho okolia. Podpísaním dokumentu deklarujeme spoločný záujem dodať nový rozmer spoločensko-hospodárskemu rozvoju mesta a regiónu prostredníctvom rozvoja kreatívnej ekonomiky,” uviedol po podpise memoranda primátor mesta František Knapík.Dr. Pleitgen z RUHR.2010 na záver uviedol: „Táto dohoda môže slúžiť ako príklad pre spoluprácu medzi Európskymi hlavnými mestami kultúry zo západnej a východnej Európy. Predstavuje nový a netradičný krok smerom k budúcnosti, v ktorej kultúra a ekonómia kráčajú spolu ruka v ruke. Je to dobré pre RUHR.2010, pre Košice a pre VSE – a taktiež pre ďalšie stmeľovanie Európy.”

Nezisková organizácia Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. má v Kasárňach/Kulturparku nové sídlo, Kulturpark zas nového výkonného manažéra

Od 1. novembra 2009 sídli nezisková organizácia Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. v priestoroch Kasární/Kulturparku na Kukučínovej 2 v Košiciach, ktoré sa znova otvárajú pre umenie a kultúru v Košiciach. Na dnešnej tlačovej konferencii zástupcovia neziskovej organizácie predstavili nového manažéra Kasární / Kulturparku , ďalšie strategické smerovanie centra na budúci rok a víziu pre dlhšie obdobie.
Peter Struckel ako nový výkonný manažér centra je víťazom výberového konania spomedzi ďalších 8 uchádzačov. Presvedčil najmä svojimi manažérskymi zručnosťami, ktoré získaval aj v zahraničí . „Titul Európskeho hlavného mesta kultúry vnímam ako príležitosť zmeniť charakter tohto mesta a premeniť Košice na oázu umenia a kultúry európskeho formátu. Na dosiahnutie tohto cieľa bude potrebné vynaložiť spoločné úsilie všetkých článkov nášho mesta ako aj priľahlých regiónov. Len spoločnými silami dokážeme premeniť túto jedinečnú príležitosť na skutočnosť”, hovorí Peter Struckel. Vízia centra Kasárne/Kulturpark je podľa neho založená na vytvorení moderného kultúrneho a umeleckého centra, ktorého program bude zameraný na najkvalitnejšiu produkciu určenú všetkým Košičanom a ktoré sa stane synonymom nášho mesta. „Chceme podporovať najmä lokálnych umelcov, revitalizovať prostredníctvom získaného titulu kultúrny život v meste a dať priestor mladým umelcom a talentom na sebapresadenie nie len v Košiciach, ale aj v zahraničí”, uviedol Peter Struckel. Centrum nemá vytvoriť konkurenciu fungujúcim kultúrnym inštitúciám v meste, ale doplniť chýbajúcu infraštruktúru, vychovávať mladých umelcov. Kasárne/Kulturpark ako aj projekt Európskeho hlavného mesta kultúry má byť platformou pre výchovu mladých umelcov, cieľom je vytvoriť vzor spolupráce súkromného, korporátneho a verejného sektora. Vzniknuté centrum sa tak môže stať ekonomickým motorom východného Slovenska. „Našou snahou je zapojiť do procesu transformácie Kulturparku čo najširší okruh aktívnych tvorivých subjektov, ale aj tých, ktorí svoje vízie ešte nerealizovali. V nadväznosti na koncept projektu Kasárne/Kulturpark sú základnými cieľovými skupinami najmä subjekty tvorivého priemyslu v celej jeho šírke. Im je určená aj v súčasnosti vyhlásená výzva na obsadenie Kasární Kulturparku,” doplnila umelecká riaditeľka neziskovej organizácie Zora Jaurová.

Výzva na obsadenie kasární:
http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/vyzva-kasarne-kulturpark
Program:
http://www.kulturpark.sk/

PRVÝ VÝMENNÍK V PORADÍ

Umelecká skupina Dizajn na kolesách v spolupráci so skupinou susedia, neziskovou organizáciou Košice 2013, n.o. a Centrom Komunitného Rozvoja pre verejnosť pripravili ďalšie aktivity v rámci projektu SPOTs. V dňoch 12.11. – 21.11.2009 bude prebiehať workshop zameraný na tvorbu vizuálnej identity výmenníkov, na ktorom sa zúčastní 6 dizajnérov z Bratislavy a 6 študentov z FU TU v Košiciach. Súčasťou workshopu bude vytvorenie loga, návrh na úpravu fasády výmenníka, návrhy orientačných, informačných tabúľ v okolí a podobne. Paralelne bude prebiehať workshop v MČ nad Jazerom spolu s Materským Centrom Halliganda. Niektorí účastníci budú riešiť detské ihrisko a informačný systém. Pozývame širokú verejnosť na stretnutie so skupinou Dizajn na Kolesách v priestoroch „príšerkového” výmenníka na Brigádnickej ulici.
Dizajn na kolesách je skupina mladých dizajnérov, študentov a absolventov bratislavskej VŠVU (Vysoká škola výtvarných umení), ktorí pred štyrmi rokmi vytvorili vlastný projekt so zameraním na vytváranie a rozširovanie vizuálnej komunikácie v oblastiach a organizáciách kde sa dizajn štandardne neuplatňuje. Tento rok získali Národnú cenu za dizajn v kategórii študentského komunikačného dizajnu za mnohé zaujímavé projekty realizované pre miestne úrady, detské krízové centrum, komunitné centrá.
Viac info na www.dizajnnakolesach.sk.
Program workshopu :
Pripraviť sa, Pozor, Štart! – 12.11. o 16:30 hod Prezentácia činnosti neformálnej skupiny Dizajn na kolesách, ich projekt v Košiciach a aktuálna situácia a plány pre výmenníky v Projekte SPOTs Čo na to obyvatelia – diskusia k témam, história ružového výmenníka, jeho minulá, súčasná, budúca identita, zaujímavosti zo života na sídliska Terasa
Je čas dať si krátku pauzu – 18. 11. o 17:00 hod Prezentácia priebežných výsledkov workshopu a ich hodnotenie Diskusia s obyvateľmi k jednotlivým návrhom a riešeniam
Plody našej práce – 21.11. o 15:00 hod Prezentácia výsledkov 10 dňového workshopu
Projekt SPOTS je súčasťou projektu Košice INTERFACE 2013, s ktorým Košice získali titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Uvedené aktivity budú realizované vďaka finančnej podpore MK SR. Ciele projektu SPOTS sú: decentralizácia kultúry zo stredu mesta do okrajových a obytných častí, budovanie kapacít pre komunitný rozvoj, rekonštrukcia objektov výmenníkových staníc, podpora inovatívnych kreatívnych projektov, ktoré sú zamerané na komunitné a sociálne umenie, tvorba podmienok pre lepšie neformálne vzdelávanie a občiansku participáciu.

Stredoeurópska kultúrna platforma v Košiciach

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v dňoch 10. – 12. novembra organizovalo v Košiciach rokovanie pracovnej skupiny Stredoeurópskej kultúrnej platformy. Ide o formát krajín Vyšehrádskej štvorky plus Rakúska a Slovinska. Cieľom tejto kultúrnej iniciatívy, pod záštitou ministerstiev zahraničných vecí jednotlivých účastníckych krajín platformy, je rozširovať a prezentovať spoločné kultúrne a kultúrno-spoločenské projekty v rámci krajín samotných, ale aj mimo stredoeurópskeho kultúrneho priestoru.

V druhej polovici tohto roku sa Slovenská republika stala predsedajúcou krajinou platformy. Pracovné rokovanie bolo zamerané na vyhodnotenie aktuálnych programov platformy a prípravu nových. „Košice sme si ako miesto rokovania zvolili vzhľadom na to, že v roku 2013 sa stanú Európskym mestom kultúry. Ministerstvo zahraničných vecí chce takto nielen prezentovať mesto Košice účastníkom schôdzky, ale aj deklarovať pripravenosť pomáhať Košiciam pri prezentácií mesta zahraničnej odbornej i laickej verejnosti.” Uviedol krátko po stretnutí Igor Otčenáš, riaditeľ odboru kultúrnej diplomacie MZV. Súčasťou programu pracovného stretnutia bola aj prezentácie projektu Košice INTERFACE 2013 v Kasárňach/Kulturparku na Kukučínovej ulici. „Stredoeurópska kultúrna platforma je mimoriadne dôležitá, nakoľko obnovuje kultúrne väzby v širšom stredoeurópskom regióne. Teší nás záujem vyšších štátnych úradníkov z ministerstiev týchto krajín nielen o mesto, ale aj o náš projekt, ktorého prezentácia vyvolala podnetnú diskusiu. Verím, že nadviažeme medzinárodnú spoluprácu s platformou aj v širšom kontexte,” Uviedla na záver stretnutia umelecká riaditeľka neziskovej organizácie Košice 2013, n.o. Zora Jaurová.