Rozhovor so svetoznámym jazzovým trúbkarom Erikom Truffazom

Rozhovor so svetoznámym jazzovým trúbkarom Erikom Truffazom krátko pred jeho koncertom v Kasárňach Kulturparku v Košiciach, 24. novembra 2008.
Ako ste našli toto zoskupenie hudobníkov?
V roku 2007 som bol na turné v Indii s mojim kvartetom. V každom meste sme si prizvali iného indického hudobníka. V Kalkate som sa stretol s týmito hudobníkmi, pretože boli skutočne dobrí. Naučil som sa trochu z indickej hudby a vytvorili sme spoluprácu. V rámci koncepcie tohto projektu máme pre každú pieseň stanovené pravidlá, spoločný hudobný motív – je to dôsledne pripravené, pretože indickí hudobníci sú klasickí hudobníci. Preto sa najskôr zahrá indická hudobná pasáž, pričom je dodržiavanie pravidiel veľmi striktné. Samozrejme, že skladbu tvorí aj moja vlastná kompozícia. Napríklad, improvizácia na strane indickej časti skladby tvorí maximálne 25 percent. Ja improvizujem na 75 percent, pretože vychádzam z motívu a rytmu motívu, ktoré tvoria 25 percent. Zvyšok je improvizácia.
Prečo ste sa rozhodli hrať práve na trúbku?
Hrám na trúbku preto, lebo môj otec hral na saxofón a myslel si, že je to dobrý nápad, aby sme doma mali aj trúbkara a vytvorili akúsi vlastnú malú kapelu. Neskôr som nasledoval svoju vlastnú cestu vo vzťahu s hraním na trúbku, lebo je veľmi blízka môjmu hlasu a môjmu srdcu.
Počuli ste o tom, že Košice budú v Európskym hlavným mesto kultúry (EHMK) 2013?
O tom, že Košice kandidujú na titul EHMK som sa dozvedel asi pred rokom a dozvedel som sa to od organizátorov tohto koncertu. Pre mňa je to dobrá správa.
Spolu s Košicami tento titul v roku 2013 ponesie aj Marseille.
Milujem Marseille a Lyon. V súčasnosti žijem spolu s manželkou a dvoma dcérami neďaleko Lyonu.
Čo predchádzalo tomuto koncertu v Košiciach?
Pozvali ste ma sem, tak som prišiel (smiech). Neviem nič povedať za agentúru, ktorá to organizovala, preto presne podrobnosti nepoznám, ale povedali mi, že ide o koncert tu a v Budapešti, a tak sme prišli. Osobne som sa rozhodol prísť preto, lebo nesmierne radi hráme. Podarilo sa Vám nahliadnuť do priestorov bývalých kasární, kde budete koncertovať. Ako na Vás pôsobia?Veľmi sa mi páči toto miesto. Spomínam si na jedno podobné miesto, keď som koncertoval vo východnom Berlíne. Veľmi charakteristické miesto.
Je to dobrý priestor pre váš koncert?
Dúfam, že áno. Myslím, že áno. To Vám prirodzene budem vedieť povedať až po zvukovej skúške, pretože to závisí od zvuku.
Poznáte nejakých slovenských jazzových hudobníkov?
Nie, je mi to ľúto, ale nepoznám.
Aké máte plány v rámci tohto projektu?
Zajtra hráme v Budapešti, potom vo Švajčiarsku a vo Francúzsku. Potom indickí hudobníci odchádzajú domov a zídeme sa opäť na jar. Na jar a v lete vystúpime na rôznych festivaloch. Taký je plán.
Zuzana Lehotská Foto: Jana Vargová

Kniha / Pamiatky židovskej architektúry v Košiciach

Kníh, textov či obrazových publikácií slúžiacich ako historická pamäť nie je nikdy dosť. Košice vzhľadom na svoje postavenie v dejinách majú takýchto zdrojov zúfalo málo. Nedostatok sa snaží znížiť nasledujúca publikácia.

Aj keď zákaz, ktorý nedovoľoval Židom usádzať sa v slobodných kráľovských mestách a niektorých župách zrušil Jozef II. už v roku 1781, prvé povolenie pre pobyt v Košiciach dostávajú traja Židia až v roku 1841. Vďaka následnej imigrácií židovských rodín z blízkych dedín sa ich počet zvyšuje a pred druhou svetovou vojnou tvoria 15 percent všetkých obyvateľov Košíc. Pamiatky židovskej architektúry v Košiciach začínajú historickým a teriotriálnym kontextom a situáciou v Európe, ktorá dlhodobo diskriminovala Židov a vytláčala ich na okraj spoločnosti. Integračný proces židovskej komunity začal až zrušením vyššie spomenutého zákona.Židovskí remeselníci a obchodníci sa v druhej polovici deväťnásteho storočia začínajú podielať na formovaní spoločenského a hospodárskeho života v mestách v ktorých sa usadili. Košice sa na prelome storočí stávajú regionálnym centrom židovskej kultúry. Potreby duchovného a spoločenského života židovskej obce spúšťajú stavebné úsilie, ktorého výsledky mapuje útla knižka.Najväčší priestor majú židovské sakrálne stavby, ktoré stáli alebo stoja na území mesta. Dom Umenia, miestnymi nazývaný Bužňa, bol pred rekonštrukciou veľkou modernou synagógou s priľahlou školou. V knihe je raritná obrazová i technická dokumentácia pôvodnej stavby aj veľkolepých rekonštrukčných návrhov ktoré zmenili jej funkciu. Inou kapitolou sú svetské stavby, ako židovské kasíno na Rooseveltovej ulici, alebo súkromné domy v okolí židovského geta v priľahlých uliciach okolo Zvonárskej ulice. Technický opis stavieb je vždy doplnený dobovým kultúrnym a spoločenským kontextom Košíc. Knižka je na záver opatrená malým slovníkom židovských výrazov. Kvôli tragickým udalostiam druhej svetovej vojny sa z 13 000 Židov, ktorí boli z Hlavnej stanice deportovaní priamo do koncentračného tábora v Osvienčime, vrátilo do Košíc len niekoľko stoviek. Publikácia slúži ako sprievodca základnými symbolmi architektúry tejto významnej komunity, a pripomína jej podiel na hospodárskom rozvoji mesta na prelome storočí a počas prvej Československej republiky.Anna Halásová – Martina Schmiedlová : Pamiatky židovskej architektúry v KošiciachV roku 2002 v Košiciach vydal Kristína Rybárová – Agentúra KISBN 80-89054-10-2 64 strán, 145×210 mmtvrdá väzba

text Mišo Hudák

Vianoce viackrát do roka – Erik Truffaz v Košiciach

V pondelok sa konečne v Košiciach udržal prvý tohtoročný sneh. Sneh prirodzene nie je registrovanou značkou Vianoc, ale štedrovečerná večera chutí inak, ak ho napadne tak približne po pás. Vianočným trademarkom sú darčeky pod stromčekom. V košických Kasárňach rastie veľa, prevažne listnatých stromov, a pod jedným z nich, možno pod všetkými ležal darček exkluzívny. Pri všetkej úcte ku interpretom, ktorí v Košiciach vystupovali, Erik Truffaz je na vrchole tvorivých síl, jeho hudba formuje aktuálnu džezovú scénu v Európe a jeho pondelňajší koncert bol hudobnou udalosťou posledných rokov v Košiciach.Jazzové sviatky majú v Košiciach dobrú tradíciu, dobrú atmosféru, dobrú návštevnosť. Náročnému publiku sa však sporadicky dostane zážitok mimo mainstreamjazzovej produkcie. Erik Truffaz je v súčastnosti najzásadnejší trubkár nielen v európskom kontexte. Pomedzi turné ku aktuálnemu albumu Rendez-Vous stíha prezentovať Benares Project, nadžánrovú meditatívnu zmes, v ktorej jazz v mnohých momentoch ustupuje world music. Práve vďaka hudobníkom s renomé ako má Truffaz, sa do nášho priestoru a kultúrnych stereotypov dostávajú netradičné exotické kultúry.Truffaz sa na košickom koncerte predstavil viac ako sprievodca, než ako sólový hráč. Svoje postavenie utlmil a prispôsobil potrebám celkového zvuku a myšlienke uvedenia menšinového žánru. Dramaturgia bola bez výrazných vrcholov a veľa priestoru Truffaz prenechával svojim priateľom, klaviristovi Malcolmovi Braffovi, vokalistke Indrani Mukherjee a perkusionistovi Apurba Mukherjee, ktorého kompozícia uzatvárala celý večer. Príjemný kultúrny šok a lekciu z vývoja súčasného jazzu dostali plné Kasárne, ktoré pred zimnou prestávkou konečne ukázali svoj potenciál. Po rekonštrukcii sietí a hygieny na parametre potrieb kultúrneho centra sa Kasárne opäť otvoria. V technicky vyhovujúcej a funkčnej budove sa vysoký štandard a početnosť produkcie bude dať udržiavať počas celého roka.text Mišo Hudák

Divadlo na peróne – Peppe a Carmen

Divadlo na peróne uvedie 28.11. o 19:30 hod. obnovenú premiéru hry Peppe a Carmen. Ide v poradí o ôsmu autorskú inscenáciu divadla na peróne. Komédia s trpkou príchuťou dnešných “moderných” čias, hovorí o živote cirkusantskej rodiny, nútenej vzdať sa tradícií a pomaly, ale isto prispôsobiť sa trendom súčasnosti.divadlo na peroneNezávislé kultúrne centrum Kasárne Kulturpark, Kukučínova 2, Košice

Krst druhej knihy Second cities

Fotografický projekt Second Cities vznikol v roku 2007, keď sa mesto Košice zapojilo do súťaže o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Ako projekt s širším európskym kontextom sa stal podporným podujatím kandidatúry mesta až do víťazného konca v lete 2008. Na jeseň 2007 autor projektu Pavel Maria Smejkal oslovil cez internet zaujímavýchautorov žijúcich v druhých najväčších európskych mestách a z ich voľnej tvorby vybral kolekciu predstavujúcu tieto mestá košickému aj mimokošickému publiku. Výsledná výstava bola inštalovaná v uliciach mesta na reklamných presvetlených paneloch, v galérii a samozrejme aj na internete na adrese www.2ndcities.net. Súčasne bol vydaný aj katalóg, ktorý bol zasielaný po celej Európe. Prvý rok sa akcie zúčastnilo 30 autorov zo 17 európskych štátov a projekt sa stretol s pozitívnym ohlasom medzi laickou aj odbornou verejnosťou. Projekt je pozvaný na Fotofestival v Lodži, záujem ho vystaviť majú aj v Grazi, Brne a inde.
V lete 2008 som pozval do Košíc viacero vybraných autorov, aby svojím autorským pohľadom vyjadrili svoje dojmy z mesta. Z časových dôvodov sa ho nakoniec zúčastnilo sedem fotografov zo šiestich druhých najväčších miest Európy – Alnis Stakle z Litvy, Ula Tarasiewicz z Poľska, Evžen Sobek z Českej republiky, Pierre Vallet a Gilles Verneret z Francúzska, Mindaugas Kavaliauskas z Lotyšska a Daniel Hermes z Rakúska. Ako vidia Košice zahraniční fotografi si možno pozrieť na spomínanej internetovej adrese, vyšiel opäť výpravný katalóg, ktorý bol prílohou víťazného súťažného mestského projektu a chystajú sa ďalšie prezentácie projektu, opäť v uliciach mesta, ale aj vo viacerých výstavných priestoroch.
Projekt Second Cities je výnimočnou akciou aj v európskom kontexte, predstavuje sondu do súčasnej tvorivej fotografie ako aj potenciálnu platformu pre ďalšie kontakty fotografov z miest, ktoré vo svojichkrajinách hrajú úlohu druhého v poradí…
V spolupráci s Verejnou knižnicou Jána Bocatia a FotoGalériou NOVA bol tento projekt predstavený širšej verejnosti na projekcii fotografií spojenej s krstom katalógu 12.novembra 2008.
Podobne ako minulý rok aj teraz sa snažíme predstaviť projekt aj v uliciach mesta. Momentálne vystavujeme šesť bilboardov na Námestí Osloboditeľov – uliciach Palackého, Bottova a Sennom trhu.
Fotografie som vyberal tak, aby výsledá kniha mala ucelený a logický charakter, dávala čo najširší a najucelenejší obraz o tvorbe zúčastnených autorov. A samozrejme museli to byť zábery, ktoré oslovovali aj mňa osobne. Celý katalóg je vo forme súboru PDF k stiahnutiu na www.2ndcities.net. A ak sa podari, možno stihneme predstaviť fotky z projektu na výstave v Cinefile už tohoto roku…Pavel M. Smejkal, autor projektu Second Citiespsmejkal@stonline.sk

Od pesničky k jazzu s Mariánom Čekovským…

Štátna filharmónia Košice Vás pozýva vo štvrtok 27. novembra 2008 o 19.00 hod. do Domu umenia na koncert „Od pesničky k jazzu s Mariánom Čekovským…“ Štátna filharmónia KošiceAdrián Harvan /dirigent, saxofónMarián Čekovský /sprievodné slovo, klavír, spevPavol Jeňo /trúbkaFrantišek Beneš /perkusie

Úspešný projekt „Ritro Songs for Children“ zaznie v podaní vynikajúcich hudobníkov, ktorí znovuobjavili krásu detských piesní a dali im netradičnú podobu. Jedinečná kombinácia detských hlasov, symfonického orchestra a jazzových improvizácií v piesňach ako „Maličká som“, „Pod horou“, „Páslo dievča pávy“, „Pec nám spadla“ … určite zaujmú, prekvapia i pobavia B cyklus, vstupné: 170-150-120 Sk/ 5,64-4,98-3,98 €Konverzný kurz: 1 € = 30,1260 Sk

Skupina Ladví v Košiciach

29/11/08 o 18/00Make Up gallery – Kasárne/Kulturpark ( Kukučínova 2, Košice ) Workshop a prezentácia českej výtvarnej skupiny Ládví, ktorá vznikla roku 2004. Jej členmi sú: Jan Haubelt (*1977), Adéla Svobodová (*1978), Tomáš Severa (*1978), Jiří Thýn (*1977). Skupina Ládví je umeleckou aktivitou, pôsobiacou vo verejnom priestore v duchu hesla: “Žijme a tvořme s vědomím jednoty celku, kterou budujeme svojí aktivní přítomností.” Skupina pôsobí v pražskej štvrti Ládví, kde vytvára dobročinné intervencie do verejného priestoru s cieľom jednoduchého zveľaďovania svojho okolia. Ich tvorba má jasný konceptuálny charakter a pritom jednoduchý kontakt s vymedzeným publikom, ktoré tvoria občania mestskej časti Ládví. Tématizujú prospešnosť súčasného umenia ako takého. Pár príkladov za všetky: Výsadba stromu, zreštaurovanie kamennej sochy pelikána s odlomeným krídlom, Natrenie a vsadenie nového skla do informačnej vytríny. Bude zaujímavé spoznávať tieto zdanlivo nepatrné a pozitívne zásahy v mestskej štruktúre Košíc po skončení týždňového workšopu, nakoľko skupina zatiaľ netvorila v inom, ako v prostredí svojej rodnej štvrte.www.makeupcollective.orghttp://ladviweb.ic.cz

Jozef Lupták: Hrať s Rómami je obohatenie a inšpirácia

Patrí k najznámejším slovenským violončelistom, ktorého umenie mohli naposledy obdivovať v USA, odkiaľ sa práve vrátil z koncertného turné. Má za sebou rad zaujímavých projektov, medzi inými aj spoluprácu s nadanými rómskymi hudobníkmi a už teraz pripravuje desiaty ročník hudobného festivalu Konvergencie. V nabitom pracovnom programe si nájde čas aj pre rodinu, ktorá sa len pred nedávnom rozrástla o tretieho syna.
Čím momentálne žijete?Práve som sa vrátil z turné v USA, kde som hral niekoľko sólových koncertov, prevažne v nezávislých umeleckých kluboch(Seattle), alebo kostoloch (Austin, San Antonio). Hneď po návrate ma čakali dva zaujímavé projekty – prvý – multižánrový v rámci Mesiaca fotografie v Bratislave a vo Viedni, kde sme spolu s klaviristkou Norou Škutovou a klarinetistom Martinom Mosorjakom uvádzali tri nové diela slovenských skladateľov Martina Burlasa, Petra Zagara a Boška Milakoviča napísané a inšpirované fotografiami a prezentáciou troch rakúskych fotografov. Druhý projekt odznel v rámci Týždňa novej slovenskej hudby, kde sme spolu s huslistom Milanom Paľom, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a dirigentom Máriom Košíkom uviedli slovenskú premiéru (svetová premiéra odznela v roku 2006 v Petrohrade) diela Jevgenija Iršaia s názvom Uangamizi (v africkom swahilskom jazyku – zmiznutie) pre husle, violončelo a orchester. Je to skvelé dielo, ktoré pre nás napísal Jevgenij Iršai – skladateľ ruského pôvodu, ktorý na Slovensku žije, tvorí a učí už vyše 15 rokov. No a ešte stále akosi „dodýchavam“ deviaty ročník festivalu Konvergencie (jún po Slovensku a september 2008 v Bratislave). Okrem toho sa nám do rodiny narodilo tretie dieťa, syn Leo Gili, z čoho sa veľmi tešíme a zároveň sa snažíme zžiť a nájsť spôsob fungovania pri dosť náročnom pracovnom programe.

Pripravujete niečo nové?Postupne pripravujem budúci desiaty ročník festivalu Konvergencie, a okrem toho v tomto období mám na svojom stole a taktiež v hlave dosť veľké množstvo rozrobených projektov, na ktorých priebežne pracujem a dokončujem ich. Z hľadiska mometálnej rodinnej situácie mi ich dokončenie trvá o niečo dlhšie, taktiež festival Konvergencie sa rozrástol do väčších rozmerov, ako som predpokladal. Sú to všetko projekty, na ktorých mi veľmi záleží, teším sa z nich, robím ich rád a preto som asi aj náročnejší na ich dokončenie a tak si nechávam čas na ich dozretie – spomeniem len pár z nich – CD projekt mojich improvizácií a kompozícií s pracovným názvom „Free in One“, projekt violončelových koncertov od slovenských skladateľov pre mňa napísaných (Jevgenij Iršai, Martin Burlas, Ľubica Salamon – Čekovská, Peter Zagar atď.) ktoré chcem uviesť aj koncertne aj nahrať na CD. Taktiež dokončujem doktorandskú prácu ktorá sleduje tvorbu pre violončelo slovenských autorov po roku 1989. Pracujem na viacerých nahrávkach Bartókovho kvinteta, ktoré sme po prvý raz uviedli na Slovensku, na projekte chasidských piesní z rabínom Baruchom Myersom s jendoduchým názvom Chassidic Songs a na rómskom projekte After Phurikane.

Kde a ako vznikla myšlienka slovensko-africko-rómskeho spojenia AfterPhurikane?
Musím povedať, že nie je to tak celkom môj projekt, nakoľko som bol k nemu prizvaný. Nie je ani úplne nový, skôr je to projekt v procese – trvá už vyše roka. Hlavnou iniciátorkou a dušou tohto je etnomuzikologička Janka Belišová, ktorá pôvodný projekt – predchodcu After Phurikane – Phurikane Giľa (Starodávne rómske piesne) vymyslela. Spracovala niekoľko stoviek rómskych piesní prevažne z rómskych osád na východnom Slovensku, kam niekoľko rokov cestovala a nahrávala piesne, ktoré si mnohí rómovia už ani nepamätajú, a preto považovala za dôležité ich zmapovať a zachovať pre budúce generácie. Neskôr ich vydala na CD aj v knižnej podobe. Podobne ako to robil Béla Bartók s ľudovými piesňami zo slovenského, maďarského či rumunského regiónu. Neskôr, keď sa ukázalo, že tento projekt je životaschopný a zmysluplný, sme začali rozprávať o spojení profesionálnych hudobníkov s rómskymi spevákmi a pokuse o vytvorení niečoho nového, v spoločnej inšpirácii profesionálnych a rómskych hudobníkov rómskou alebo aj slovenskou či africkou hudbou. Celý projekt má názov After Phurikane, lebo je akýmsi prirodzeným pokračovaním Phurikane Giľa. Africký rozmer sa tam dostal zapojením perkusionistu Thierryho Ebama, ktorý žije na Slovensku. Pracujeme už vyše roka a absolvovali sme niekoľko spoločných workshopov, koncertov (Konvergencie, Pohoda, letné festivaly) a stretnutí, ktoré veríme, že tento projekt pripravia na CD nahrávku. Čaká nás tiež vystúpenie na festivale v Luxemburgu. Vnímam to nielen ako zaujímavý umelecký experiment, ale ako neuveriteľne dôležitý projekt so sociálnym aspektom, a s dlhodobým spoločensko – etnickým efektom.
Ako na tento projekt reaguje publikum a odborná verejnosť?Publikum reaguje skvele – tento projekt nie je žánrovo vymedzený a preto sa do neho zmestí veľa. Myslím, že pre ľudí je zaujímavé spojenie Rómov z chudobných pomerov, ktorí do svojho spevu dávajú úplne celú bytosť a profesionálov, ktorí projekt nielen vedú, ale hlavne sa inšpirujú týmito skvelými ľuďmi a ich hudbou. After Phurikane je dynamický a komunikatívny pódiový projekt, čo sme si overili na viacerých koncertoch a festivaloch. Odborná verejnosť reaguje prevažne pozitívne. Myslím, že chápe rozmer tohto projektu a jeho dosah. Aj keď z rôznych strán cítiť určitú zdržanlivosť najmä v štýlovosti hudby, ale to by som úplne chápal.

Má spoluráca s Rómami na takomto projekte nejaké špecifiká?Hrať s Rómami z prostredia, z ktorého pochádzajú, chce takmer vždy určitú mieru improvizácie, napriek poctivej a dlhodobej spoločnej príprave. Rómovia sú veľmi spontánni – kvalitu ich vystúpenia častokrát určuje to, ako sa momentálne cítia, ako vnímajú miesto, ľudí v publiku a ich odozvu, naše reakcie na pódiu. Zároveň si niekedy nezapamätajú presné aranžmány a tak prichádza improvizácia, ale postupne sa náš program krištalizuje a oni sú stále lepší. Stalo sa však, že niekedy jeden, dvaja ani neprišli na koncert, hoci o ňom vedeli… Tento typ komunikácie je niekedy zložitý. Samozrejme sú medzi nimi už aj skúsenejší – ako súrodenci Ďuďovci, ktorí už účinkujú aj sami a nahrali vlastné CD. Každé vystúpenie je však novou skúsenosťou a do istej miery nepoznaným priestorom. Pre nás, ktorí s nimi hráme a spolupracujeme, pre akordeonistu Borisa Lenka, perkusionistu Thierry Ebama, skladateľa Juraja Dobrajova a mňa, je to určite úžasné obohatenie a inšpirácia. Do veľkej miery je to aj škola poznania kultúry a ľudí, ktorí tu s nami žijú a zároveň ich nepoznáme a vydeľujeme na okraj. Alebo sa častokrát Rómovia svojím spoločenským správaním vydeľujú aj sami. Je to s nimi komplikované, ale ich hudba a hudobné vyjadrenie by mali byť medzi nami. Rómska hudba bola inšpiráciou pre Josepha Haydna, Johannesa Brahmsa či Bélu Bartóka a ďalších európskych veľkých skladateľov a to hovorí samo za seba.
Čo hovoríte na to, že Košice budú v roku 2013 európskym hlavným mestom kultúry?Ja osobne sa z toho teším a držím palce Košiciam. Myslím, že projekt, s ktorým súťažili o tento titul bol skvele pripravený a má perspektívu. Bude veľmi záležať na konkrétnych ľuďoch, ako ho zrealizujú a rozvinú. Bolo by úžasné, keby rok 2013 bol vlastne začiatkom a nie vyvrcholením tohto projektu, a keby ovplyvnil budúce generácie do tej miery, aby záujem o kultúru bol ich každodennou súčasťou. Osobne spolupracujem na hudobných projektoch v Košiciach už dlhé roky. Od roku 1993 ako sólista Štátnej filharmonie v Košiciach a od roku 2004 sa pravidelne uskutočňuje v Košiciach aj koncert v rámci festivalu Konvergencie po Slovensku. Košiciam fandím a verím, že bohatá kultúrna história a nádejná prítomnosť prinesie v budúcnosti zmenu v kvalite prezentovanej kultúry, ale hlavne prijímateľa, ktorý sa prebudí k záujmu o to, čo sa deje u nás a v okolitom svete.

V jednom z vašich rozhovorov ste tvrdili, že umelcovi je najťažšie sa presadiť doma. Ešte to platí?Bojím sa, že do istej miery staré známe „doma nie je človek prorokom“, platí stále aj u nás. Aj keď mnoho vecí sa mení. Zatiaľ u nás nefunguje nielen morálna ale aj finančná investícia do umelca, ktorý sa môže venovať tomu, čo robí , nakoľko to neprináša očakávaný a okamžitý efekt. Je to dlhodobá, pomalá práca, ktorá v prvom rade obohacuje duševne a duchovne. V neposlednom rade može priniesť aj finančný zisk. Ale hlavne reálne vytvára hodnoty a prináša pozitívny príklad a inšpiráciu pre nové generácie. Toto si v zahraničí veľmi dobre uvedomujú, u nás sme na to posledné roky úplne zabudli. Tí, ktorí majú na to prostriedky a možnosti od štátu, teda štátne hudobné inštitúcie, sú v tom úplne najhorší, pretože aktívneho umelca, ktorý sa presadzuje svojimi schopnosťami, považujú nielen za svojho konkurenta, ale majú z neho dokonca strach. Okrem toho nemajú zmapovanú situáciu doma, ale ani v zahraničí a nevedia kto je progresívny umelec a prináša niečo nové a zaujímavé a kto je len priemerný ambiciózny hráč a chce sa presadiť. Dôvera v umelca, ktorý prináša svoju „kožu na trh“ je veľmi malá. Čo sa týka publika – v zahraničí je prijatie do istej miery otvorenejšie a vrúcnejšie ako u nás, ale samozrejme to neplatí vždy aj keď väčšinou áno… Pre obhajobu slovenského publika však musím s radosťou konštatovať, že naše publikum sa v posledných rokoch mení – je spontánnejšie, začína chodiť na koncerty a cítiť u neho „hlad po zaujímavej hudbe“. Špeciálne na Konvergenciách zaznamenávame aj početné publikum mladých ľudí, z čoho sa veľmi teším. Nakoniec, kto by nebol hladný po niečom inom a zaujímavom, keď dostupné komunikačné kanály prinášajú len treťo-triedny komerčný odvar, nie napĺňajúci, ale skôr vyprázdňujúci vnútro človeka.
Kde ste teraz doma? Ktorá krajina je pre váš druh umenia najspriaznenejšia?Dlho som sa cítil „doma“ v Londýne, kde som študoval, a imponovala mi scéna, ktorá je bohatá na mnohé zaujímavé a inšpirujúce koncerty, nápady, projekty. Žijem však na Slovensku, tu mám rodinu a tak som doma tu. Dejú sa tu veľmi zaujímavé veci a žijeme tu v době, ktorá v mnohých veciach mení tento priestor. Sú tu možnosti a aj keď je to pole neorané, dá sa tu tvoriť. Sú tu šance, ktoré sa v mnohých prípadoch premieňajú na zhmotnené sny a pri mnohých z nich mám to šťastie stáť a napĺňa ma to radosťou a nádejou. Taktiež si myslím, že komunikácia navzájom medzi týmito miestami – ostrovmi pozitívnej deviácie, ktoré tvoria priestor pre umenie a pre ľudí, by mohla byť intenzívnejšia už len kvôli tomu, aby sme sa vzájomne dokázali povzbudiť a vytvoriť reálnu alternatívu prúdu na Slovensku. Pomaly sa to deje a viacerí to vnímame ako reálnu silu.Prial by som si, aby u nás na kultúru reagovalo aj širšie publikum, nemyslím masové publikum, to asi nikdy nebude. Vzdelanci, stredná trieda, učitelia, študenti, rodiny – celé spektrum spoločnosti. Potrebujeme ich, ako naše publikum – a oni potrebujú to, čo robíme my, aj keď o tom ešte mnohí nevedia.

Máte tri deti. Budete ich orientovať na hudbu?Naše deti sa hudbe nevyhnú, lebo u nás hudba zneje takmer stále. Moja manželka je architektka a venuje sa aj maľbe, a preto sa teším, že môžu vyrastať v prostredí hudby a vnímania priestoru, v ktorom žijú. Obidve umelecké odvetvia, hudbu aj architektúru, považujem na Slovensku za mimoriadne dôležité. S našimi deťmi radi spievame, muzicírujeme a tancujeme, pozeráme obrázky, knihy, počúvame veľa hudby. Boli by sme radi, keby sa každé z nich naučilo hrať aspoň na jednom hudobnom nástroji, ale svoju cestu si zvolia sami. Živiť sa hudbou alebo umením je viac poslanie ako práca a preto do niečoho takého ich nemôžeme nútiť. Mimochodom najstarší syn Jonatán už hrá na klavír a chce veľmi hrať aj na bicie.
Ako to všetko stíhate? Užijú si Vás a Vaše violončelo aj doma?Je to naozaj náročné na čas – v tomto období sa snažím akceptovať naozaj len tie projekty v zahraničí, ktoré ma naozaj zaujímajú a necestovať viac, ako je potrebné. Cestovanie mám rád, a rád hrám na nových miestach, ale v súčasnosti si uvedomujem ako je potrebné byť s rodinou. Na violončele prevažne cvičím doma a tak moje deti violončelo poznajú veľmi dobre. Pokiaľ sa to dá, beriem rodinu na cesty so sebou, aj keď s narodením tretieho dieťaťa sa to stáva na nejaký čas ešte komplikovanejším.
Za rozhovor ďakuje Zuzana LehotskáFoto: Archív J.L.
Jozef Lupták (1969) – študoval violončelo na bratislavskom konzervatóriu v triede K. Filipoviča a na VŠMU v triede doc.J.Podhoranského. V rokoch 96-97 študoval na Royal Academy of Music v Londýne v triede Roberta Cohena. Počas štúdií sa zúčastňoval majstrovských kurzov popredných svetových violončelistov ako – Daniil Šafran, Aldo Parisot, Tsuyoshi Tsutsumi, Ivan Monighetti, Angelica May a ďaľších…. Je laureátom a víťazom viacerých národných a medzinárodných súťaží v Rakúsku,Španielsku,Slovensku a vo Veľkej Británie.

ERIK TRUFFAZ BENARES PROJECT Feat. Malcolm Braff, Apruba & Indrani Mukherjee

V pondelok 24. novembra na historicky prvom koncerte v Košiciach predstaví najčerstvejší projekt svetoznámeho Erika Truffaza – Benares Project. Klavirista Malcolm Braff, temperamentná vokalistka Indrani Mukherjee a virtuózny hráč na tabla Apurba Mukherjee sľubujú jedinečný zážitok v zmesi východnej a západnej hudobnej tradície. Erika Truffaza, klasika súčasnej európskej jazzovej scény, snáď nikomu netreba predstavovať. Verejnosť už v roku 1998 objavila jemnosť a so?stikovanosť jeho kompozície. Jeho album “The Dawn”, úžasný experimentálny mix jazzu, drum’n’bassu a hip-hopu sa stretol s nadšenou kritikou a komerčným úspechom. Takmer 20 tisíc predaných kópií vo Francúzsku a 10 tisíc za jeho hranicami. Každý člen jeho skupiny je chvíľu lídrom, doprevádzajúcim hráčom či skladateľom s vlastnými právami – každá jeho inšpirácia je zaznamenaná a neskôr zahraná na javisku. To robí každý koncert prekvapením nie len pre divákov, ale aj pre samotných hráčov. Malcolm Braff sa narodil v Brazílii v roku 1970. Vyrastal v Dakare, Senegale a v 13-tich prišiel do Švajčiarska. V jeho bohatej kariére má za sebou množstvo rôznorodých projektov. Malcolm Braff objavil jazz ako 19 ročný a odvtedy má na svojom konte viac ako 20 nahratých albumov ako vedúci hráč, hral 4 krát po sebe na Montreux Jazz Festival, 6 krát na Cully Jazz Festival a množstve ďalších svetových turné. Neuveriteľný úspech viedol Malcolma podpísať kontrakt so slávnym labelom Blue Note (album Together and the Preacher). Apurba Mukherjee je žiarivý a talentovaný hráč na tabla vo svete Indickej klasickej hudby. Apurba pochádza z muzikantskej rodiny z Calcutty. Od roku 1989 sa učil u ospevovaného majstra Pandit Shankar Ghosh, guru viacerých eminentných tabla hráčov v súčasnosti. Okrem hrania v Indii, Apurba má za sebou viaceré turné po Anglicku, Francúzsku, Nemecku, Austrálii, Taliansku, Fínsku, Holandsku, Ammane (Jornánsko) a USA. Pracoval tiež na viacerých experimentálnych projektoch s indickými a medzinárodnými muzikantmi (fusion, jazz, folk). Indrani Mukherjee svojím umeleckým temperamentom a výnimočným estetickým cítením zanechala nezabudnuteľný zážitok v tých, ktorí ju počuli na živo – vrátane širokej obce kritikov. V roku 1996 získala štipendium na prestížnej ITC Sangeet Research Academy v Calcutte. Vystupovala na mnohých koncertoch v Indii, Francúzsku, Nemecku, Anglicku a Sýrii. Tento projekt je jedinečným zážitkom pre každého, kto hľadá nové formy vyjadrenia, formy, ktoré sa neboja prekročiť hranice kultúr alebo de?novaných hudobných žánrov. Večer sa začína o 19:30 a otvorí ho čerstvý dubstep projekt z východu – VATA. Viac informácii nájdete na kasarne.sk. Európsky súčasný jazz a jeho fúzia s Indickou klasickou hudbu. Výnimočný projekt svetoznámeho Erika Truffaza – Benares Project. Erik Truffaz – trúbka Malcolm Braff – piano Apubra Mukherjee – tablá Indrani Mukherjee – spev Partneri projektu: Francúzska aliancia, Maďarský kultúrny inštitút, Košice 2013, A38 Budapešť, Stanica Žilina, Subclub Bratislava, Projekt je súčasťou Bomb the Jazz (na Slovensko prichádza v roku 2009). Kasárne Kulturpark / Nezávislé kultúrne centrum(c) 2008

HUDOBNÝ VEČIEROK

OZ Nové Ľudstvo a Konzervatórium Košice Vás srdečne pozýva na

komorný klavírny koncert

v rámci projektu Musica e Dialogo s klavírnym zoskupením

GEMME

24. novembra 2008, o 18.00 hod. v koncertnej sieni konzervatória,
Timonova 2, Košice

Exkluzívny hosť večera: Enrico POMPILI koncertný umelec /Miláno – Taliansko/

Odborný garant projektu:

MgA. Bartolomej BURÁŠ
Riaditeľ Konzervatória Košice

Partneri podujatia:

NADÁCIA PROVIDENCIA, Timonova 27, Košice

M-Victory s.r.o. – v službách Vášho zdravia a krásy, Gogoľova 2, Košice
KLENOTNÍCTVO SOLID – Jozef MASKAĽ – Hlavná 33, Košice
SÚKROMNÁ STREDNÁ FILMOVÁ ŠKOLA, KOŠICE
QALT, s.r.o., Južná trieda 64

PROGRAM:

Anton ARENSKY (1861 – 1906):
Suita č. 2 op. 23 pre dva klavíry
1.Učenec
3.Gašparko
5.Tanečník
(Erik JÁMBOR, Matúš FERKO)

Witold LUTOSLAWSKI ( 1913 – 1994 ):
Variácie na Paganiniho tému pre dva klavíry

(Gabriela UJPÁLOVÁ, Erik JÁMBOR)

Dmitrij ŠOSTAKOVIČ ( 1906 – 1975 ):
Concertino op. 94 pre dva klavíry

(Matúš FERKO, Gabriela UJPÁLOVÁ)

Niccoló CASTIGLIONI ( 1932 – 1996 ):
Omaggio a E. H. Grieg pre dva klavíry

(Gabriela UJPÁLOVÁ, Enrico POMPILI)

Modest Petrovič MUSORGSKIJ (1839 – 1881):
Obrázky z výstavy pre dva klavíry
1. Promenáda
2. Škriatok
3. Starý hrad
4. Promenáda
5. Tanec kuriatok v škrupinkách
6. Dvaja Židia, bohatý a chudobný ,,Samuel“ Goldenberg and ,,Schmuyle“

(Erik JÁMBOR, Gabriela UJPÁLOVÁ)

Sergej RACHMANINOV (1873-1943): Talianská polka
(podľa transkripcie A.VOLODOSA upravil Erik JÁMBOR )

Aram CHAČATURIAN (1903-1975):
Galop zo suity “Maškaráda” (upravil Erik JÁMBOR)

Václav TROJAN (1907-1983): La Lumia (upravil Erik JÁMBOR)

Franz LISZT (1811-1886):
Veľký chromatický galop (upravil Henri MAYLATH)

(Gabriela UJPÁLOVÁ, Enrico POMPILI, Matúš FERKO, Erik JÁMBOR)

Enrico Pompiliumelecký profilEnrico Pompili, narodený v Bolzane (sev. Taliansko), ako veľmi mladý pritiahol pozornosť medzinárodného hudobného sveta už v roku 1989 absolútnym víťazstvom prvej ceny Súťaže “Opera Prima – Philips” v Miláne, vďaka ktorému nahral sólové CD pre Philips Classics. Následne sa stal finalistom medzinárodnej súťaže v Dubline, vyhral druhú cenu v súťaži v Hamamatsu a v roku 1995 triumfoval na XII. ročníku Medzinárodnej súťaže “Paloma O’Shea” v Santander (s Aliciou de Larrocha predsedníčkou poroty) a získal “Čestnú cenu” a Zvláštnu cenu za súčastnú hudbu.
Začal klavírne štúdiá pri Andreovi Bambace na konzervatóriu v Bolzane, ktoré zakončil s vyznamenaním a čestným uznaním. Ďalej sa zdokonaľoval u Franca Scalu, Alexandra Lonquich, Lazaram Berman a Borisa Petrushanského na Klavírnej akadémii “Incontri col Maestro (Stretnutia s Učiteľom)” v Imole, obdržal zvláštny diplom “Master” za osobitné umelecké zásluhy; následne sa súčastnil kurzov pod vedením Williama Grant Naboré, Andreasa Staier, Leona Fleisher, Fou Ts’ong, Dmitria Bashkirova, Caroline Gautier a Claude Frank v Theo Lieven Piano Foundation v Cadenabbii.Jeho intenzívne koncertné aktivity umožnili tournées v mnohých európskych (Taliansko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Veľká Británia, Slovensko) a mimoeurópskych krajinách (Spojené štáty, Japonsko, Argentína, Venezuela, Kolombia, Uruguay, Ekvádor, Čile, Panama, Dominikánska republika). Spolupracoval s početnými orchestrami, medzi ktorými Royal Philarmonic Orchestra (Kráľovský filharmonický orchester) v Londýne, l’Orpheus Chamber Orchestra v New Yorku, Varšavská Filharmónia, Národný orchester v Španielsku, “Haydn” v Bolzane a Tridente, Paduánsky a Venetónsky orchester, Sicílsky synfonický orchester, Filharmonický orchester v Turíne, Toskánsky regionálny orchester, Orchester “Verdi” v Miláne. V Taliansku sa zúčastnil na mnohých najdôležitejšách festivaloch ako sú Sagra Malatestiana v Rimini, Hudobné týždne v Merano, Hudobné týždne v Stresa, Festival “MiTo” di Settembre Musica, Festival hudobných večerov Miláno – Londýn – Moskva – New York. Už niekoľko rokov je pravidelným hosťom Hudobných večerov v Miláne, pre ktoré zrealizoval cyklus “Stredozemné tóny a vône“ venované španielskej a francúzskej hudbe; súhrnom Klávesových Bachových koncertov spolu s klavírstom Andreom Bacchettim a Robertom Prossedom, a mnohé recitály a koncerty s orchestrom. Nahral pre Phoenix Classics kompletné klavírne dielo argetínskeho skladateľa Alberta Ginasteru a monografiu skladateľa z Brescie Alberta Boneru. Na jar prostredníctvom Stradivarius uzrie svetlo sveta CD venované skladateľovi Spojených štátov Michaelovi Glenn Williamsovi. Okrem toho pripravuje kompletné klavírne dielo Niccolo Castiglioniho.“V Pompilim jestvuje to ‘viac’, čo robí z virtuózneho interpreta pravého interpreta, ktorý hoci verný ‘litere’ a ‘duchu’, vlastní veľkú dávku predstavivosti.” Enrique Franco, “El País”“Veľmi osobitý je jeho ‘impresionizmus’. Implicitne antikonformista, je vodcom samému sebe, aj pre svoju veľmi originálnu cestu k súčasnej hudbe, ktorá nie že neuzváva, ale dokonca vyzdvihuje mágiu a inteligenciu tónu.”Hans Fazzari.

KONCERT POWER OF FLOWER (KE)

KEDY: 21.11.2008 (PIATOK) o 20:00 hod.KDE: Kaviareň VERITASSkupina pôsobí na scéne od roku 2002. Po hudobnej a personálnej aklimatizácii sa vyprofilovala do dnešnej zostavy (Laco Hegyi – spev, gitara; Martin „Mandy” Manduľák – gitara; Mišo Kovalčík – basa, Pavol Hegyi – bicie; Zuzana Hegyi – perkusie) a zameriava sa na vlastnú tvorbu, ktorá obsahuje zmes rôznych štýlov a výsledkom tohto hudobného projektu je príjemná alternatíva rocku. VSTUP NA KONCERT JE VOĽNÝ !

KUBIZ (BB) & JAZZABELL (KE)

KEDY: 15.11.2008 (SOBOTA) o 20:00 hod.KDE: Kaviareň VERITASBanskobystrický inštrumentálny kvintet (Branko Jakubis – gitara, Martin Bukový – klávesy, Matúš Miženko – trúbka, Tobiáš Kubičina – basa, Lukáš Kubičina – bicie) hrá fúziu nu-jazzu, rocku a iných experimentálnych prvkov. Spolu s nimi sa predstaví košické trio Jazzabell (Matej „Lazy” Lazár – klávesy, Vlado Mužák – basa, Rasťo Belanský – bicie), ktoré funguje necelý rok. Ich tvorba vychádza z jazzových, latino a iných prvkov, inšpirujú sa množstvom štýlov. Chytľavé klávesové témy, kvalitný groove a prekvapivé zvraty v skladbách Jazzabellu a chilloutová tvorba Kubizu sú predpokladom pre skvelý dvojkoncert a možno aj zaujímavú jam session!www.myspace.com/kubizwww.myspace.com/jazzabell77Vstupné na koncert je 50,-sk