Ženy už nemusia bežať prezlečené za mužov

Prvú možnosť zabehať si na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach dostalo nežné pohlavie v roku 1980, kedy sa na štart postavilo štrnásť bežkýň. Bolo to tesne po tom, čo žena – prezlečená za muža – absolvovala maratón v Bostone. V prvom októbrovom týždni, kedy bežecká horúčka vypukne, sa na štart postaví až trojnásobne viac žien ako vlani.     

Women friendly marathon

Maratón priateľský k ženám má viacero poslaní, najhlavnejším však ostáva uľahčiť ženám prístup k bežeckým aktivitám. Aj touto myšlienkou sa MMM môže priblížiť svetovým štandardom, kde cieľovú pásku pretnú tisícky žien a svojim počtom sa v Japonsku či USA vyrovnajú mužom.

V súčasnom ročníku si hlavné kategórie odbehne viac než tisíc zástupkýň nežného pohlavia. Vlani sa na štart najťažšej disciplíny, samotného maratónu, postavilo sedemdesiat žien. Teraz ich bude až trojnásobok.

„Pár dievčat z nášho klubu sa chystá i na kráľovskú disciplínu,“ hovorí Žaneta Marková z Women friendly marathon. „Spoločne sa povzbudzujeme a máme pravidelné tréningy. Pracovali sme pod trénerom Marcelom Nemcom a Pavlom Madárom.“

Jedna z favoritiek na víťazstvo je Berešová

Výkonom a talentom sa na MMM predvedie aj slovenská vytrvalkyňa Katarína Berešová. Keďže je sezóna v plnom prúde a niekoľko behov už mladá športovkyňa odbehla, tentoraz si zvolila polmaratón.

„Úvod tejto sezóny sa pre mňa nezačal najlepšie, keďže som sa kvôli únavovej zlomenine nemohla venovať tréningom,“ prezradila Katarína Berešová. „Po návrate do tréningového procesu som si splnila limit na kvalifikáciu na majstrovstvá sveta v Moskve. Na svetovej univerziáde v Kazani som bežala polmaratón. Príprava na jesennú sezónu je zatiaľ veľmi vydarená. V septembri som zabehla dva osobné rekordy. Tento ročník sa však ani zďaleka nekončí. Okrem októbrových behov by som sa chcela kvalifikovať i na cezpoľné majstrovstvá sveta, ktoré budú v decembri,“ dopĺňa K. Berešová.

Beh ako elixír

Peter Gombita je kňaz a maratóny absolvuje preto, že chce. Momentálne sa stará o ľudí bez domova v stredisku Oáza – nádej pre nový život.

„Najradšej behávam v prírode, v ktorej cítim pocit slobody,“ priznáva Peter Gombita.

Na MMM sa nezúčastni sám. V Oáze majú momentálne viac než 150 ľudí, o ktorých sa starajú. Záujem o beh prejavil Ladislav Bodnár.

„Bude to môj prvý maratón. Spočiatku som sa venoval krátkym tratiam. Ale povedal som si, že za skúšku nič nedám. Teraz sme v napätí a čakáme, ako sa to celé skončí. Radi by sme obaja zabehli maratón za štyri hodiny.“

Organizátori na čele s Branislavom Koniarom sú radi, že vďaka maratónu vznikajú nové priateľstvá a nová nádej pre život.

K osobnostiam českej bežeckej scény patrí Miloš Korpil, ktorý sa rozhodol zabehnúť z mesta Aš až do Košíc za desať dní. Dohromady absolvuje 895 kilometrov a po príchode do metropoly východného Slovenska vyklusá i MMM, aby nevypadol z aktuálnej formy.

Organizátori upozorňujú i na zvýšené množstvo materiálu, ktorý potrebujú na celé usporiadanie pretekov. Desiatky sa premenili na stovky a stovky zase na tisícky kusov, litrov či kilogramov.

„Za všetko môžem spomenúť špendlíky na pripínanie čísel,“ hovorí Ján Dvonč z MMM Košice. „Keď sme ich v rokoch 1992 alebo 1993 potrebovali asi tak 1 500, tak dnes ich potrebujeme minimálne 60-tisíc.“

Text a foto: Lukáš Mano