Košice sa prezentovali na prioritnom maďarskom trhu a vyvolali veľký záujem

Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 sa od 1. – 4. marca prezentovali ako turistická destinácia na medzinárodnom veľtrhu CR Utazás Budapest. Prezentácia prebiehala v spoločnej expozícii, ktorú pripravila Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Počas prvého dňa boli Košice ukázané ako miesto pre turistov s top podujatiami mesta Košice, klastra Kosice – Turizmus a nosnými akciami v rámci projektu Košice 2013, na ktoré sme pozvali prítomných novinárov, a ktorá vyvolala obrovský záujem.

Počas prvých dvoch dní, kedy je veľtrh určený hlavne pre odborných návštevníkov sme zaznamenali zvýšený dopyt po produktoch Košíc, ako aj oveľa väčšie rezonovanie a rozpoznateľnosť toho, že sa už blíži rok 2013. Mnohí novinári sa zaujímali čo im Košice 2013 prinesie a čo môžu robiť v samotnom meste ako aj kam sa vybrať do regiónu, kde im boli ponúkané balíky jedno až päťdňových výletov cez nášho partnera Košice – Turizmus.

Košice sú pre maďarských návštevníkov obzvlášť príťažlivé mesto, pretože sa s ním spája predovšetkým spoločná história. Obrovský záujem vyvolal dopyt po Sándorovi Máraim, rodákovi z Košíc ako aj záujem o jedinečný projekt v strednej Európe Biela noc, ktorý si všimla aj maďarská televízia. Zároveň sme návštevníkov a novinárov pozývali do Miskolca koncom marca, kedy bude budú Košice 2013 partnerským mestom veľtrhu so zaujímavýcm programom.

Výsledkom tohtoročného približne 30 – 40 % zvýšeného záujmu o Košice je určite aj systematická práca tímu Košice 2013 v roku 2011 na cezhraničnom projekte Sándor Márai, vďaka ktorému minulého roku navštívili Košice počas viacerých infociest v spolupráci so SACR veľké množstvo novinárov.

Potulky mestom Košice – Seminárny (Františkánsky) kostol 3. – 4- marec

Len jeden kostol zastupoval Dóm sv. Alžbety vo funkcii katedrály počas obdobia, keď Dóm rekonštruovali. Ktorý to bol, to môžete uhádnuť aj podľa toho, že tento kostol je v istom zmysle väčší než samotný Dóm. Predčí ho o jeden meter dĺžky. A dokonca je aj starší než katedrála sv. Alžbety a druhý najstarší v Košiciach (po dominikánskom). Kedysi bol vraj ešte krajší, hoci patril žobravému rádu Františkánov.
Františkánsky (či seminárny) kostol nestratil po viac než 6 storočí svoju atmosféru aj napriek tomu, že vyhorel a bol z neho aj sklad zbraní i ubytovňa. Na rozdiel od nových kostolov je jeho interiér stáročiami „vymodlený” i omnoho ozdobnejší. Dokladom sú nielen jednotlivé oltáre, ale aj verejnosti neprístupné zákutia a tiež zabudnutá podzemná hrobka, ktorú objavili len pred devätnástimi rokmi.
Vy môžete Františkánsky kostol objaviť na Potulke mestom Košice 3.-4. marca. Za hodinu spoznáte formou ľahkého výkladu jeho pohnutú históriu priamo na mieste, dokonca aj v podzemí. Ukážeme Vám aj najnovšie zrekonštruované časti kostola a porzprávame o najnovších výskumoch.
Potulky sa ako zvyčajne začínajú pred Štátnou vedeckou knižnicou (Hlavná 10). Tentokrát však v netradičných časoch a niektoré sobotňajšie turnusy (3. marca) ešte skôr než inokedy. 10:00, 10:30, 11:00 (Balassa), 13:00, 13:30, 14:30, 15:00. O 15:00 je turnus slovensko-anglický. V sobotu je aj tradičný maďarský turnus o 14:00, ktorý vedie Zoltán Balassa. V nedeľu (4. marca) sa Potulky v slovenčine začnú o 12:00, 12:30, 13:00 slovensky turnus, 13:30 maďarský turnus (Czimová), 14:00, 14:30 (Czimová) a 15:00. Ak máte radšej menšie skupiny, odporúčame sobotňajšie turnusy 11:00 a 13:00 a 14:30.
Lístky (pred)predáva Informačné centrum MiC v OD Dargov a OC Cassovia za 1,5 €. Na mieste (pred Vedeckou knižnicou) v deň konania potuliek stojí lístok 2,99 €.
Ďalšie témy
31.3.-1.4. Tajomstvá Moyzesovej ulice 5.-6. máj Ľúbostné a iné legendy2.-3 jún Exotické Košice7.-8. júl Židovské Košice (dvojpotulka! sobota i nedeľa iná trasa)

Janáčkova Jej pastorkyňa sa do Košíc vracia po 35 rokoch

Po 35 rokoch sa v piatok 2. marca 2012 vráti do repertoáru košického divadla opera Leoša Janáčka Jej pastorkyňa. Dielo napísané podľa divadelnej hry Gabriely Preissovej prináša autentický obraz o podobe moravského vidieka na konci 19. storočia. Rozpráva komorný, veľmi emotívny príbeh o dievčine Jenufe, ktorá porodí nemanželské dieťa, o jej nevlastnej matke Kostolníčke a dotýka sa samotnej krehkej podstaty ľudského bytia.

Premiéru v košickom divadle prežíva s operou Jej pastorkyňa aj dirigent Robert Jindra, ktorý dielo so súborom hudobne naštudoval. Je absolventom Pražského konzervatória v odbore klasický spev, dirigovanie študoval u Miroslava Košlera, Jana Kasala a Miriam Němcové. Od roku 2004 pôsobí v pražskom Národnom divadle, v súčasnosti vo funkcii dirigenta, od minulého roka je aj umeleckým šéfom opery Národného divadla moravsko – slezského v Ostrave. V Košiciach sa rozhodol naštudovať verziu opery z roku 1916 tzv. Kovařovicovu. Tá vznikla 12 rokov po premiére opery v Brne, keď Janáček ustúpil vtedajšiemu šéfovi Národného divadla v Prahe a kvôli uvedeniu svojho diela na prvej českej scéne mu povolil urobiť úpravy. „Dôvodov bolo viacero. Netvrdím, že táto verzia je vo všetkých smeroch ideálna, jediná možná alebo, že ju treba považovať za tú najlepšiu. Faktom ale ostáva, že samotný Janáček s Kovařovicovými úpravami súhlasil. Napriek tomu, že trendom v súčasnom opernom svete je uvádzanie pôvodnej verzie, domnievam sa, že „Kovařovicova” verzia je prehľadnejšia aj prirodzenejšia. Zvláštnosťou košického naštudovania bude, že sme sa v prvom dejstve rozhodli inscenovať celý výstup Kostelničky. Ten sa pri uvádzaní tejto verzie bežne kráti,” hovorí dirigent Jindra o rozhodnutí naštudovať „Kovařovicovu” verziu.

Podľa Jindru je Janáček výnimočný z viacerých dôvodov. „Janáčkove opery vychádzajú predovšetkým z prirodzenej ľudskej reči. Je preto veľmi dôležité nájsť správny rytmus spievaného textu a z neho odvodiť vhodné tempá tak, aby spievané frázy vyzneli úplne prirodzene a maximálne sa odpútali od operných manierov. Už táto skutočnosť si od dirigenta vyžaduje iný spôsob uvažovania. Janáčkova hudba je neobyčajne emotívna a je preto nevyhnutné, aby orchestrálny zvuk nebol len doprovodom, ale predovšetkým dokresľoval a umocňoval jednotlivé scénické situácie a často aj charakteristiku jednotlivých postáv,” vysvetľuje dirigent. Ako dodáva uvedomuje si, že Janáčkovu hudbu košické publikum ani interpreti až tak veľmi nepoznajú a Jej pastorkyňa nie je repertoárový titul, ktorý by sa bežne uvádzal. „V začiatkoch skúšobného obdobia som cítil isté obavy súboru z tohoto diela. Ale zároveň aj veľkú snahu, túto novú, neľahkú úlohu zvládnuť, snahu pochopiť a stotožniť sa s Janáčkovou hudbou. To považujem za správny a zásadný krok k úspešnej realizácii,” vraví Jindra.Režisérom predstavenia je popredný český režisér Michael Tarant. Súčasný šéf činohry Moravského divadla v Olomouci má na svojom konte viac ako 140 činoherných, operných aj baletných inscenácií, s ktorými získal mnohé ocenenia. Janáčkovu Jej pastorkyňu režíroval dokonca aj v Španielsku. „Každý región, v ktorom som mal možnosť Janáčka režírovať, je naozaj veľmi svojrázny, chrániaci si svoju nespochybniteľnú identitu. Aj keď režisér pripravuje inscenáciu, ktorú už dokonale pozná, musí prinášať stále novú a novú investíciu. Každý herec či spevák, režiséra istým spôsobom inšpiruje, prináša mu rôznorodé podnety, nachádzajú spolu nové cesty, ktoré prispievajú k celkovému vyzneniu inscenácie,” hovorí o práci v Košiciach Tarant.

V novom naštudovaní sa predstaví medzinárodný sólistický ansámbl doplnený o domácich sólistov. Diváci sa môžu tešiť na Jolanu Fogašovú, Evu Dřízgovú-Jirušovú, Maidu Hundeling, Ilonu Kaplovú, Magdu Málkovú, Jana Vacíka, Josefa Moravca či Zsolta Vadásza. Z domácich sólistov sa v Jej pastorkyni predstavia Jaroslav Dvorský, bratia Martin a Marek Gurbaľovci, Michaela Várady, Lucia Knoteková, Janette Zsigová, Marián Lukáč a ďalší.

V Miškolci premenili legendu na festival

Na začiatku bol príbeh z roku 1770 o obchodníkovi, ktorého zastihla studená noc počas jeho obchodnej cesty práve v Miškolci. Tak sa rozhodol prenocovať v jednej z početných krčmičiek. A keďže mu na ceste aj poriadne vytrávilo, nepohŕdol miestnou ponukou a dal si huspeninu. Miškolcskej huspeniny si však podľa tejto legendy všímali aj miestne žabky, pretože im v nej vraj bolo teplejšie ako v chladnej vode, tak sa chodili do huspeniny zohrievať. No a jednu takúto huspeninu s nájomníkom priniesli na stôl aj spomínanému obchodníkovi, ktorý sa nárane čudoval, čože to naňho z huspeniny žmurká.
Tento príbeh sa stal pred dvanástimi rokmi základom festivalu Kocsonya Fesztival, ktorý je jedným z mála zimných festivalov. Z malého lokálneho festivalu sa stalo podujatie, ktorým celý víkend žije nie len Miškolc, ale aj široké okolie. Podľa tvrdenia Vilmosa Fedora, hlavného organizátora, návštevnosť dosiahla v roku 2011 podľa odhadov až 250 000 ľudí za tri dni. Festival sa tak stal, popri celoeurópsky známom Szigete, jedným z najväčších festivalov v Maďarsku. Základná myšlienka ostáva stále rovnaká, prezentovať Miškolc v čo najlepšom svetle. To sa odráža aj na sortimente ponúkanom v predajných stánkoch, kde základným kritériom pri výbere predávajúcich je kvalita ponúkaných výrobkov. A čo by to bol za festival bez kultúrneho programu? Na viacerých pódiách rozmiestnených takmer po celom centre si každý prišiel na svoje. Otvorené boli aj múzeá a iné kultúrne inštitúcie. Záštitu nad tohtoročným kultúrnym programom malo Rumúnsko, ktoré tam prezentovalo svoju tradičnú, ale aj modernú kultúru. Dôležitosť, ktorú tejto pocte Rumuni prikladali zdôrazňoval svojou prítomnosťou aj veľvyslanec Rumunska v Maďarsku, J.E. Alexandru Victor Micula. Za zmienku aj fakt, že na organizáciu kultúrnej záštity vyčlenila finančné prostriedky rumunska vláda a do Miškolca vyslala reprezentovať krajinu dve stovky umelcov.
V roku 2013, kedy budú Košice Európskym hlavným mestom kultúry, by malo záštitu nad programom prevziať práve Slovensko. Košičania si určite nenechajú újsť príležitosť ukázať v Miškolci čo dokážu, a upozorniť na to, že v roku 2013 budú Košice spolu s Marseille kultúrnymi centrami Európy.

Predstavia knihu povestí a historických príbehov zo slovenského Tokaja

Aby Tokaj tokal

Všetkým milovníkom regionálnych dejín, povestí aj skutočných historických udalostí je určená kniha Príbehy z Tokaja / Tales from Tokaj, ktorej verejná prezentácia sa uskutoční v stredu 29. februára o 17,00 hod. vo Verejnej knižnici Jána Bocatia na Hlavnej ulici 48 v Košiciach. Kniha, ktorú vydalo Kultúrne centrum Košického samosprávneho kraja, prezentuje Tokaj v dejinnom kontexte ako svetoznámu vinársku oblasť, ale tiež z pohľadu miestnych obyvateľov. Okrem priblíženia významu regiónu a historického vývoja jeho siedmich obcí prináša aj sedem poviedok, ktoré vznikli na základe rozprávania najstarších obyvateľov tohto územia. Čitateľ má možnosť spoznať povesti i skutočné príbehy z čias I. ČSR či obdobia II. svetovej vojny. Publikácia okrem toho uverejňuje aj recepty ľudových jedál, ktoré sú pre túto oblasť typické.
Autormi diela sú spisovatelia z Literárnej spoločnosti Pravé orechové – Slavomír Szabó, Anna Domaniková, Soňa Jakešová a Jiří Zaťovič. Publikáciu dopĺňajú atmosférické fotografie, ktoré vznikli v rámci tokajského fotografického plenéru usporiadaného Kultúrnym centrom KSK. Kniha Príbehy z Tokaja / Tales from Tokaj je vydaná dvojjazyčne a vznikla v rámci programu Terra Incognita. Prvýkrát bola predstavená v Bruseli v sídle Európskeho parlamentu v novembri 2011 pri príležitosti prezentácie tokajskej oblasti na Slovensku.
„Terra Incognita je samostatný program Košického samosprávneho kraja, ktorý je súčasťou projektu Košice – európske hlavné mesto kultúry 2013. Zameriavame sa na podporu zachovania, sprístupnenia a lepšej prezentácie kultúrno-historického dedičstva v Košickom kraji. Vznik knihy Príbehy z Tokaja je jednou z početných aktivít, ktorými chceme priblížiť nielen minulosť, ale najmä bohaté súčasné možnosti poznávania tunajších unikátnych území, pretože majú obrovský potenciál aj v cestovnom ruchu,” uviedla riaditeľka Kultúrneho centra KSK Ing. Lívia Kratochvílová.
Pre milovníkov beletrie je publikácia možnosťou začítať sa do poviedok, pre turistov má aj iný rozmer. „Každý z príbehov sa viaže ku konkrétnemu miestu, architektonickej pamiatke či prírodnému výtvoru, ktorý je možno navštíviť aj v súčasnosti. Napríklad na Čiernu horu medzi Čerhovom a Veľkou Tŕňou sa inak pozerá neinformovaný návštevník a inak človek, ktorý vie, že podľa povesti údajne kopec umelo navŕšili na mieste, odkiaľ sa verilo, že prichádza na svet mor a neskôr tam údajne žili pračudesné zelené hady s magickou mocou. Budeme veľmi radi, ak si tieto v teréne vyhľadané príbehy osvoja aj sprievodcovia v turistickom ruchu, a urobia územie ešte zaujímavejším, aby Tokaj tokal” povedal na margo diela predseda Literárnej spoločnosti Pravé orechové Slavomír Szabó.
Verejná prezentácia knihy sa uskutoční za prítomnosti autorov aj obyvateľov Tokaja a bude spojená s dramatizovaným čítaním.
Kultúrne centrum KSK je kultúrnou a vzdelávacou inštitúciou, ktorej cieľom je rozvoj kultúry a uchovávanie tradícií v podmienkach miest a obcí Košického samosprávneho kraja. Poskytuje odborno-poradenské a metodické služby všetkým realizátorom kultúrno – osvetovej činnosti a organizuje významné kultúrne a vzdelávacie aktivity so zámerom zachovávať a rozvíjať tradície, podporovať rozvoj talentov, sprístupňovať poznatky i skúsenosti a svoje miesto v jej činnosti má aj edičná, projektová, dokumentačná a popularizačná činnosť a tiež výskum a prieskum.
Literárna spoločnosť Pravé orechové je občianske združenie spisovateľov, ktorí tvoria na základe pamäte ľudu. Vzniku ich diel predchádza vyhľadávanie doposiaľ nepublikovaných povestí, z ktorých sa mnohé ústne tradujú po celé generácie, ale tiež skutočných historických príbehov, a to prevažne vo vidieckom prostredí. „Príbehy z Tokaja / Tales from Tokaj” je v poradí ich desiatou knihou.

Vedecká kaviareň: Meteorit Košice po dvoch rokoch

Práve vrcholilo hokejové finále ZOH vo Vancouveri, keď na opačnom konci sveta osvetlil nočnú oblohu nad Strednou Európou veľmi jasný meteor – bolid. Ako neskôr astronómovia zistili a vypočítali, teleso letelo nad Slovenskom zo západu na východ a vo výške 35 km nad povrchom došlo k explózii. Malá časť hmoty dopadla na Zem vo forme meteoritov západne od Košíc pri obci Vyšný Klátov.
O tom, čo presne sa 28. februára 2010 o 23:24:46 SEČ stalo, čo tomu predchádzalo a čo nasledovalo, sa dozviete na prednáške doc. RNDr. Jána Svoreňa, DrSc. z Astronomického ústavu SAV.
Meteorit „Košice” je 15. prípadom meteoritov s rodokmeňom na svete a prvým na Slovensku. Ak prídete v utorok 21. februára 2012 o 18:00 hod. do Výmenníka na Brigádnickej ulici v Košiciach, jednu jeho časť uvidíte!
Viac na webovej stránke projektu SPOTs.

Pre niekoho odpad, pre iného poklad – opäť sa blíži Recyklácia Priateľov Zeme

Počas zimného obdobia sa už v Košiciach stalo dobrým zvykom, že Priatelia Zeme – SPZ, tentokrát v spolupráci s Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n. o. organizujú výmennú burzu, „Recykláciu Priateľov Zeme” (27.2. – 3.3.2012).
V priebehu jedného týždňa môžu ľudia priniesť veci pre nich už nepotrebné, no stále funkčné či nositeľné. Zároveň si záujemcovia môžu za dobrovoľný príspevok nejaké užitočné veci vziať – „zrecyklovať”. Získané dobrovoľné príspevky budú využité na úhradu časti nákladov spojených s podujatím.
Toto podujatie nie je recykláciou v pravom zmysle slova, ide skôr o susedskú výmenu vecí, ktoré ľudia nepotrebujú, no nechcú ich len tak vyhodiť. Pre niekoho vec nepotrebná môže byť pre druhého ešte zaujímavá, užitočná. Takéto opätovné použitie vecí je ekonomicky, sociálne a hlavne environmentálne priaznivejšie ako ich vyhadzovanie do koša.
„Recyklácia Priateľov Zeme je už tradičným podujatím a má medzi košičanmi veľa priaznivcov. Denne nám v kancelárii zvoní telefón a ľudia – prevažne košičania sa nás pýtajú, kedy opäť zorganizujeme túto akciu.”, hovorí koordinátor tohtoročnej „recyklácie” Ladislav Bíro z Priateľov Zeme – SPZ.
„Jedným z mnohých rozmerov projektu Košice 2013 je aj ochrana životného prostredia a podpora environmentálmeho správania sa. Výmenná burza použitých vecí je vhodnou príležitosťou ako rozumne nakladať s predmetmi, ktoré by sa za iných okolností stali odpadom. Recykláciou Priateľov Zeme zároveň sprístupníme dočasné priestory kultúrneho centra Kasárne/Kulturpark,” uviedol Daniel Gašpierik z Košice 2013, n. o.
Vďaka podpore Košice 2013, n. o. sa akcia oproti ostatným rokom presúva do väčších priestorov na Strojárenskú ul. 3 do budovy bývalej Strednej odbornej školy strojníckej Aurela Stodolu, kde v prenajatých priestoroch Košického samosprávneho kraja bude pôsobiť tím Kasární/Kulturparku. „Recyklácia Priateľov Zeme bude prvým podujatím pre verejnosť na našej novej dočasnej adrese,” dodal Gašpierik.
Príjem vecí bude prebiehať v dňoch od 27. februára do 1. marca 2012 a výdaj vecí od 29. februára do 3.marca 2012 v čase od 10:00 do 18:00 hod. (v sobotu 3. marca v čase od 10:00 do 14:00 hod.).
Veci, ktoré sa prijímajú, sú prevažne textil, obuv, hračky, knihy, elektronika, ľudia však môžu priniesť aj bicykle a iné športové potreby, keramiku, kuchynský riad či umelecké predmety.Všetky prinesené veci musia byť čisté a funkčné. Jednoducho ešte použiteľné.
Keďže nemáme k dispozícii priestory na uskladnenie väčších kusov nábytku, či chladničiek, takéto nebudú prijímané. Ľudia však môžu spraviť ich fotografiu, pripojiť krátky popis veci, termín na vyzdvihnutie, miesto vyzdvihnutia a kontakt a priniesť túto ponuku na podujatie, alebo poslať na e-mail biro@priateliazeme.sk.
Veci, ktoré počas „recyklácie” nenájdu svojho nového majiteľa, budú odovzdané charitám.Priatelia Zeme – SPZ veľmi privítajú záujemcov o dobrovoľnícku pomoc na akcii. Záujemcovia sa môžu prihlásiť na telefónnom čísle 0918 869 957. Ak chcú záujemcovia podporiť konanie takéhoto podujatia aj v budúcnosti, môžu pomôcť bez minutia čo len jediného centu – venovaním 2 percent z dane Priateľom Zeme – SPZ.
Viac informáciíIng. Ladislav Bíro, koordinátor podujatia, 0918 869 957, biro@priateliazeme.sk

Školáci a umelci sa môžu projektom Supertrieda zapojiť do programu Košice 2013

Občianske združenie Supertrieda a tím projektu SPOTs z neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 pripravili pre žiakov základných a stredných škôl projekt Supertrieda Košice 2013. Súčasťou projektu budú aj vzdelávacie workshopy pre užiteľov a umelcovu pod odborným vedením expertov z Prešovskej univerzity. V rámci neho vytvoria školáci za pomoci profesionálnych umelcov výtvarné, divadelné, hudobné a multimediálne diela. Tie budú prezentovať na súťažnej prehliadke, ktorá bude 9. mája 2012 v Košiciach. Na nej sa rozhodne, ktorá zo zúčastnených tried sa bude môcť pýšiť titulom Supertrieda Košice 2013 a postúpi do celonárodného finále.
Do projektu Supertrieda Košice 2013 sa môžu triedy škôl z Košického kraja prihlásiť do 28. februára 2012. Prihlásiť sa môžu prostredníctvom formulára na internetovej stránke www.supertrieda.sk. Téma pre tento rok je „Keď raz budem starý.” Súbežne bude prebiehať a výzva pre umelcov, ktorí počas projektu budú učiteľom a študentom pomáhať pri realizácii ich tvorby. Podklady pre prihlásenie sa nájdu na webovej stránke www.spots.sk. Prihlášky pre umelcov sú zverejnené na webovej stránke www.supertrieda.sk.
Časový plán realizácie projektu
Marec – Apríl 2012

Stretnutia umelcov so skupinami detí, krúžkami a triedami. Definovanie základných dramaturgických parametrov predstavení.
Pracovný workshop pre účastníkov
Praktická tvorba, nácvik a príprava predstavení za aktívnej účasti umelcov

Máj 2012

Semifinálová súťažná prehliadka (Košický kraj) – 9. máj 2012

Projekt Supertrieda bude pokračovať aj v roku 2013 s tým, že celonárodné finále bude organizované v Košiciach, ktorého súčasťou bude aj pouličný sprievod.

Podporou tohto projektu rozširuje Košice 2013, n. o. existujúcu spoluprácu s košickými školami, s ktorými už v minulosti vrámci projektu SPOTs realizovali viacero podujatí akými sú tovrivé dielne či sídliskovú hru Mozog Terasy a iné. Projekt SPOTs je jednou z kľúčových častí projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 a vo svojom programe sa okrem iného zameriava aj na podporu aktivít v oblasti neformálneho vzdelávania ako aj rozvoj inovatívnych projektov v oblasti sociálneho a komunitného umenia a spolupráce umelcov s mládežou.

Hudobný workshop vo výmenníku

Tím SPOTs, Eugen Botoš project a Finally vás pozývajú 17.2.2012 na hudobný workshop, ktorého cieľom je výmena praktických aj teoretických skúseností medzi obyvateľmi a profesionálnymi hudobníkmi. Môžete sa tešiť na jazzové štandardy, funky, hudobné fusion s prvkami jazzu, etno a world music. Nenechajte si ujsť jedinečnú príležitosť, prineste si vlastný hudobný nástroj, dobrú náladu a chuť spoločne si zahrať.
PROGRAM19:00 – harmónia skladieb ich komponovanie a aranžovanie / EUGEN BOTOŠ19:35 – saxofónové variácie vo funky, groove a black music / MÁRIO GAPA GARBERA20:10 – basgitarové techniky / RÓBERT VIZVÁRI20:45 – prestávka21:00 – jam session
VSTUPNÉ: 3/2 € študenti
Rozhovor s Eugenom Botošom si môžete prečítať na webstránke projketu SPOTs.

Pozvánka na vernisáž: ObraSKovo nanovo

Tatranská galéria v Poprade, Prešovský samosprávny kraj a Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 vás pozývajú na otvorenie výstavy súčasnej slovenskej maľby ObraSKovo nanovo. Vernisáž sa uskutoční už 17. februára 2012 o 17.00 hod. v Elektrárni Tatranskej galérie na Hviezdoslavovej ulici č. 12 v Poprade. Výstavu dvadsaťjeden mladých slovenských umelcov otvoria Anna Ondrušeková, riaditeľka Tatranskej galérie Poprad a Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ Košice 2013. Výstavu súčasnej slovenskej maťby si budete môcť pozrieť až do 10. apríla 2012.

O jedného samovraha menej

Jeden zo slovenských spisovateľov – režisérov sa zamiloval do Máraiho myšlienok. Zamiloval sa do nich do takej miery, že ich začal ďalej rozvíjať. Výsledkom je divadelná hra v maďarskom a slovenskom jazyku s názvom Ako naučiť meštianskeho psa poslušnosti. Úloha je hrdinská, alebo by sme ju rovno mohli nazvať aj pokušením Boha. Od slovenského diváka totiž nemôžeme očakávať veľa predchádzajúcich vedomostí o východiskových zdrojoch a životopise hlavného predstaviteľa. Režisér má v takom prípade dve možnosti: postaví realistickú, dokumentárnu drámu alebo javiskovú víziu odvážnej štruktúry. Silvester Lavrík si zvolil druhú možnosť a urobil veľmi dobre.
Predstavenie je tematicky klasické a hekticky aktuálne z formálnej stránky, vystupujú v ňom zväčša dvojjazyční herci, so štipkou nostalgie a skvelo časovanými narážkami. Lavrík nezabudol ani na humor: využíva situačnú komiku, gegy, ako aj vtipy položené na jazykových rozdieloch a je ťažké odolať ich ďalšiemu rozvíjaniu, najmä v rovine jedál a osobností, ktoré oba národy považujú za svoje vlastné.
Hra sa začína agitáciou politika (Tamás Gál), ktorý nás z polovice maďarsky a z polovice po slovensky presviedča o tom, aby sme ho volili. Zdá sa, že na javisku nemá čo hľadať, organizátori ho vyvedú, aby predstavenie mohlo začať. Zažnú svetlá a náš hrdina je opäť na scéne. Vtedy nám dochádza, že sme vlastne na železničnej stanici, ba dokonca sme už aj nastúpili na vlak, ktorý vezie do Nemecka podivné osoby. Medzi nimi je aj tento maďarský poslanec národnej rady, ktorý v reštauračnom vozni natrafí na toho pravého v osobe slovenského samozvaného filozofa a patriota (Vlado Zboroň), ktorý je inak perfektný týpek a ešte nikdy necestoval tak ďaleko. Tak teraz teda budú mať čas prediskutovať slovensko-maďarskú otázku, pretože vlak sa zasekne niekoľko kilometrov od Košíc, v margecianskom tuneli, ktorý obľubujú samovrahovia (žiaľ je tomu naozaj tak).
Ďalej sa predstaví hysterická a tehotná čašníčka (Csilla Tarr), ktorej sa jej novopečený manžel (sprievodca Ludwig Bagin) mierne vyľaká kvôli počatému dieťaťu. A v pozadí sedí Sándor Márai (Szilárd Petrik), s dekadentným výrazom tváre, ktorý je nám zo starých fotiek dôverne známy. V ruke drží tabuľu s nápisom: Műemlék/Národná pamiatka. Vedľa neho sedí jeho manželka Lola v kostýme múzy (Szilvia Kiss), chrániac, zakrývajúc velikána tak ako sa patrí. A samozrejme žiarli. Má na to aj svoj dôvod. Alebo nemá? Čitateľka Anna (Alena Duránová) je neposedná, oduševnená modrá pančucha, ktorá sa taktiež zamiluje do Máraiho. Listuje v jeho živote, jeho myšlienky priam nasáva, a dokonca s ním flirtuje, čo veru lichotí tak spisovateľovi, ako aj mužovi. Ten je mimochodom už mŕtvy, ale vlastne „mŕtvy je ten spisovateľ, ktorého nikto nečíta”. Ich vzťah iskrí napätím medzi kultovo štylizovanou nadčasovosťou a konkrétnou prítomnosťou. Možno majú aj spoločnú minulosť. Možno nemajú, ale mohli by ju mať.
Szilárd Petrik v role Máraiho je ideálnou voľbou, nielenže ho zahrá, ale ho takmer stelesňuje, a dokonca je cítiť z jeho stvárnenia postavy aj paródiu. Je ohromnou ikonou a bolestivým jedincom zároveň. Je typom umelca, ktorý sa stráca v štýlovej afektovanosti starých meštianskych čias. Postava je úplne archaická. Alena Ďuránová je pritom úplne moderná, systém jej gest je vlastný človeku dneška. Do svojej postavy prenáša minimálnu dávku neprirodzenosti, práve toľko, aby sa vyhla realizmu a situácie dokázala naplniť zdravou iróniou.
Samotná výchova oného meštianskeho psa tiež dostáva nové dimenzie (hra dostala svoj názov podľa príručky, ktorú sa Máraiovi podarilo zachrániť z obrovskej knižnice ich zbombardovaného domu v Pešti), povely sú vyšité na zadnej strane kostýmov (slovenský patriot „Sadni!”, poslanec „Štekaj !”), čo je veľmi duchaplné riešenie.
Lavrík a spoluautorka Anna Vlčková-Strachan sa očividne nepúšťali do práce s odhodlaním prepísať Máraiho. Nedotýkajú sa ani jeho textov, ani jeho ducha. Toto predstavenie nie je drámou samogenerovaného omamu a verbálneho napätia, ale je pokusom o znovuzískanie strateného raja, kde Maďari a Slováci spoločne a v mieri pochutnávali na klobáse a kde Panna Mária mohla byť aj židovského pôvodu.
Súčasná doba je plná drsných, ohromujúcich a jednoznačných vplyvov. Táto hra si však vyžaduje aj kus intelektuálnej senzibility. Môžeme si vypočuť prozaické duetá a tercetá prekrásnej kompozície, oba jazyky majú vlastnú melódiu. Príbeh naberá spád v rytme vlaku od polopatistického realizmu k poetickosti. Hodnotnú produkciu obmedzuje paradoxne práve jazyk, a to najmä vo vzťahu k divákom, ktorí neovládajú slovenčinu alebo maďarčinu. Niekedy musia čítať príliš veľa titulkov, a preto nemajú čas sledovať scénu a zamyslieť sa nad takými grotesknými pravdami ako napríklad: “Čím viac samovrahov, tým menej samovrahov.”
Preklad je mimochodom výborný v oboch smeroch (práca Margit Garajszki). Otázka, že čo bude s Máraim, ostáva otvorená. Hoci Anna si predstavuje spisovateľa na vlajke hlavného mesta kultúry: “Chceš vedieť, čo sa deje v mojej domovine a v tvojom meste, Sándor? Onedlho sa bude predávať káva s papierových pohároch s tvojim menom.”
Po košickej premiére v decembri a terajšej premiére v Bratislave ostáva predstavenie zrodené v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 v repertoári košického divadla Thália, pričom bude hosťovať aj v Budapešti a ani v Bratislave sme sa s ním nestretli posledný krát.
Zdroj: Új Szó; 10.02.2012; JUHÁSZ KATALIN

Spomienka na Bielu noc 2011

Biela Noc Košice 2011 – Nuit Blanche Kosice 2011 Clip from Biela Noc on Vimeo.