Jozef Gazdag: Košiciam chýbajú moderné priestory

Múzeum výtvarného umenia Vojtecha Löfflera v Košiciach je jednou z mála inštitúcií v Košiciach, ktoré sa venujú prezentácii výtvarného umenia. Popri stálej výstave z diela menovca múzea výstavné priestory na Alžbetinej ulici prekvapia aj moderným umením. Ako by mal vyzerať rok 2013 a čo v Košiciach chýba, nám v rozhovore prezradil riaditeľ múzea Jozef Gazdag.

Čo vám z pohľadu múzejníka a vystavovateľa v Košiciach momentálne najviac chýba?
V Košiciach treba vybudovať nové objekty. V prípravnej fáze projektu, keď mesto vyzvalo na predkladanie nápadov som sa do iniciatívy zapojil s projektom Namiesto kasární pavilóny kultúry, myslel som tým na staré kasárne pri Hlavnej pošte v Košiciach. Tam by som zbúral podstatnú časť kasární a vybudoval modernú galériu, ktorá Košiciam doposiaľ chýba. Veľká moderná galéria s vysokými bielymi stenami, akú som napríklad videl v Debrecíne. V takýchto priestoroch sa dajú robiť veľké výstavy, napríklad veľkoplošných obrazov. V Košiciach chýba aj moderná knižnica, veľká sála na organizáciu plesov, veľtrhov, koncertov…

Košice sa pripravujú na rok 2013. Ako by mal vyzerať z vášho pohľadu?
Chcel by som v spolupráci s ďalšími kolegami z iných múzeí a galérií v Košiciach pritiahnuť do Košíc výstavy moderného súčasného umenia z Európy. V priebehu roka 2013 by sa tu striedali výstavy z rôznych štátov mesta. Do tohto projektu by sa zapojili všetky kultúrne ustanovizne na území mesta. Samozrejme by medzi vystavujúcimi nemohli chýbať ani naši domáci súčasní umelci.

O čo majú momentálne ľudia najväčší záujem? O klasiku alebo o moderné umenie?
Návštevníci majú záujem aj o súčasné umenie, ale i o klasiku. Pokiaľ som pre rok 2013 spomínal súčasné umenie, to je pre nás, vystavovateľov v Košiciach, oveľa schodnejšia cesta. Pokiaľ by sme chceli organizovať výstavy umelcov svetových mien, chýbajú nám veľké moderné galérie a technické zabezpečenie, kde by sa dali takéto výstavy organizovať. Súčasné umenie je z tohto pohľadu pre nás prístupnejšie. Bolo by zaujímavé sústrediť moderné umenie na jeden rok do Košíc a prilákať tak aj návštevníkov z okolitých krajín.

Ak hovoríte o súčasnom umení európskych krajín, ktoré by ste do Košíc pozvali?
Ideálne by bolo, ak by sa podarilo s každou z európskych krajín pripraviť súbornú výstavu viacerých autorov. Napríklad s Maďarskom, Poľskom, Rumunskom spolupracujeme pravidelne, takže tieto krajiny by som určite v roku 2013 pozval do Košíc. Potom by to bolo Nemecko, Španielsko a niektorá zo škandinávskych krajín. Ostatné kultúrne inštitúcie by pozvali zástupcov z ďalších krajín. Podľa mňa by sa to stretlo s veľkou odozvou u návštevníkov.

zl

foto: at

Kurz pre novinárov

Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. vám dáva do pozornosti intenzívny týždenný kurz určený profesionálnym novinárom, vydavateľom a mediálnym manažérom v oblasti kultúry. Kurz sa zameria na seriózne spravodajstvo z oblasti kultúry (nerieši bulvárne témy), účastníkom poskytne prehľad o kultúrnom politickom presahu a tým im umožní myslieť a písať s kritickým pohľadom o strategických kultúrnych udalostiach. Týždenný vzdelávací kurz organizuje Summer Univerzity v Budapešti, ktorá je súčasťou Central European University akreditovanej v USA a v Maďarsku. Kurz sa uskutoční 6. – 10. júla 2009 v Budapešti. Dorozumievacím jazykom bude angličtina. Posledný termín na podanie prihlášok je 31. marec 2009. Viac informácií a prihlasovací formulár nájdete na adrese http://www.sun.ceu.hu/02-courses/course-sites/rumor/index-rumor.php

Hovoriace zvieratá – Výstava dedičstva a súčasnosti

Hovoriace zvieratá – Výstava dedičstva a súčasnosti
Termín : 9.3. – 25.3. 2009
Organizátor : mesto Košice
Spoluorganizátor : Východoslovenská galéria
Vernisáž výstavy : 9.3. o 17.00 hod.
Miesto : Alžbetina 22

Medzinárodný projekt Animaliter odštartovalo mesto Štrasburg, ktoré je hlavným organizátorom projektu. Projekt je financovaný s podporou Európskej Komisie. Zahŕňa 8 európskych miest ( Brno, Praha, Košice, Varšava, Arad, Štrasburg, Barcelona, Debrecín ) v oblasti kultúry a ilustrácie.
Cieľom projektu je poukázať na rozmanitosť ilustračnej tvorby v Európe počas stáročí cez tému hovoriace zvieratá. V rámci projektu sa uskutočnia mnohé aktivity ako sú výmenné pobyty ilustrátorov a knihovníkov, ilustračné workshopy a pod.
Putovná výstava je jednou z hlavných aktivít projektu.
Výstava predstavuje ilustrované knihy z jednotlivých miest od ich zrodu až po 21. storočie so zreteľom na tému. Výstava putuje po ôsmych európskych mestách od septembra 2008 do októbra 2009. V Košiciach sa v rámci projektu uskutoční okrem medzinárodnej putovnej výstavy aj žiacka výstava, ktorú organizuje Škola úžitkového výtvarníctva v spolupráci s mestom Košice. Výstavy sa zúčastnia vybrané školy výtvarného zamerania ( ZUŠ Kováčska, ZUŠ Irkutská, Gymnázium S. Máraiho v Košiciach-výtvarná trieda a ŠÚV v Košiciach.

Potulky mestom: Poznáte KOSTOLÍKY na JUHU ?

Poznáte KOSTOLÍKY na JUHU ?
Tam, kam mala prísť slávna cisárovná Sisi, Vy sa dostanete naisto. Uvidíte aj miesta, o ktoré sa zaujímali maltézski rytieri.
Kostol Ducha Svätého a kostol Kráľovnej pokoja. Košice majú aj tzv. južnú faru, kam oba kostoly patria. Kostol Kráľovnej Pokoja býval počas Pražskej jari (1968) najpreplnenejší v Košiciach. Pamätáte si prečo?
Staré i novodobé dejiny ukryté múrmi týchto kostolov…
Začiatky potuliek s Milanom Kolcunom sú v sobotu (7. marec) o 10:00, 11:30, 13:30, 15:00 a 16:30 (16:30 – dvojjazyčne: slovensko-anglicky) a v nedeľu (8. marec) o 14:00, 15:30 a 17:00.
Zoltán Balassa sprevádza v sobotu po slovensky o 10:30 a po maďarsky o 14:00 a 16:00. Betka Czimová v nedeľu o 14:30 po slovensky a 16:00 po maďarsky.
Začiatok každej potulky je pred Vedeckou knižnicou (Hlavná 10). Info a predpredaj (1,5 € = 45 Sk): Mestské informačné centrum v OD Dargov, tel.: 16 186, www.potulka.sk. Lístky sa dajú kúpiť aj na začiatku potulky pred Vedeckou knižnicou (Hlavná 10) za 1,99 € = 59 Sk.
Pre tých, čo majú radi menšie skupinky, odporúčame turnusy v sobotu: 10:30 (Balassa), 13:30 a 16:30 (Kolcun), príp. v nedeľu 14:30 (Czimová) a 17:00 (Kolcun).
Keďže prevažnú časť potulky budeme v interiéri, na počasie nehľaďte.

Viac: http://www.potulka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=46&Itemid=12

FREE INNA CAGE(BA) & SMOOTH COMPANY(KE)

7. marec, sobota, 19:30 : koncert skupín FREE INNA CAGE(BA) & SMOOTH COMPANY(KE)

Pop – rocková zostava Free Inna Cage (Samuel Tomeček – spev; Lukáš Duchovič – gitara; Ľuboš “Ezo” Ambrózai – bicie; Martin “Jacque” Žiak – basa) pripravuje vydanie svojho druhého albumu a vrámci druhého klubového turné príde aj do Veritasu. Skupina sa dlho formovala a v novej zostave, s novou energiou zložila skladbu “Ako v nirvane”(titulná skladba albumu), ktorou načrtla cestu, akou sa bude uberať jej nová tvorba. Pripravovanými koncertami ju chce predstaviť aj svojim priaznivcom.
Spolu s Free Inna Cage sa predstaví košická jazz – popová skupina Smooth Company (Lucka Fritzká – spev, Peťo Tomko – gitara, Peťo Frák – basa, Tomáš Andrek – klávesy, Marek Szarvas – bicie). Všetci ste srdečne pozvaní!

www.samuel-tomecek.sk
www.smooth.sk

Vstupné: 3,- € (90,38,-Sk)

Kniha / Košickí Gréckokatolíci

Kníh, textov či obrazových publikácií slúžiacich ako historická pamäť nie je nikdy dosť. Košice vzhľadom na svoje postavenie v dejinách majú takýchto zdrojov zúfalo málo. Nedostatok sa snaží znížiť nasledujúca publikácia.

Kniha Košickí Gréckokatolíci s podtitulom Dejiny farnosti v rokoch 1797 – 1950 vyšla v roku 2007, ktorý so sebou priniesol možnosti pripomenúť si jubilejné letopočty, dôležité pre gréckokatolícku farnosť v Košiciach. Prešlo dvesto dvadsať rokov od vytvorenia niekdajšieho vikariátu v Košiciach (1787), dvesto desať rokov od prvej hodnovernej zmienky o vzniku prvej farnosti (1797) a ubehlo sto dvadsať rokov od odslúženia prvej svätej liturgie v tunajšom chráme (1886).
Darom ku jubileám je obsiahla odborná publikácia so štedrou ponukou archívneho materiálu a odkazmi na literatúru. Kniha môže slúžiť laickej verejnosti ako databáza úzko špecifikovaných informácií, jej akademický jazyk však nemusí byť atraktívny pre každého čitateľa.
Gabriel Szeghy, Peter Jambor : Košickí GréckokatolíciV roku 2007 v Košiciach vydal Gréckokatolícky farský úrad KošiceISBN 978-80-89089-69-7194 strán, 164×236 mmtvrdá väzba

Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. ponúka cestovný grant na medzinárodný míting IETM Bratislava 2009

*Zmena termínu podávania žiadostí – 2. marca 2009 23. marca 2009 *

Tlačová správa5. februára 2009
Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. spolu s organizáciou IETM ponúka príspevok na uhradenie cestovného, registračných poplatkov a nákladov spojených s ubytovaním počas prestížneho medzinárodného stretnutia organizácií pôsobiacich vo sfére súčasného scénického umenia v Európe – IETM Bratislava 2009, ktoré sa uskutoční 23. – 26. apríla 2009.

O cestovný grant sa môžu uchádzať mimobratislavskí umelci prostredníctvom prihlasovacieho formulára na oficiálnej stránke podujatia http://www.ietmba09.sk/travelgrant.html do 2. marca 2009 23. marca 2009. Podmienkou je registrácia žiadateľa na www.ietm.org. Výška finančného príspevku predstavuje minimálne 55 € a maximálne 200 € v závislosti od celkových nákladov konkrétneho žiadateľa.

„Prihlasovací formulár s informačným listom sme rozposlali širokému okruhu kultúrnych operátorov a rovnako by sme chceli o tejto možnosti informovať kultúrnu verejnosť aj prostredníctvom médií. Míting IETM sa vo svojej 27-ročnej histórii stal jedným z najvýznamnejších európskych podujatí v oblasti scénického umenia a tento rok sa po prvýkrát koná na Slovensku. Nezisková organizácia Košice 2013 preto chce podporiť účasť slovenských umelcov na tomto podujatí a umožniť im načerpať inšpiráciu a vytvoriť partnerstvá,“ povedala Zora Jaurová, riaditeľka Košice 2013, n.o. Jednotlivé žiadosti posúdi komisia IETM.
Organizátori podujatia Asociácia Divadelná Nitra, Divadelný ústav, Slovenské národné divadlo, Kultúrny kontaktný bod Slovensko a Asociácia Bratislava v pohybe predpokladajú účasť 500 predstaviteľov európskych a svetových festivalov, divadiel, tanečných súborov a producentov. IETM sa tak môže stať skvelou príležitosťou na nadviazanie nových kontaktov a získanie partnerov na medzinárodné projekty.
IETM – v minulosti sa táto skratka prekladala ako Neformálne stretnutie európskych divadiel (Informal European Theatre Meeting), s prekročením hraníc Európy a s rozšírením záberu podujatia zaužívaná skratka ostala, ale IETM sa popisuje ako medzinárodná sieť pre súčasné scénické umenie (International network for contemporary performing arts).
IETM je prestížna a svojho druhu najvýznamnejšia medzinárodná sieť profesionálnych organizácií pôsobiacich vo sfére súčasného scénického umenia v Európe i vo svete, ktorá má za sebou už 27 rokov úspešnej aktívnej činnosti. Cieľom IETM je podnecovať kvalitu, rozvoj a kontexty súčasného scénického umenia v globálnom prostredí iniciovaním a vytváraním profesionálnej siete a komunikácie, výmenou informácií a know-how, povzbudzovaním mobility, ako aj prezentáciou pozitívnych príkladov z praxe. Združuje približne 400 členských organizácií, ktorými sú festivaly, divadlá, divadelné a tanečné súbory a umelecké centrá, nezávislí producenti a dramaturgovia, dokumentačné centrá, strešné organizácie a verejné orgány zo 45 krajín.
Viac informácií o podujatí nájdete na stránke www.ietm.org
Zuzana Lehotská, manažérka komunikácie s verejnosťou a médiami,Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o.

Divadlo Veritas uvedie inscenáciu A. P. Čechova s názvom Medveď

Divadlo Veritas uvedie inscenáciu A. P. Čechova s názvom Medveď. Komediálny skeč o vzťahoch mužov a žien, o vášni a nedorozumení, o vážnych veciach a nečakaných vrtochoch života. Stále aktuálna téma z pera ruského klasika Vás určite presvedčí, že súboj nekončí vždy smrťou.. Inscenácia je sprevádzaná živou scénickou hudbou v podaní Tria Bizard.
OSOBY A OBSADENIE:Jelena Ivanovna Popovová – Mariana KarnižováGrigorij Stepanovič Smirnov – Wiliam ČikovskýLuka – Richard Koložváry a.h.
HUDBA:Trio Bizard: F. Beneš, P. Šafranek, A. Richter
RÉŽIA:Wiliam Čikovský a kol.
SCÉNA, KOSTÝMY, SVETLÁ:Petronela Dobránska
Po predstavení vystúpi skupina Plastic Swans (Pišta Rybár – spev; Martin Fisher – klávesy, vokály ; Pavol Stajanča – gitara; Roman Hríbik – basa; Matej Hríbik – bicie) z Banskej Bystrice, ktorá prijala pozvanie a na koncerte uvedie skladby zo svojho nového albumu.
www.myspace.com/veritasdivadlowww.myspace.com/plasticswan
Vstupné: 3,- € (90,38,-Sk).

Z MESTA VON / Umenie v prírode

„Návrat k prírode… je pokus … o znovuobjavenie porušenej rovnováhy medzi ľudským a prírodným organizmom.” František Šmejkal

Východoslovenská galéria Košice v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy
Kurátorka: Daniela Čarná
Termín: 4. 3. – 24. 5. 2009

Vystavujúci autori:
MILAN ADAMČIAK – ARTPROSPEKT P. O. P. – JURAJ BARTUSZ – MÁRIA BARTUSZOVÁ – PETER BARTOŠ – ROBERT CYPRICH – ĽUBOMÍR ĎURČEK – STANO FILKO – DANIEL FISCHER – VIKTOR HULÍK – FRANCISCO INFANTE (RU) – IVAN KAFKA (ČR) – PETER KALMUS – MICHAL KERN – JÚLIUS KOLLER – VLADIMÍR KORDOŠ – MATEJ KRÉN – MILOŠ LAKY – OTIS LAUBERT – MILAN MAUR (ČR) – JURAJ MELIŠ – PETER MELUZIN – ALEX MLYNÁRČIK – MARIÁN MUDROCH – ILONA NÉMETH – VLADIMÍR POPOVIČ – PETER ROLLER – RUDOLF SIKORA – DANA SOCHOROVÁ – MILOŠ ŠEJN (ČR) – DEZIDER TÓTH – ŠTEFAN TÓTH – MILOŠ URBÁSEK – JÁN ZAVARSKÝ – DUŠAN ZAHORANSKÝ – JANA ŽELIBSKÁ

Výstava Z MESTA VON / Umenie v prírode je nazvaná podľa rovnomennej akcie Rudolfa Sikoru. Venuje sa fenoménu vstupu umelcov do prírody v rámci akčných a konceptuálnych smerovaní slovenskej a výberovo i českej a ruskej neoficiálnej výtvarnej scény konca 60. až 80. rokov 20. storočia, s presahom do súčasnosti. Nesleduje realizácie v prírode výlučne v ich priamom chronologickom slede. Prostredníctvom niekoľkých tematických okruhov poukazuje na rôznorodé formy pôsobenia vybraných tridsiatich šiestich umelcov v prírode, ktorú nezobrazovali štetcom na plátno, ale vstupovali do nej ako do svojho ateliéru, aby priamo v nej zanechali stopu svojej prítomnosti.

Napriek tomu, že umenie v prírode sa na Slovensku nestalo samostatnou tendenciou, priame reakcie na prírodu a krajinu existovali v tvorbe väčšiny výtvarníkov neoficiálnej výtvarnej scény, ktorí sa nepodriadili dogme socialistického realizmu a nemohli vystavovať v oficiálnych výstavných priestoroch. Vznikali prevažne ako súčasť konceptuálnych a akčných aktivít, prostredie ktorých tvorila príroda alebo jej priama reflexia. Táto reakcia bola viac-menej paralelná so vznikom earth artu a land artu v USA a Veľkej Británii. V domácom prostredí však umenie v prírode má svoje špecifiká. Bolo ohlasom na ekologické a etické otázky spojené so životným prostredím, ktoré sa stávali predmetom diskusií neoficiálnych stretnutí, diskusií a reflexií umelcov a vedcov. Umenie v prírode tu má charakter skupinových a individuálnych prejavov. Od akcií, osláv a rituálov realizovaných v prírode (Alex Mlynárčik, Jana Želibská, Artprospekt P.O.P.), individuálnych udalostí pozorovania prírody, procesov a javov (Peter Bartoš) cez introvertnú komunikáciu a intímny vzťah s prírodným (Michal Kern, Dezider Tóth, Daniel Fischer, Milan Maur, Miloš Šejn), po reflektovanie ekologických problémov (Rudolf Sikora, Juraj Meliš). Pre niektorých umelcov bola príroda permanentným centrom záujmu, iní sa s ňou konfrontovali skôr občasne, využívajúc jej špecifický jazyk a priestor na zanechanie hravo-poetických, ozvláštňujúcich či ironizujúcich odkazov (Július Koller, Ľubomír Ďurček, Otis Laubert, Vladimír Kordoš, Matej Krén, Marián Mudroch a ďalší). Mnohí autori, (žijúci väčšinou v Bratislave), vnímali prírodné prostredie ako miesto sebareflexie, kam unikali z odcudzeného neosobného prostredia mesta. Prírodné prostredie, ktoré stálo mimo štátneho dohľadu, sa mohlo stať prirodzeným priestorom na ´utajenú´ prezentáciu, i keď aktivity, často vystupujúce z bežného rámca činností v prírode, sa tu konali zväčša potichu a za účasti úzkeho okruhu umelcov či prizvaných participantov, prípadne osamote.

Aktivity umelcov v prírode, zachytené zväčša fotografickým médiom ako dokumentom i prostriedkom ich zvýtvarnenia, nás pozývajú k zamysleniu sa nad našou existenciou v súlade s prostredím, v ktorom žijeme a redefinovaniu vlastného vzťahu k prírode, svetu a sebe samému. Jej stopa je zachytená v desiatkach realizácií vznikajúcich na domácej výtvarnej scéne počas posledných štyroch dekád.

Daniela Čarná

Pozvánka na stiahnutie

„Severná ruža“ … alebo „Puškin vo filharmónii“

Štátna filharmónia Košice
Vás pozýva na multimediálny projekt

„Severná ruža”
… alebo „Puškin vo filharmónii”

Puškinova poézia má neopísateľnú a neutíchajúcu silu. Úsmevná, hravá, či ironická. Láskavá, drsná, milostná, trpká. Kritická, smutná, no pravdivá. Pravdivá veľká symfónia ľudskej – básnikovej duše. A k tomu veľkolepá a emóciami nabitá hudba Piotra Iljiča Čajkovského, s nezameniteľným a jedinečným charakterom duše ruskej… Zotročili sme si čas a čas zotročuje nás. Puškin a hudba Vám ponúkajú slobodu.
[P. Cibula]
Štátna filharmónia Košice
dirigent: Gábor HORVÁTH (Maď.)
účinkujú: Tatiana POLÁKOVÁ/ Eva CIBULOVÁ-RYŠÁKOVÁ
Peter CIBULA * Juraj ZETYÁK
kamera: Ján DOBRANSKÝ
scenár a réžia: Peter CIBULA

VSTUPNÉ: 6,80 – 5,48 – 4,32 Eur

študenti, dôchodcovia, ZŤP – zľava 50 %

Kniha / Bauhaus Výmar – evropská avantgarda 1919-1925

Kníh, textov či obrazových publikácií slúžiacich ako historická pamäť nie je nikdy dosť. Košice vzhľadom na svoje postavenie v dejinách majú takýchto zdrojov zúfalo málo. Nedostatok sa snaží znížiť nasledujúca publikácia.

V roku 1919 bola vo Výmare založená jedna z najvýznamnejších vysokých umeleckých škôl dvadsiateho storočia. Jej existencia je ohraničená nástupom nacionalistických a fašistických strán, ktoré v tridsiatych rokoch začali dominovať v politickom i spoločenskom spektre v Nemecku. Aj napriek krátkemi fungovaniu, škola zanechala v histórii moderného umenia hlbokú stopu a ako priekopník alternatívneho vzdelávania a stimulovania predností študentov je dodnes hojne citovaným a napodobovaným zdrojom vedomostí a vzdelávacích postupov.Čo však túto dvojjazyčnú (českú a anglickú) knihu spája s Košicami ? Na prvý pohľad a prvých deväťdesiat strán nič. Až záverečná útla kapitola, venovaná medzivojnovej ére v Košiciach núka vysvetlenie.Na krátku dobu, v úzkom spektre, ale celej Európe dokázali Košice diktovať tempo a rytmus. Za dvadsať rokov, počas ktorých viedol Východoslovenské múzeum riaditeľ Dr. Polák sa v Košiciach usporiadal viac ako dvesto výtvarných výstav, každá z nich mala unikátny plagát, mnohé z výstav boli ojedinelé v európskom kontexte. Škola Jenö (Eugena) Krona v rokoch 1921 až 1927 bola malým Bauhausom v maličkom meste. Jej význam je nemožné zrovnávať s Bauhasom, ale pri zaradení malej kapitoly do knihy o najvýznamnejšej , sú len špičky obrovského hnutia, ktoré sa v dvadsiatych a tridsiatych rokoch prevalilo cez naše mesto.prebehlo v mestekolektív autorov : Bauhaus Výmar – evropská avantgarda 1919-1925V roku 1997 vydali Kunstsammlungen zu Weimar a České muzeum výtvarných umění v PrazeISBN 3-929323-14-1108 strán, 210×279 mmmäkká väzba

text Mišo Hudák

Juraj Herz: S Košicami ho spája pokrvné puto – žije tu jeho brat

Juraj Herz (1934) sa narodil v Kežmarku. Absolvoval štúdium fotografie na umeleckopriemyselnej škole v Bratislave a v roku 1958 štúdium na katedre bábkoherectva v Prahe. Jeho filmovým krstom bol oskarový Obchod na Korze s režisérom Jánom Kadárom. Do povedomia sa dostal najmä vďaka filmu Spalovač mŕtvol na motívy románu Ladislava Fuksa. Vtedajší cenzori ho však zavreli do trezoru – vraj kvôli morbídnemu prístupu. Až koncom 80. rokov, dva roky pred „nežnou revolúciou” odchádza do Nemecka a venuje sa predovšetkým televíznej tvorbe. Zmysel pre štylizáciu uplatnil v rozprávkach. Po návrate do Čiech, začiatkom 90. rokov sa silno pripomenul seriálom Černí baroni. Neskôr vznikla aj filmová verzia. Striedavo žije a nakrúca v Prahe a v zahraničí. Pôsobí dokonca ako divadelný režisér v opere a v divadle. Za filmovú tvorbu získal množstvo cien na festivaloch v Karlových Varoch, Monte Carle a v Chicagu.
Pán Herz, pôvodne ste vraj chceli byť hercom. Chcel som byť hercom aj režisérom, ako bol svojho času veľký Jacques Taty. Jednoducho si sám hrať vo svojich filmoch. Ale na skúškach VŠMU mi Janko Borodáč otvorene povedal, že si nevie predstaviť, čo by som so svojím vzhľadom mohol v slovenskom repertoári hrať. Nečudo – písali sa budovateľské 50-roky…
Vaším filmovým krstom bol oskarový film Obchod na Korze. Čo vám dala spolupráca s režisérom takého formátu ako bol Jan Kadár? Za prvé ma toho veľa naučil. Dával mi obrovskú voľnosť. Dokonca som obsadzoval film. A poslal ma na Slovensko hľadať mesto, kde by sa to natočilo. Vybral som Sabinov. Keď dostal za film Oskara, povedal mi: Noha patrí tebe. A potom navštívil riaditeľa Barrandova: „Herz už môže nakrúcať samostatne. Ručím zaňho,“ prehlásil a tým mi otvoril cestu.
Robili ste potom poviedkový film Perličky na dne na motívy Hrabala s vychádzajúcimi hviezdami Novej filmovej vlny, Passerom, Chytilovou, Menzelom, Němcom a Jaromírom Jirešom… Vy sa však k tejto silnej skupine veľmi nehlásite. Prečo? Jaromír Jireš, pretože sme chodili každý týždeň spoločne na vojenský výcvik, prišiel s tým, že by som mal s nimi robiť tiež. Ostatní sa postavili proti mne, že ma nepoznajú a nemám FAMU. A potom, keď som nakrútil Zberné surovosti prišiel ku mne samotný Hrabal a povedal, že toto je najlepší Hrabal, akého kto nakrútil a dal mi prečítať rukopis knižky. Volala sa Ostro sledované vlaky. Chcel aby som to urobil. Ale prišiel Evald Schorm a povedal: Ja by som tie Vlaky strašne rád nakrútil sám. Bol vtedy najstarší a každý si ho vážil. Samozrejme, že som mu tému prepustil. Bol som na začiatku a hovoril som si, že budem mať ešte dosť iných filmov. Dlho nebolo nič. A naraz som sa dozvedel, že to nakrúca Menzl. Ale dodnes neviem, čo sa vlastne prihodilo.
Sedemdesiate roky boli silným obdobím československej filmovej komédie. Výrazné boli vaše filmy Buldoci a třešně, Upír z feratu… Do všetkého mi však zasahovali. Všetko skracovali, škrtali v scenári, tak aj v hotovom filme.
Podieľali ste sa koncom osemdesiatych rokov aj na filme Straka v hrsti so skupinou Pražský výběr. Skončil v trezore. Bol to impulz odísť z republiky? Chceli mi dať 22 miliónov na film odohrávajúci sa v stredoveku. Povedal som, že mi stačia štyri milióny, pretože už viem, čo budem robiť. Nechali ma nakrúcať. Samozrejme, netušili, že ide o film zo súčasnosti, v hlavnej úlohe s Michaelom Kocábom a Vilémom Čokom. Keď sme začali nakrúcať, tak sme si pri každom zábere hovorili: Keď to uvidia tak sa dotentujú. To sa aj stalo. Boli vydesení. Okamžite to celé zarazili a šlo to ďalej na ústredný výbor strany, ba až k prezidentovi sa dostali fotografie, že točím pornografický film. Vypočúvali ma dokonca policajti, pretože tam hrali bradatí ľudia z disentu. Mal som veľké problémy. Zakázali mi točiť a bol som veľmi naštvaný. Zachránili ma Slováci. Odišiel som nakrúcať do Bratislavy komédiu Sladké starosti s Emilom Horváthom a Andym Hrycom. Ten si tam zahral vynikajú postavu čašníka, ktorý podvádza a robí koňak „debušé“. Stalo sa kultovou záležitosťou. Kam prišiel, všetci mu hovorili: Nechcete „debušé“? Dokonca tak aj pomenovali nejaké pitie.
Zaujímavé je, že svoju ženu Terezu ste spoznali vďaka slovenskému filmu…To bolo zasa také lano zo Slovenska. Galoše šťastia bol koprodukčný slovensko-nemecký film. Potreboval som k Jane Brejchovej malú vílu – učnicu. Spomenul som si na Terezu, ktorá hrala u Kachyňu Lásky medzi kvapkami dažďa. Ale myslel som si, že už odvtedy určite zostarla a nebude sa mi hodiť. Keď som sa s ňou napokon stretol, spadol mi kameň zo srdca. Vyzerala na pätnásť rokov. Točili sme spolu a ja som sa behom nakrúcania zamiloval. Ona tiež. A na konci filmu, keď sme robili postsynchróny v Bratislave, povedali sme produkčnému, že už nepotrebujeme dve izby. Bývali sme spolu v hotely Devín. Od toho času vždy keď zablúdime do Bratislavy máme rovnakú izbu. Sú to spomienky.
Po čom túžite ako tvorca?Aby mi vydržalo zdravie. Aby som bol čo najdlhšie zo svojou ženou a čo najdlhšie videl dorastať svoju dcéru.
Čo vás k sebe s Terezou púta najviac? Porozumenie. Hoci je medzi nami 26-ročný vekový rozdiel, vieme čo si myslí ten druhý. Niekedy začneme hovoriť tú istú vetu tými istými slovami. Sme zrastení ako dvojčatá. Veľmi si rozumieme, máme rovnaké záujmy. Našli sme sa.
Text: Slava Dušková