Kniha / Košické autobusy

Kniha / Košické autobusy
Kníh, textov či obrazových publikácií slúžiacich ako historická pamäť nie je nikdy dosť. Košice vzhľadom na svoje postavenie v dejinách majú takýchto zdrojov zúfalo málo. Nedostatok sa snaží znížiť nasledujúca publikácia.

Kniha Košické autobusy je dielom Adama Tatranského, ktorý je autorom Košických koľají 1891 – 2004. Profesionálne zvládnutá editorská činnosť je zrejmá u oboch publikácií, nemožno hovoriť o náhodnej kvalite. Rozdiel medzi vydaniami o koľajovej a cestnej hromadnej doprave je vo väzbe a obálke, mäkké prevedenie Košických autobusov pravdepodobne súvisí s menším rozpočtom, keďže autor si publikácie vydáva vlastným nákladom.
Vzhľadom na dnešný stav sa môže zdať, že dominantné zastúpenie autobusov v mestskej doprave bude mať dominantné zastúpenie aj v jej histórii. Objemnejšia kniha Košické koľaje 1891 – 2004 a prvá kapitola Košických autobusov dokazuje opak. V druhej polovici devätnásteho a v prvej polovici dvadsiateho storočia malá fiakrová, neskôr omnibusová a ešte neskôr autobusová doprava len rekreačný a prímestský charakter. Až do päťdesiatych rokov bola verejná doprava v Košiciach až na malé výnimky vykonávaná električkami.
V povojnovej ére sa autobusy začali presadzovať z mnohých dôvodov. Vozidlá a palivo boli lacnejše ako električky, existujúce cesty nemuseli byť osadzované koľajami a trolejovým vedením. Priaznivá ekonomická prevádzka dokonca spôsobila, že sa v šesťdesiatych rokoch v meste zrušilo niekoľko električkových tratí a doprava na nich bola nahradená autobusmi.
Veľká ropná kríza predznamenala stagnáciu autobusov v hromadnej doprave v Košiciach na dlhú dobu. Až na prelome tisícročí dochádza ku generačnej výmene morálne aj technicky zastaraných vozidiel za moderné nízkopodlažné autobusy. V súčastnosti je vozidlový park dopravného podniku v solídnej kondícii, podľa Adama Tatranského je to však na úkor koľajovej dopravy, ktorá stagnuje aj v dobe, keď veľa európskych miest vracia do miest električku ako mestotvorný, čistý dopravný prostriedok a investuje do rozširovania už existujúcich tratí.
Adam Tatranský : Košické autobusyV roku 2006 v Brne vydal Adam TatranskýISBN 80-239-7658-380 strán, 170×240 mmmäkká väzba

text Mišo Hudák

Dni otvorených dverí na Fakulte umení

Fakulta umení (FU) na Technickej univerzite (TU) v Košiciach pripravila pre širokú verejnosť Dni otvorených dverí, ktorá je už tradične výstavou všetkých študentských semestrálnych prác. Od 15. do 17. januára 2009 môžte v priestoroch školy na Watsonovej ulici v Košiciach a v Aule maxima TU na Letnej ulici, uvidieť zaujímavé práce študentov z Katedry výtvarných umení, dizajnu a architektúry. Fakulta umení nedávno oslávila svoje desiate výročie. Za svoju krátku existenciu stihla vyprodukovala viacero významných mladých tvorcov a umelcov, ktorí sa úspešne etablovali nielen u nás ale aj v zahraničí. Mnohí z nich sa zapájajú aj do umeleckých projektov v rámci Európskeho mesta kultúry 2013. Dni otvorených dverí 2009 na Fakulte umení v Košiciach sú dôležitým príspevkom do súčasného kultúrneho dialógu nielen v rámci východoslovenskej metropoly ale aj celého regiónu.
Richard Kitta, FU TU, Košice

Literárny štvrtok s Jánom Gavurom

Pozývame na tradičný Literárny štvrtok vo Verejnej knižnici Jana Bocatia na Hviezdoslavovej ulici. Tentoraz sa stretneme 29.1.2009 o 17. hodine s Jánom Gavurom a budeme rozprávať nielen o jeho poézii.Viac informácií nájdete na www.literarnestvrtky.ulet.sk.

Kniha / Zaujímavosti z košických lesov

Kníh, textov či obrazových publikácií slúžiacich ako historická pamäť nie je nikdy dosť. Košice vzhľadom na svoje postavenie v dejinách majú takýchto zdrojov zúfalo málo. Nedostatok sa snaží znížiť nasledujúca publikácia.

Mestské Lesy Košice a.s. vydali svoju reprezentatívnu publikáciu. Sústredená, miestami vedecká, miestami uvoľnená, prehliadka zelenej aglomerácie dala vzniknúť kvalitnej práci. Mestský charakter nezastupuje len urbanizovaný priestor, ale aj možnosti odpočinutia si od neho.
Možnosti sú v knihe rozdelené na dve nerovnako veľké polovice. Prvá, väčšia, je venovaná geológii, faune a flóre, drevinám aj jaskyniam. Trochu fádne vyratúvanie druhov a termínov je vyvážené bohatou fotodokumentáciou. Skutočným náprotivkom ‘vedeckej’ časti knihy je jej ‘laická’ menšia polovica.
Krátka, ale hutná kapitola o vodnej nádrži Ružín, predznamenáva nasledujúce historické a turistické pozoruhodnosti košických lesov. Chaty, bývalé fabriky, staré názvy kopcov a dolín, vilová štvrť v Čermeli sú len úlomky z rozsiahlej kapitoly. Archívne fotografie doplňujú aj dve krásne panorámy a prehľadná kreslená mapa. Praktický malý štvorcový formát dovoľuje vziať knihu do batohu a údaje v nej porovnávať priamo s realitou v prírode.
kolektív autorov: Zaujímavosti z košických lesovV roku 2008 pre Mestské Lesy Košice a.s. vydalo Vydavateľstvo KARNATISBN 978-80-969496-1-8156 strán, 210×210 mmtvrdá väzba

text Mišo Hudák

Potulky mestom: ŽIDOVSKÉ KOŠICE

V Košiciach máme (skoro) všetko. Aj pamiatky i živých predstaviteľov jednej z najstarších kultúr na svete. Odkedy Rimania v r. 135 Židov rozohnali, nažívajú si rozptýlení po svete a tento ich vynútený lifestyle sa volá diaspóra. Napriek roztrúsenosti ani po 2 tisícročiach neprišli o svoje tradície a kolorit. Ako národ neasimilovali a ako náboženstvo (judaizmus) nekonvertovali. Prežili jedno z najväčších vyhladzovaní rás – holokaust. Kvôli tomu i kvôli ich humoru, hudbe a šikovnosti ich môžeme obdivovať aj v Košiciach.

Kedysi bol každý 5. Košičan – Žid. Po rímskych katolíkoch boli 2. najpočetnejším náboženským vyznaním v meste. Preto tu mali až 5 synagóg , bolo ich tu niekoľko prúdov: neológovia, ortodoxní, chasidi a status quo. Medzi Krmanovou a Zvonárskou aj v súčasnosti vyzerá najžidovskejšie v meste. Je tam najstaršia zachovaná synagóga, hneď vedľa aj modlitebňa, ktorá sa využíva i teraz, pravdepodobne najstarší židovský rituálny kúpeľ (mikve) na Slovensku, kóšer reštaurácia, byt rabína…Košickí Židia mali šťastie, že mesto počas vojny pripadlo Maďarsku, ktoré na rozdiel od Slovenska riešilo židovskú otázku neskôr, a tak im osud pridal ešte rok života. Aj tak na jar 1944 odišlo z košickej železničnej stanice 5 transportov a 137 ďalších tadiaľ prešlo. V jednom z nich bol aj Elie Wiesel – budúci svetoznámy spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny. Späť do Košíc sa z koncentrákov vrátilo len asi 500 židov. Málokedy sa dá dostať do synagógy či do mikve. Potulky mestom Košice Vám však odhaľujú aj tajomstvá ukryté múrmi. Keďže sa tentokrát vyberieme do židovských pamiatok, bude to výnimočne len v nedeľu (11. januára 2009). Miesto stretnutia sa nemení, ako vždy sa zrazíme pred Vedeckou knižnicou (Hlavná 10). Kto si kúpi lístky vopred v Mestskom informačnom centre v OD Dargov, OD TESCO alebo na autobusovej stanici, bude ich mať za 1.5 € (45 Sk), kto až na mieste alebo v deň konania, za 1,99 € (59 Sk), poslušné detičky zaplatia len 0 €. Prehliadky s Milanom Kolcunom sa začínajú o 8:30, 10:00, 11:30, 13:30, 15:00 a o 16:30 (slovensko-anglický turnus).So Zoltánom Balassom o 10:30 po slovensky a 14:00 po maďarsky.S Betkou Czimovou o 14:30 po slovensky a 16:00 po maďarsky.POZOR! Táto potulka je výnimočne len v nedeľu !Ak máte radšej menšie turnusy, odporúčame 8:30 (Kolcun), 10:30 (Balassa), 14:30 (Czimová) a 16:30 (Kolcun). Naopak, napreplnenejší býva turnus o 10:00.

Vianočné koncerty 2008

18. 12. 200819:00
B cyklusŠfK, dirigent, hoboj: Zbyněk Müller (ČR),Maroš Potokár, husle. Speváci: Petronela Záhumenská * Gabriela Kvasnicová * Igor Kucer * Matúš Trávniček. Zbor: Košický spevácky zbor učiteľov * zbormajster: Maroš PotokárJohann Sebastian Bach: Suita č. 3 D dur, BWV 1068Johann Sebastian Bach: Koncert pre hoboj, husle, sláčiky, BWV 1060Jakub Jan Ryba: Česká mše vánoční

21. 12. 200815:00
VIANOČNÝ KONCERT PRE DETI A RODIČOVMimoriadnyŠfK, dirigent, hoboj: Zbyněk Müller (ČR)Zbor: Detský spevácky zbor Magnólia * zbormajsterka: Viera DžoganováProgram – výber z večerného koncertu19:002. VIANOČNÝ KONCERT PRE SLOVENSKÝ ČERVENÝ KRÍŽ
A cyklusŠfK, dirigent: Zbyněk Müller (ČR)zbor: Detský spevácky zbor Magnólia * zbormajsterka: Viera DžoganováSergej Prokofiev: Popoluška, suita z baletu (výber)Norbert Bodnár: Vianočná omša in F pre bas, zubor a orchester (sólista: Marek Gurbaľ)Miloš Bok: Symfonické koledy
22. 12. 200819:003. VIANOČNÝ KONCERT – KONCERT PRE SLSP
MimoriadnyŠfK, dirigent, hoboj: Zbyněk Müller (ČR)Maroš Potokár, husle. Speváci: Petronela Záhumenská * Gabriela Kvasnicová * Igor Kucer * Matúš Trávniček. Zbor: Košický spevácky zbor učiteľov * zbormajster: Maroš PotokárJohann Sebastian Bach: Suita č. 3 D dur, BWV 1068 * Koncert pre hoboj, husle a sláčiky, BWV 1060 Jakub Jan Ryba: Česká mše vánoční

Mestské zastupiteľstvo schválilo založenie neziskovej organizácie „Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o.“

Tlačová správa16. decembra 2008Poslanci Mestského zastupiteľstva mesta Košice dnes schválili založenie novej neziskovej organizácie (n.o.) Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, ktorá bude pripravovať a realizovať víťazný projekt mesta Košice – Interface 2013. Mesto, ktoré je zakladateľom n.o. zároveň menovalo členov dozornej a správnej rady novej organizácie. Riaditeľkou sa stala Zora Jaurová, súčasná umelecká riaditeľka projektu Košice 2013.Správnu radu neziskovej organizácie tvorí sedem členov:- František Knapík – primátor mesta Košice- Marek Vargovčák – námestník primátora mesta Košice- František Balún – poslanec Mestského zastupiteľstva Košice, operný spevák – Juraj Koban – dekan Fakulty umení Technickej univerzita v Košiciach, architekt- Darina Kárová – riaditeľka festivalu Divadelná Nitra (odborníčka so skúsenosťou organizátora najväčšieho divadelného festivalu v oblasti kultúry)- Marek Adamov – riaditeľ neštátneho kultúrneho centra – Stanica Žilina, odborník na fungovanie neštátnych kultúrnych centier, bývalý viceprezident networku Trans Europe Halles, ktorý združuje európske nezávislé kultúrne centrá- Pavol Mitrík – grafik, odborník na vizuálnu marketingovú komunikáciu Dozornú radu tvoria: Richard Dlhý, Iveta Kijevská a Erika Dolná. Základným princípom financovania neziskovej organizácie bude viaczdrojovosť. Mesto Košice ako zakladateľ poskytne n.o. peňažný vklad pri jej založení v celkovej hodnote 500.000,- Sk (16 597 eur), ktorý sa dňom vzniku neziskovej organizácie stane jej majetkom. „V najbližších dňoch je pred nami registrácia n.o. na Obvodnom úrade v Košiciach, ktorú by sme chceli stihnúť ešte do konca tohto roka. N.o. začne fungovať od januára 2009,“ povedala krátko po hlasovaní vedúca projektového tímu Košice 2013 Alena Vachnová. Hlavným dôvodom založenia n.o. bolo vytvorenie transparentného subjektu, ktorého úlohou bude pripraviť grantovú schému, spravovať novovzniknuté kultúrne a komunitné centrá, príprava projektov a podujatí na roky 2009-2013 a rozvíjať vzťahy s partnermi verejného a súkromného sektora. „Pri výbere vhodnej právnej formy sme vychádzali z doterajších skúseností európskych hlavných miest kultúry a z rámca právnych foriem dovolených právnym poriadkom Slovenskej republiky sa ako najlepší model pre fungovanie tohto projektu ukázala práve nezisková organizácia,“ dodala Vachnová.Právny rámec neziskovej organizácie je obsiahnutý v zákone č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. a zákona č. 335/2007 Z. z., ktorý v rámci svojich úvodných ustanovení definuje tento subjekt práva, ako právnickú osobu založenú za účelom poskytovania všeobecne prospešných služieb za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. Z daného zákonného ustanovenia teda vyplýva účel jej založenia – poskytovanie všeobecne prospešných služieb, na zabezpečenie ktorých musí byť použitý celý vyprodukovaný zisk.Zora Jaurová (1973) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na Činohernej a bábkarskej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Absolvovala niekoľko dlhodobých študijných stáží v zahraničí (Veľká Británia, Nórsko). Pôsobila ako divadelná dramaturgička, kritička a prekladateľka. Doteraz pôsobila ako riaditeľka národnej kancelárie európskeho grantového programu Kultúra (2007-2013) – Kultúrny kontaktný bod. V rokoch 2004-2006 zastupovala Slovenskú republiku vo Výbore pre kultúrne záležitosti Rady EÚ. Bola niekoľko rokov členkou poroty súťaží Dráma a Poviedka.V roku 2005 založila Inštitút pre kultúrnu politiku, venuje sa analytickej a mienkotvornej činnosti v tejto oblasti. Je členkou výkonného výboru európskej organizácie Culture Action Europe (predtým European Forum for Arts and Heritage – www.cultureactioneurope.org). Publikuje vo viacerých slovenských aj zahraničných periodikách. Od roku 2007 pôsobila vo funkcii hlavného konzultanta projektu Košice – Interface 2013, ktorý sa stal víťazným projektom v súťaži o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013.Kontakt: Zora Jaurová, umelecká riaditeľka EHMK Košice 2013, zora.jaurova@kosice13.skZuzana Lehotská,komunikácia s médiami, projektový tím Európske hlavné mesto kultúry Košice – 2013zuzana.lehotska@kosice13.skehmk@kosice.sk+421 (55) 6854 299

BETLEHEMY.

Spoločnosť detskej onkológie Košice a galéria Rotunda,Vás pozývajú na výstavu Betlehemy.Výstava je prezentáciou výtvarných prác detí z onkológie a ich priateľov. Dielka sú vyjadrením pocitov, myšlienok a pohľadov jednotlivých detí, ako aj poukázanie na ich osudy. V tomto predvianočnom zhone výstava nabáda a ponúka priestor na pozastavenie, uvoľnenie, pripomenutie si pravej podstaty vianočných sviatkov a tých, ktorým je tento sviatok v prvom rade venovaný.Príďte svojou účasťou podporiť deti a ich snahu nájsť všetko to, čo je krásne.Galéria Rotunda

Kniha / A plynuli stáročia…

Kníh, textov či obrazových publikácií slúžiacich ako historická pamäť nie je nikdy dosť. Košice vzhľadom na svoje postavenie v dejinách majú takýchto zdrojov zúfalo málo. Nedostatok sa snaží znížiť nasledujúca publikácia.

Podtitul publikácie Pamätné tabule a nápisy, erby, busty, monogramy, domové znaky mesta Košice zreteľne deklarujú predmet záujmu autora Juraja Bauera. V predslove prízvukuje že jeho práca ma rýdzo dokumentačný charakter a priestor pre posudzovanie historických kontextov prenecháva voľný. Kapitoly ohraničuje územie historickej pamiatkovej rezervácie. Pamätníky, pamätné tabule a nápisy sú oddelené od erbov a domových znakov. Publikáciu uzatvárajú pamätné tabule umiestnené v dlažbe. Celkovo je spracovaných takmer päťsto aktuálnych i neexistujúcich artefaktov. Kniha má prehľadnú zrozumiteľnú orientáciu. Pamiatky sú farebne odlíšené podľa toho, či existujú v pôvodnej podobe, či boli zničené, alebo stratené, alebo len zmenili miesto či čiastočnú podobu. Košice boli súčasťou mnohých štátnych útvarov, často s protichodnými politickými či národnostnými ideológiami. Svedčí o tom aj mnoho pomníkov, ku ktorých zničeniu dochádzalo pravidelne pri striedaní moci. Podobu neexistujúcich pamatníkov a texty na nich dokumentujú aspoň dobové fotografie alebo ich popis. Pamätníky v maďarčine, jidiš a ďalších jazykoch sú opatrené slovenským prekladom.Popri soche Svätého Václava, Milana Rastislava Štefánika či Stĺpu republiky na Hlavnej ulici a Hlavnom námestí, ktoré museli byť odstránené alebo zničené z dôvodu nastupujúcej fašistickej ideológie, a na ktoré si osobne spomíná len nepočetná najstaršia generácia, chýbajú aj kozmonauti a partizáni a prototypy komunistickej éry našej histórie Gottwald, Stalin a Lenin. Autor sa v úvode odvoláva na dokumentačný charakter publikácie, ale práve kontext neustálej zmeny histórie, nelineárnej identity a v konečnom dôsledku i umelecká hodnota pamiatok, je po absolvovaní takého rozsiahleho archívu ďalšou žiadúcou kapitolou a podnetom na občiansku diskusiu.Nesmierne cennú informačnú hodnotu tohto vydania kazí katastrofálne grafické spracovanie. Kamenistá šeď obálky akoby sa chcela formálne pripodobniť pamätnej tabuli na Hlavnej ulici. Výtvarné prevedenie, lemovanie a komponovanie fotografií, dokonca i zalamovanie textu sú na veľmi nízkej úrovni, ktorá môže ľahko spôsobiť, že čitateľ takúto dôležitú publikáciu v polici v knižnici alebo v kníkupectve prehliadne. Maďarský preklad knihy bol uvedený do života dvanásteho decembra v Múzeu Vojtecha Löffleraing. Ján Bauer : A plynuli stáročia…V roku 2007 v Košiciach vydala OTA,a.s. ISBN 978-80-969686-1-9228 strán, 215×302 mmtvrdá väzba

text Mišo Hudák

Študovňa regionálnej literatúry Jána Bertalana Verejnej knižnice Jána Bocatia

Kníh, textov či obrazových publikácií slúžiacich ako historická pamäť nie je nikdy dosť. Košice vzhľadom na svoje postavenie v dejinách majú takýchto zdrojov zúfalo málo. Študovňa regionálnej literatúry Jána Bertalana Verejnej knižnice Jána Bocatia ich má všetky k dispozícii.Študovňa sa začala formovať v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ako samostatné pracovisko sa vyčlenila v roku 1996. Prebiehajúce prípravné práce predznamenávajú jej rozširovanie, ktoré sa má uskutočniť v januári 2009. Fond študovne tvorí zbierka kníh, periodík, drobných tlačí a pohľadníc košického regiónu, ale aj multimediálnych cd a dvd. Región zodpovedá približne tej časti niekdajšej Abovsko-turnianskej župy, ktorá v roku 1918 pripadla Československu. Fond umožňuje čitateľom získať všeobecnejšie i hlbšie informácie o historických, prírodných, kultúrnych či spoločenských pomeroch v meste a regióne. Aktuálne študovňa disponuje s viac ako 7600 materiálmi, jej katalóg sa naďalej rozrastá a aktualizuje. Medzi najvzácnejšie knihy študovne patria dve prvotlače (inkunábuly) z rokov 1483-1484. Zaujímavými dokumentami sú slovenské kalendáre Nówy domovny i pocestny kalendar z rokov 1754-1771, písané švabachom, označené dobovými poznámkami hospodárskeho charakteru.Multikultúrna história mesta je zreteľná v Plathovej kronike Kaschauer Chronik Ausführliche Geschichte der königlichen freistedt Kaschau z roku 1860, Tutkóovej kronike Szabad királyi Kassa városának történelmi évkönyve z roku 1861 a Turcsányiho originál rukopisu kroniky Kassai Századok z roku 1834.Významnú časť fondu pre výskum novovekých dejín Košíc a Abova tvoria periodiká. Medzi najvýznamnejšie patrí literárny časopis Magyar Museum z osemnásteho storočia, vôbec prvé periodikum literárneho charakteru v Uhorsku a prvé periodikum vydávané v Košiciach. V študovni sú literárne časopisy Literaturai Lapok a Szemlélö z prvej polovice devätnásteho storočia, ale i Kaschauer-Eperieser Kundschaftsblatt (ktoré možno považovať za prvé ozajstné košické noviny). Z roku 1848 pochádza niekoľko čísel obrázkových novín Mulatattó Képes Ujság, z prelomu storočí sa vo fonde nachádzajú archívy Felsőmagyarország (prvý denník v Košiciach od roku 1893), Pannonia (denník od roku 1897) alebo Abauj-Kassai Közlöny. Periodiká vydávané pred rokom 1918 sú prevažne v maďarskom jazyku. Študovňa je neoficiálnym spoločenským klubom staršej generácie Košičanov, ktorá sa v meste narodila, alebo v ňom vyrastala. Dobrovoľné štúdium histórie ju spája s mladou generáciou profesionálnych historikov, ktorí pre svoje výskumy používajú okrem veľkých archívov v Prahe a Budapešti aj archív študovne.Študovňa regionálnej literatúry je na prvom poschodí Verejnej knižnice Jána Bocatia na Hlavnej ulici 48. Ročný poplatok za čitateľký preukaz je 90 korún a platí pre všetky pobočky Verejnej knižnice v meste. Otvorené je v pondelok, stredu, štvrtok a piatok vždy od 11.00 do 17.00. Ďalšie informácie a katalógy knižnice nájdete na www.vkjb.sk

text Mišo Hudák

RADOVAN ČEREVKA, IRANIAN KOMPLEX

TLAČOVÁ SPRÁVA
Názov výstavy: RADOVAN ČEREVKA, IRANIAN KOMPLEXMiesto výstavy: Galéria NoD, Dlouhá 33, PrahaVernisáž výstavy: štvrtok 11. decembra 2008 o 18.00Trvanie výstavy: 12. 12. 2008 – 11.1. 2009Kurátorka: Lenka KukurováTémou prvej samostatnej pražskej výstavy slovenského umelca Radovana Čerevku je iránsky jadrový program a jeho obraz v západnom svete. Autor sa zameriava na úlohu mediálnych agentúr v tejto zložitej kauze. Čerevka využíva mediálne informácie – predovšetkým infografiky a pracuje s nimi sochársky. Vytvára z nich objekty, ktoré tvoria príbeh o možnom konflikte: atómové jadro je príčinou problému, fotografie z družice sú geografickým vytýčením lokality, raketa Shahab je stelesnením hrozby a objekt Pentagonu znázorňuje možné vyústenie konfliktu. Trojrozmerný model jadrového zariadenia v Natanze autor pojednal ako minimalistické sochárske dielo. Návodom na jeho zostavenie bola infografika agentúry Reuters, ktorú Čerevka použil ako modelársky návod: „Takéto pracovanie s informáciou je pre mňa metaforou súhlasu alebo rezignácie, postupujem ako konzument spravodajstva a stotožňujem sa s mediálnou verziou pravdy. Je to ironizované vazalstvo voči agentúre disponujúcej informáciami.“Čerevka sa vo svojich prácach zaoberá sprostredkovanou realitou, zaujímajú ho oblasti označované ako konfliktné, s ktorými chýba reálny kontakt. V podtexte jeho práce je čitateľná kritika systému predkladania mediálnych informácií, ktoré sú označované za objektívne. Autor svoje dielo komentuje: „Akumuláciou rôznych informačných zdrojov sa snažím predostrieť zdanlivý obraz o pluralite a demokracii globálneho mediálneho prostredia. Zámerne som z projektu vynechal postoj samotného Iránu, aby som umožnil lepšie vyznieť konfrontácii vonkajších pohľadov na Iránsky problém. Tie sa výrazne nelíšia, pretože nadvláda štyroch hlavných svetových agentúr určuje tzv. program dňa.“Lenka KukurováRadovan Čerevka (1980) sa narodil a žije v Košiciach. Je absolventom sochárskeho ateliéru prof. Bartusza na Katedre výtvarných umení a intermédií košickej Technickej univerzity. V súčasnosti je študentom doktorského štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Je členom umeleckého zoskupenia Kassa Boys. Pravidelne účinkuje na výstavách na Slovensku ale i v zahraničí. V roku 2005 sa stal finalistom prestížnej slovenskej ceny pre mladých výtvarníkov – Ceny Oskára Čepana. V Českej republike zaujal manipulovaným portrétom političky Petry Buzkovej s monoklom, ktorý vytvoril v roku 2006 pre výstavu Amnesty International proti násiliu na ženách.Pre viac informácií: http://nod.roxy.cz/?p=559http://www.cerevka.com/Mgr. Lenka Kukurová, kukurova@seznam.cz, +420 776 801 191

Paľo Pekarčík: Nerozumiem, prečo pankáči nenavštevujú koncerty vo filharmónii

Paľo Pekarčík: Nerozumiem, prečo pankáči nenavštevujú koncerty vo filharmónii
Niekoľko mesiacov sa zaoberal myšlienkou ako najvýstižnejšie zhmotniť do filmovej podoby filozofiu a hlavné myšlienky projektu Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) – Košice 2013: Použi mesto a Interface. Názov projektu Interface by sme mohli voľne vysvetliť ako priestor pre skupiny ľudí, ktoré by sa inak a inde nestretli. Dokumentarista Paľo Pekarčík objavil jednu z nich – pankáči a profesionálni umelci. Či sa mu tento zámer podaril, sa môžete presvedčiť aj na tejto stránke, kde je stretnutie týchto dvoch rozdielnych skupín zachytené v prezentačnom filme, ktorý mal premiéru pred medzinárodnou výberovou komisiou v septembri 2008.

Čo bolo hlavnou myšlienkou filmu?Hlavnú myšlienku filmu definoval tím kancelárie Košice EHMK 2013. Použili na to dva slogany “use the city” a “interface”. My sme ich už iba vizualizovali. My znamená Ivan Ostrochovský, Mišo Hudák, Ondrej Lehocký, Sabína Lehocká, Juraj Hajda, Janka Krajňáková a mnoho ďalších …
Ako vznikol nápad zakomponovať do deja postavu Košičana Aťa?Hneď potom ako sa mi podarilo dešifrovať pojem “intreface” som začal rozmýšľať nad tým, ktoré skupiny obyvateľov Košíc sú si približne rovnako vzdialené ako moja hlava a harddisk počítača, na ktorom píšem tento mejl. Uvažoval som nad tým, ktoré dve skupiny obyvateľstva sa míňajú. V princípe sa stretávame všetci – železiari s hokejistami, pracovníci magistrátu s cyklistami, a svojím spôsobom aj rómovia so skínmi – ale jedno som počas svojho možno stále krátkeho života ešte nevidel a to je pankáč na návšteve štátnej filharmónie. Punk – keď si odmyslím zicherky nastrkané v bunde – má aj svoju veľmi sympatickú črtu a tou je odpor k mainstreamu. Preto doteraz nerozumiem tomu, prečo pankáči nenavštevujú koncerty vo filharmónii, ktorej sa hlavný prúd dostane do programu iba občas… . Možno ich odrádza hustota divákov oblečených v spoločenských šatách – možno nemožnosť dostať sa k čapovanému pivu počas prestávky vo filharmonickom bufete.Kde a ako ste hľadali ochotného pankera, ktorý by nemal problém vystupovať v prezentačnom filme EHMK?Začali sme hľadať punkera, ktorý by bol ochotný “zradiť” svoje presvedčenie a položiť nepoškvrnenú podrážku svojej tenisky na dlažbu štátnej filharmónie v Košiciach. Našťastie som v tom nebol sám (to by som hľadal ešte dnes) – mladý filmár Mišo Hudák punkera našiel za pár minút. V deň nakrúcania sa pred vchodom do filharmónie zjavil sympatický chlapík Aťo oblečený presne tak, ako by mal byť pankáč vo filharmónii oblečený. Priznám sa, že mi vtedy odpadol kameň zo srdca a druhý odpadol hneď potom, čo mu rovnako sympatický tympanista požičal paličky na záverečné sólo. Orchester sprostredkoval Aťovi naozaj veľký zážitok, o ktorom bezprostredne po výkone pankáč hovoril priamo “na kameru”. Aťo sa bol potom ešte mrknúť na balet a zahral si aj postavu mŕtveho Rómea v poslednej srdce drásajúcej scéne. Vo všetkých inštitúciách k nám pristupovali maximálne ústretovo, za čo im patrí vďaka.Vo filme sa jeho protagonisti tetujú v tetovacom štúdiu. Čo si tým chcel vyjadriť? Ak to bolo skutočné, znamenalo by to, že primátor František Knapík, Zora Jaurová, Aťo a ostatní protagonisti sú potetovaní logom košickej kandidatúry?Tetovanie je akýmsi symbolom undergroundu a celoživotnosti. Obidve tieto jeho vlastnosti by mali fungovať vo filme ako spojky k informáciám. a) dúfam, že kultúra v Košiciach bude aj trošku protestovať proti konformite, že bude trochu “disidentská a ilegálna,” a hlavne že bude “nastavovať zrkadlo” lebo to je jej psia povinnosť. Jednoducho, že bude trochu aj undregroundová a rovnako by nemala ľudí nudiť … .b) celoživotnosť tetovania som spojil so zanietením za vec. Teda v tomto prípade, ak má niekto vytetované logo kandidatúry, je to spojenie na celý život … .Aťo spojil tetovačku “punk is not dead” s logom kandidatúry – čím svojsky zadefinoval miesto kandidatúry Košíc v jeho rebríčku hodnôt. Či sú primátor František Knapík, Zora Jaurová alebo Aťo potetovaní si budú musieť prípadní zvedavci zistiť sami. My sme iba nakrúcali, čo sa v tetovacom štúdiu dialo.Ako dlho sa dali prehovárať na takúto odvážnu scénu v tetovacom štúdiu? Zvlášť, ako na to zareagoval pán primátor? Netrvalo to dlho – a tým, že sa na toto naozaj vôbec dali nahovoriť, možno aj trochu ukázali, otvorenosť smerom k novým komunikačným kanálom a tak trochu aj zmysel pre humor. Mám taký pocit, že všetci boli v tetovacom štúdiu po prvý krát, ale pani Viera Hromadová ich pochybnosti a trému určite rozptýlila, za čo by som sa jej chcel veľmi poďakovať. Ako na to zareagoval primátor? Primátorova pokožka zareagovala na tetovanie veľmi dobre, ale na to by mal skôr odpovedať on. Pre koho je film určený a aké je jeho posolstvo?Film bol určený na premietanie pri prezentácii mesta Košice ako kandidátskeho mesta vo finále súťaže na Ministerstve kultúry SR. Minimálne zahraničná časť komisie rozhodujúcej o víťazovi ho ocenila. Častokrát sa počas premietania ozval spontánny smiech a to je to, čo sme chceli my tvorcovia filmu počuť. Porota sa zabavila na sebaironizujúcom pohľade zbavenom sladkých a monumentálnych konštrukcií, ktoré sú pre túto kategóriu prezentácií vlastné. Film mal vzhľadom k celkovému času prezentácie nadpriemernú dĺžku – ale keďže porota už mala poznať kandidatúru Košíc veľmi podrobne z priloženej projektovej dokumentácie, mohli sme si to dovoliť.Myslím si, že ak človek film dopozeral, mal vedomosť o tom, že tu existujú osobnosti s tak potrebným kritickým pohľadom, aj osobnosti plné entuziazmu, a samozrejme – že kdesi v “totym interfejse” existuje Košičan telom a dušou – Aťo. Na aké miesto by si vo svojej filmografii zaradil tento film?Myslím si, že som ešte mladý* režisér (teda podľa nevýraznej filmografie), ale všetky filmy sa snažím robiť poctivo a s plným nasadením. Rovnako to bolo aj tu a vyzerá to tak, že sa to oplatilo…* mám už vyšší kľudový tep a zadýcham sa pri rôznych činnostiach oveľa skôr ako za úplnej mladi – čiže fyziognomicky všetko naznačuje príchod vyššieho veku … Za rozhovor ďakuje Zuzana Lehotská