Záhady Košíc (7. – 8. august)

Milan Kolcun začína svoje potulky v sobotu (7. augusta) o 10:00, 11:30, 13:30, 15:00 a 16:30 (16:30 dvojjazyčný anglicko-slovenský turnus) 20:30 a 22:00 a v nedeľu (8. augusta) o 14:00, 15:30 a 17:00. Zoltán Balassa sprevádza v sobotu po slovensky o 10:30, 21:00 a po maďarsky o 16:00. Betka Czimová v nedeľu o 14:30 po slovensky a 16:00 po maďarsky. Začiatok každej potulky je pred Vedeckou knižnicou (Hlavná 10). Info a predpredaj (1,5 € = 45 Sk): Informačné centrum MiC v OD Dargov, tel.: (055) 16 186, www.potulka.sk. Lístky sa dajú kúpiť aj na začiatku potulky pred Vedeckou knižnicou (Hlavná 10) za 1,99 € = 59 Sk.Pre tých, čo sa radšej prechádzajú v menších skupinkách, odporúčame turnusy v sobotu: 10:30 (Balassa), 16:30 (Kolcun) alebo v nedeľu 14:30 (Czimová) a 14:00 (Kolcun).Ďalšie témy:Židovské Košice 5. septemberKatastrofy Košíc 2.-3.október

Nedeľa pre rodiny s deťmi – divadelná hra i prví návštevníci pláže

V rozprávke sme sa naučili hovoriť rybacinou, nadobúdať bohatstvo a uznanie, ale aj to, ako oň ľahko prísť. Adaptácia pôvodného diela prebiehala v rovine imitácie populárnych detských rozprávok, akou je napríklad Hľadá sa Nemo, či využitím cudzojazyčných príhovorov. Scéna zo šikovným rozmiestnením jednoduchých kulís neodvádzala pozornosť divákov od hereckých výkonov dvojice Ivany Jakubčovej a Lukáša Maťufku. Ak ste ich nezastihli v Košickom Kulturparku máte možnosť zahliadnuť ich pod Šarišským hradom koncom mesiaca. A aká by to bola rozprávka bez ponaučenia – preto nezabúdajte: „Mali sme párky, aj parky, porcelán aj zámky, nemali sme byť nenásytní a mali si vážiť si čo sme mali!“ Tí najmenší sa potom presunuli na pieskovú pláž, kde sa pod vedením Romana Sorgera zahrali na malých hercov či bábkohercov. Vyspovedali sme aj hercov divadla Portál.
Bolo to krásne, veľmi milé…My za to berieme peniaze (smiech)Nehráme tu prvýkrát, minulý rok sme tu hrali predstavenie o Troch grošoch , jedno nám nevyšlo – O červenej čiapočke- lebo pršalo, no a teraz sme hrali tu v exteriéri a hralo sa nám výborne. Báli sme sa hlavne vetra, lebo máme takú scénu, ktorá pôsobí ako plachta, takže keby sa do nej zaprel vietor, tak nás odfúkne niekde do Kanady. Ale máte to tu dobre vyriešené. Chválim.
Čo sa Vám páči na práci s deťmi? Naše divadlo Portál, ktoré pôsobí v Prešove, hrá prevažne pre detského diváka, asi aj preto, že detský divák je najúprimnejší, má tie reakcie veľmi spontánne. Dospelý divák sa môže tváriť, že sa mu to páčilo, a deti, vidíte, ak sa im niečo páči, tak zakričia, pochvália a tešia sa z toho úprimnejšie ako dospelí. S detským divákom sa dá viac komunikovať, keď človek na chvíľku vystúpi z postavy a prihovorí sa im. A pri dospelom divákovi to nefunguje. Vravel som, rodičia, poďte aj vy sa naučiť rybacinu. Tak asi iba traja – štyria sa zapojili a ostatní len sedeli a pozerali – ja také veci nebudem robiť.
Venujete sa aj dabingu ?Nie, bola by to pre nás strata času. Byť zatvorený v miestnosti a rozprávať na mikrofón za nejakých hercov. Je to dobre zaplatené, ale aj tak si myslím, že väčšia zábava je pri tom, keď človek môže naozaj hrať.
Máte vtipnú a originálnu vizualizáciu webovej stránky (www.divadloportal.sk). Kto ju robí ?To robil tiež človek, ktorý dostal zaplatené, takže to musí byť dobré (smiech). Ale nie, robil to náš kamarát Jaroslav Vaľko, ktorý robí aj rôzne hudobné klipy, napríklad aj kreslený klip skupine Komajota. Keď hráte, máte peknú ľubozvučnú slovenčinu, taká sa málokedy počuje…Tak ešte na Markíze, Jojke možno (smiech). Východ je príznačný tým, že sa tu rozpráva mäkšie, ale my sa snažíme ísť spisovnou cestou, takou ľubozvučnejšou, ale nie vždy to vychádza. Keď hráme niekde na strednom Slovensku, tak občas aj zatiahneme tak po šarišsky, východniarsky. Ale zas myslím si, že je to na mieste, sme z toho regiónu a robíme to čo vieme a ako najlepšie vieme.A podľa mňa treba ešte stále prezentovať aj túto formu reči.autor (Mária Hricová, Grétka Čandová)
Video k článku: http://www.youtube.com/watch?v=Eo_lg8D1NeU

Cirkus po novom. Cirque Garuda a ich predstavenie EN TO PAN – Kameň Mudrcov

Brány cirkusu Cirque Garuda boli však otvorené najmä inovatívnym eklektickým prvkom, kde vaše zmysly museli pracovať naplno pri vstrebávaní poskytovaných podnetov. Oko, ucho, celé telo malo čo robiť, aby stíhalo tempo nasadené v prehliadke EN TO PAN – KÁMEN MUDRCŮ. Prítomnosť cirkusantskej tradície sa zrkadlila prostredníctvom farebných kostýmov, svetelných efektov i rečníckeho pátosu. Zvučný hlas oznamoval veci vzdialené i blízke, známe aj neznáme. Okrem návodu na výrobu zlata z kovu sa nám dostalo aj mravného ponaučenia a vtipu. Úvodom umelci nešetrili superlatívmi na svoju počesť a v konečnom dôsledku nesklamali. Tak sa divákovi spustila pred očami smršť vizuálnych efektov v podaní cirkusantov a elektronickej projekcie. Cirque Gardua sa nebojí konvenčného publika a ako sami tvrdia na ich divadlo „sme už privravení“. Tento fakt dokazuje aj prítomnosť včerajšieho početného diváckeho zoskupenia. Členovia Cirgue Garuda si toto predstavenie vymysleli sami spoločne s režisérom Jiřím Trnkou, a po odohraní sme sa rozprávali s Atim.Dnešok..Mám pocit, že toho roku sme mali najväčšiu návštevnosť nášho predstavenia práve tu. Bolo to skvelé, publikum bolo skvelé. Mám z toho veľkú radosť.A toto miesto mi príde úžasné, je to super nápad.Umelcom sa človek musí narodiť. A svoj talent ďalej rozvíjať… To je asi taká vnútorná citlivosť. V prípade tohto nového cirkusu je taká špecifikácia, že človek sa musí dlhodobo venovať týmto technikám, aby ich ovládol. Takže to si vyžaduje trpezlivosť. A inak si myslím, že to v sebe všetci ešte stále objavujeme. Ja si pripadám tak, že som toho ešte veľa neobjavil (smiech). Ale predsa, keď ste v sebe nejaký ten talent alebo chcenie spozorovali, prihlásili ste potom aj na nejakú umeleckú školu?Tak napríklad ja som úplný samouk. Do žiadnej školy som nechodil a všetko som sa naučil sám. Ale Tereza Georgievová, tanečnica, vyštudovala FAMU a pracovala s mnohými skupinamiAko ste sa dali dokopy?Poznáme sa asi 7 rokov zo spolupráce v rôznych divadlách a pred troma rokmi sme dali dokopy túto formáciu.Okrem Kameňa Mudrcov máte aj nejaké iné predstavenia…Minulý rok sme hrali In da Stroj. To bola viac taká ohňová šou, 90 percent ohňa, ale potom sme sa nejako obmenili, niektorí odišli a tento rok to už tým pádom hrať nemôžeme. Muselo by sa to celé zas preskúšať. Pre cirkusantov – aj keď vy nie ste tí klasickí- je akýmsi údelom aj nepokojná duša, keďže sa stále presúvajú a putujú. Aj vy máte teraz veľmi pracovné leto. Stále ste niekde inde. Ako sa k tomu staviate ? Mali sme 23 predstavení behom mesiaca a pol, takže to bolo veľmi náročne a boli sme už vyčerpaní, takže potom sa už tie postoje akoby skresľujú. Už to človek nevidí celkom jasne.Ako vnímaš cirkusovú scénu u nás ?V Čechách a na Slovensku cirkus akoby zamrzol a ostávajú v tradičnom štýle.Pričom vo svete sa to rozvíja. Začínajú to spájať, ako napríklad svetoznámy Slnečný cirkus, ktorý dáva dokopy tanec, cirkus a scénografiu na najšpičkovejšej úrovni.Bolo by krásne, keby sa českí aj slovenskí cirkusáci otvorili svetu.Plánujete rozšíriť svoju zostavu?Áno, hľadáme šikovných ľudí – nádejných artistov. Nech sa prihlásia. Mali by ovládať nejakú cirkusovú techniku, mať vôľu trénovať a zároveň nejaký aspekt ako napríklad dokázať niečo zahrať, dokázať byť kreatívny. Alebo aj hudobne. My sme úplne otvorení.Čokoľvek zaujímavé sa nám dostane do ruky, zapojíme to do našej koláže.
Video k článku: http://www.youtube.com/watch?v=mJB6kMN_1mIAutor ( Grétka Čandová, Mária Hricová)

Leto v parku očami Janka Kurica (VIDIEK) a Petra Mareka (MIDI LIDI)

MIDI LIDIPocity po koncerte?Atmosféra v Kulturparku bola vždy dobrá. Je to perfektné miesto, ktore nás nadchlo. Mohlo by tu vzniknúť niečo šialene dobré, čo aj vznikalo. Ľudia sú perfektní. Obzvlášť keď predtým hral Vidiek, čo je naša obľúbená skupina, ktorú sme počúvali, keď sme mali 10 rokov.Aký máte názor na podobné kultúrne projekty ?Nemám na ne globálny názor, podobné kultúrne projekty môžu byť aj hlúpe aj dobré.

Aké sú Vaše najbližšie plány a v akom štádiu je práca na Vašom najbližšom albume?Naše najbližšie plány sú vydať album. Robili sme hudbu k filmu a teraz budeme robiť k ďalšiemu. Potom chceme konečne urobiť album menom Operace Kindigo, ale zatiaľ pre to veľa nerobíme, pretože nám prišla práca na filmoch.Ako vznikajú vaše skladby? Ako to prebieha?No to neviem :).Čo alebo kto je Vašou inšpiráciou?Ľudia. Tých je veľa za celý život. Od Beatles cez Tublatanku (smiech) po Coil alebo New Order Joy Division, Underworld, Kraftwerk, Orbital, The Cure….Čo musí mať text aby sa stal textom pre Vaše skladby ?Musí mať osobné a zároveň všeobecné zdelenie, ktoré má taký rytmus aký mi v skladbe chýba a mám takú podmienku, aby sa to dalo povedať v bežnej reči, aby nebolo poznať, že je to báseň. Aby to bola obyčajná veta. U niektorých sa mi to nepodarilo.Ako budete dovolenkovať?My sme dovolenkovali trochu pracovne, pretože sme pri mori účinkovali v jednom filme, kde sme robili aj hudbu – v Chorvátsku sa natáčal film Marín a bude to dokumentárna realistická groteska, v ktorej hráme zábavovú kapelu na rodinnej oslave. Veľmi sa na ten film tešíme. Kde sa Vám hrá lepšie- v menšich kluboch alebo pred väčším publikom?To má každé svoju krásu. Veľké publikum dodáva veľkú energiu a malé publikum je zase bližšie, čo je tiež perfektné.Čo vám dal tento koncert?My väčšinou hrávame koncerty podľa nálady publika, takže napríklad dnes sme hrali trochu iný set piesní ako obvykle. Zároveň to máme pripravené tak, aby sme to mohli meniť podľa nálady publika. Piesne sa menia, sú dlhšie/kratšie. Stále je to iné a každé publikum nám dáva niečo trochu iné.Netvrdím, že neexistuje obmedzený počet typu nálad od publika, to znamená, že ich je napríklad 17, ale tie sa striedajú.Čo robia radi Midi Lidi, keď nehrajú?Počúvame hudbu, chodíme do kina, máme radi filmy a zároveň ich aj robíme, robíme divadlo a zamiluvávame sa ?.VIDIEKKošice 2013. Leto v parku. Sú Vám tieto projekty a udalosti, ktoré sa u nás “páchajú“ , sympatické?Mne je to veľmi sympatické. Aj bez toho, že by niekto vyhlásil nejaké mesto niečoho. To mi je trošku srandovné. Ale to, že v Košiciach sa rozhodli ľudia robiť niečo pre svojich ľudí, to sa mi páči. Nie to hlavné mesto. Ale to, že sa niečo deje, lebo to nie je všade na Slovensku pravidlom. Poznám kraje alebo lokality, a to sú veľké mestá, kde sa viac- menej nič nerobí. Nejako zaspali alebo sa nezaujímajú o svojich mladých, o kultúrne vyžitie. To mi je sympatické tu, v tom sú mne sympatickí Košičania. A naschvál som sa vyhol pojmu – Košice- lebo Košice sú mesto. Ale Košičania sú ľudia, ktorí niečo robia. A to je úplne najdôležitejšie. Niečo robiť. Hocičo pozitívne. To je jedno či v športe alebo v kultúre alebo v tej vyššej kultúre. Ale robí sa tu niečo, a to je strašne pozitívne. Niečo, čím sa dá chváliť. To sa musí vymyslieť, zrealizovať. Treba byť entuziastický. A to tu je. Keby tu žili nejakí mumáci, tak by to tu v živote nebolo. A mohlo by tu byť aj sto hlavných kultúrnych miest.

S čím ste prišli na tento festival, na Leto v parku?Prišli sme s dobrou náladou, lebo u nás prší a je strašne škaredo, a tu je dnes úplne úžasné počasie. No a chceme sa ukázať, že sme nezabudli hrať a hlavne že sme kapela, ktorá chce zabávať. To je veľmi dôležité pri kapelách populárnej hudby. Nehrať sa na nejakých mumákov, keď sme zábavová kapela. Aj v muzike by mal každý ostať sám sebou. Aby sa nehral na niečo alebo na niekoho, a aby ukázal zo seba niečo špeciálne, lebo každý máme v sebe niečo špeciálne.Odkedy ste začali hrať, vyrástlo niekoľko generácií, a napriek tomu spievajú vaše texty v prvých radoch. Ako to vnímate?To bolo srandovné. Raz som bol v jednom rádiu, tam to bolo také interaktívne, a mohli sa tam dovolať ľudia. A jedna kočka, taká mladá, rozhorčene telefonovala, napríklad že Fajčenie škodí zdraviu je čundrácka pesnička a že my sme ju ukradli a privlastnili, lebo ona ju pozná ako úplne ľudovú pesničku, ktorá sa hráva pri táboráku. A mne to bolo strašne príjemné, že moje/naše pesničky sú už skoro ako ľudovky.Ako vnímate súčasnú slovenskú hudobnú scénu?Mne sa veľmi páči, a hlavne sa mi páčia mladé kapely, ktoré bohužiaľ vôbec nepúšťajú v rádiách, v tých komerčných, ale ukazujú sa na rôznych festivaloch, a som vždycky dojatý. Napr. Billy Barman alebo Vetroplach alebo odtiaľto Puding pani Elvisovej a kopec ďalších, ktoré ma teraz nenapadnú, ale sú fakt že špičkoví, bomboví, majú perfektné pesničky, perfektný zvuk, perfektné moderné aranžmá. Tak to má byť, len mne je trošku ľúto, že rádiá sa ich boja a nepúšťajú ich.Najväčšie zadosťučinenie čo sa hudby týka….Najväčšie zadosťučinenie je to, že nás ešte nikdy nevypískali, alebo neodišli z koncertu.No vlastne raz sa to stalo, ale ešte na začiatku.Porovnávanie publika na základe nejakých regiónov je asi bezpredmetné. Ale predsa, zdá sa Vám košické publikum niečím iné?Ja si nemyslím, že sú nejaké rozdiely. Slovensko je také malé…Celé Slovensko je pol New Yorku. A rozdeľovať aké publikum je v Queense alebo na Manhattane , je srandovné.Čo by ste radi povedali, niečo, čo sa vás médiá nepýtajú…Teraz sú médiá také srandovné. Minule, pred troma alebo štyrmi rokmi, sa ma pýtali z nejakého bulváru, že čo mám nové. Ja som im povedal, že nové CD-čko. A oni, to nás nezaujíma, čo ste si kúpili ?Ja by som sa teraz chcel pochváliť, že točíme v mojej rodnej obci v Rovinke, v kultúrnom dome, nové CD-čko. Nové pesničky, ktoré vystihujú obraz nášho súčasného pohľadu na svet, ktorý plynie okolo nás. A my, aj keď nevyzeráme, máme strašne radi modernú techniku –počítače, internet, satelity a tak, ale rozhodli sme sa, že ich vôbec nebudeme používať pri novom CD. Bude viac-menej klasické, také gitarové. Takže som zvedavý, lebo môj kolega, Rišo Müller, sa napríklad teraz pustil opačným smerom, do tej elektroniky. A my naopak, úplne na druhú stanu.Aké bude Leto 2010 pre kapelu Vidiek?Veľmi zaujímavé, pretože máme strašne veľa festivalov a koncertov a popritom musíme stihnúť natáčať aj platňu. Takže veľmi pracovné.Ja viem, že sa píše rok 2010 a CD sa viac-menej už nepredávajú, už si to každý sťahuje z internetu, takže my sa tomu aj prispôsobíme. Samozrejme, že vydáme to CD, ale to vôbec nie je podstatné. Podstatné je, že budeme mať nové pesničky, ktoré by mali byť všade.

Autor (Grétka Čandová)

Prvý deň Leta v parku privítal viac ako 2000 návštevníkov

Sériu kultúrno-spoločenských podujatí odštartovala v rámci projektu Leto v Parku prvá dvojica kapiel. Vidiek verzus MIDI LIDI bolo vhodným netradičným spojením navrhnutým podľa dramaturga celého projektu Tomáša Makaru. Vidiecka atmosféra tentoraz priniesla zo sebou nielen príjemné tóny a optimizmus, ale aj oddych, ktorý rozhodne do parku patrí.

České tentoraz trio MIDI LIDI uchopili publikum do varu svojou elektronickou nádielkou v spojení s bizarnými kostýmami. Vzduchom Kasární sa nieslo okrem prítomnosti kapiel aj spojenie rôznych generačných vrstiev, čo prinieslo nádych rodinnosti do Kulturparku. Všetko umocnilo počasie bez mrakov a tak bolo prostredie pripravené na príjemnú zábavu a pohupkávanie v hudobných tónoch.

Na záver večera nám spravil krátky sumár Jožko Môcik, jeden z hlavných organizátorov.Jožko, ako hodnotíš prvý deň festivalu Leto v parku, aké máš pocity a dojmy ?„Super. Sám som prekvapený, koľko ľudí prišlo, ako veľmi sa im to páčilo ale hlavne som veľmi rád, že nám vyšlo počasie, že všetko dobre dopadlo. Kapely Vidiek a Midi Lidi boli úplne nadšení z publika. Verím, že sa sem ešte niekedy vrátia.Aj keď sa tento priestor na niekoľko mesiacov uzavrie verím, že zopakujeme Leto v parku aj Midi Lidi, no už predbieham. Festival ešte len začal, máme ešte mesiac pred sebou. Musíme dokončiť pláž, zvládnuť ešte veľa vecí. Každopádne sa teším, že sa to ľuďom páčilo.“Čo by si doporučil návštevníkom festivalu?
„Ja osobne sa veľmi teším, pretože som tak trochu postihnutý divadlom, na predstavenie EN TO PAN – Kameň mudrcov od českého divadla Cirkus Garuda. To je vec, ktorá zožala nemálo úspechov. Taká kvalitka, na ktorú sa ja osobne teším a dúfam, že sa nám to všetko podarí aj napriek mnohým komplikáciám. Ale to je už také tradičné moje tlachanie (smiech).Teším sa na letné kino. Aj minulý rok to bolo super. Je to niečo také, čo je intímne a odlišné od toho, čo človek zažije v nejakej kinosále. Človek môže do veľkej miery komunikovať s tým plátnom a myslím si, že tento priestor v Kasárenskom parku je na Letné kino úplne ako stvorený.“
autor (Mária Hricová, Grétka Čandová)

Na POHODE sa prezentoval aj projekt Košice 2013

Festival Pohoda nie je len o hudbe ale aj o prednáškach prezentáciách, či divadle. Christian Potiron a Zora Jaurová prezentovali na podujatí Pecha-Kucha v Radio(aktívnej zóne)_FM festival koncept projektu Košice 2013, Use the city, projekt výmenníkových staníc SPOTs a akcie, ktoré sa diali od roku 2008, kedy Košice získali titul Európske hlavné mesto kultúry.

Les Rencontres d’Arles 2010

Počas tohto leta sa v Arles, asi 90 km od Marseille otvorili brány 41. ročníka veľkého medzinárodného fotografického festivalu Les Rencontres d’Arles 2010. Traja košičania, Pavel Maria Smejkal, Jozef Jarošík a Ivan Fleischer mohli byť pri tom vďaka mobilitnému grantu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, v rámci workshopu projektu Second cities v Marseille, druhom najväčšom francúzskom meste, hlavnom meste kultúry 2013 spolu s Košicami.

Motto festivalu bolo Heavy Duty – Razor Sharp / Pevný a ostrý /. Od 3. júla do začiatku septembra 2010 budú v priestoroch nevyužitých kostolov a továrenských hál vystavené diela množstva autorov z celého sveta. 60 veľkých výstav na 20 miestach v meste predstaví najrôznejšie témy ako Argentína, rocková hudba, filmová fotografia, život za mrežamia a veľa iných. Tento ročník festivalu má nového prezidenta – Jean-Noel Jeanneney vystriedal Francoisa Barrého.
Jeanneney – historik, politik, riaditeľ Francúzskej národnej knižnice v Paríži v rokoch 2002 – 2007 pokračuje v línii festivalu zameraného na nové aj staré, s cieľom ukázať v Ales to najlepšie zo súčasnej fotografie ako aj na zaujímavé projekty z minulosti. Čestným hosťom festivalu je výtvarník Argentínčan León Ferrari spolu s ďalšími významnými fotografmi z Argentíny – Gabrielom Valansi a Marcosom Lopézom, hľadajúcim identitu Latinskej Ameriky. Festival je sprevádzaný viacerými sympóziami, lekciami, prednáškami a večernými projekciami. Pavel Smejkal predstavil svoj projekt Stars na portfólio review sprievodnej akcie festivalu Voies Off.

Registration

_

Neformálna univerzita seniorov

Pripravené sú prednáškové bloky multikultúrnych štúdií už 23. júla v Kasárňach/Kulturparku pre duchom mladých seniorov, ale aj pre tých, ktorí sú zvedaví…

Otázky a odpovede

Čo je „INTERFACE”?
Termín interface v počítačovej terminológii definuje komunikačné rozhranie medzi užívateľom a programom. Je nástrojom vzájomnej interakcie, umožňuje komunikáciu medzi rôznymi subjektmi, ktoré nehovoria rovnakým jazykom.
Víziou projektu je mesto ako interface – teda komunikačné rozhranie, ktoré poskytuje obyvateľovi mesta prístup ku kultúre. Cieľom je vytvoriť priestor, v ktorom skupiny i jednotlivci, jednoducho každý, neustále nachádza nové idey, témy a možnosti spolupráce.
Mesto Košice sa postupne bude meniť vďaka investičným projektom, ktoré sa zrealizujú a vďaka ponuke programu, kultúrneho vyžitia, ktorá dopĺňa doteraz fungujúce a existujúce kultúrne inštitúcie v meste.
Na čo je tu nezisková organizácia už teraz?
Keďže ide o rozvojový projekt, množstvo procesov je potrebné nastaviť a zmeniť už teraz. Je potrebné vybudovať množstvo partnerstiev na národnej, i medzinárodnej úrovni. Za účelom prípravy, realizácie, monitoringu a hodnotenia projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 a súvisiacich činností a projektov v rámci projektu Košice INTERFACE založilo mesto Košice neziskovú organizáciu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Organizácia má kompetenciu riadiť a implementovať projekt Košice INTERFACE 2013 a súvisiace projekty, zamerané na vytváranie nových platforiem pre umelcov, kultúrnych organizátorov, obyvateľov a návštevníkov mesta Košice
Čo bude v roku 2013?
Rok 2013 prinesie mestu okrem bohatého programu európskeho charakteru aj pozornosť celej Európy. Množstvo turistov a prestíž značky Európske hlavné mesto kultúry bude znamenať hospodársky rast nie len mesta, ale aj celého regiónu.
Je projekt financovaný z Európskej únie?
Nie, nie je. Ak komplikovanú štruktúru financovania zjednodušíme, môžeme povedať, že projekt je financovaný Mestom Košice (prevádzkové a mzdové náklady, propagácia), MK SR (programová časť prostredníctvom grantovej schémy) a investičné projekty budú financované zo štrukturálnych fondov EÚ (niektoré kofinancuje Košický samosprávny kraj).
Do množstva procesov vstupujú aj súkromní partneri.

Ak sa chcete o projekte a jeho aktivitách dozvedieť viac, pošlite nám svoj email na adresu news@kosice2013.sk a my Vám pravidelne budeme posielať náš newsletter, alebo nás priamo kontaktujte na adrese office@kosice2013.sk.

Divadelný konkurz

Dňa 24. 7. sa o 10:00 hod. v priestoroch Kasární Kulturparku uskutoční divadelný konkurz. Je určený pre záujemcov o dvojtýždňový divadelný workshop, ktorý sa bude konať v termíne od 12. 8 do 25. 8. 2010. Výsledkom tohto workshopu bude predstavenie na motívy novely Michaila Bulgakova: Psie srdce. Premiéra inscenácie sa uskutoční 25. augusta v areáli Kulturparku. Pozvaní sú všetci, ktorí majú záujem sa tvorivo podieľať na vzniku tohto predstavenia.

Požiadavky: Uchádzač si pripraví ľubovoľnú ukážku z umeleckého prednesu (cca. 3. min).

Bližšie informácie na t. č: 0944 158 053, alebo na mailovej adrese: stanobily@gmail.com

Kontakt

KONTAKT

Informácie: kreativne@kosice2013.sk
Tel.: +421 55 68 54 299Registrácia na konferenciu: miroslava.rybarova@kosice2013.sk