4. ročník Medzinárodnej jazzovej súťaže v Bukurešti pre inštrumentalistov a vokalistov

4. ročník Medzinárodnej jazzovej súťaže v Bukurešti pre inštrumentalistov a vokalistov 7. – 13. máj 2010 Miesto: Bukurešť, Rumunsko Podmienky: maximálny počet vystupujúcich hudobníkov v skupine je 6 (inštrumentalisti a vokalisti, inštrumentalisti, vokalisti) Vekový limit: žiadatelia by mali byť narodení po 1. máji 1975 Posledný termín na registráciu: 10. február 2010, rozhodujúci je dátum podania na pošte Výhry: celková suma určená na výhry je 7 000 eur (v hotovosti a koncerty) Bližšie informácie: jmEvents.roC.P. 13 – 63, Bucharest 13Phone: +40 722 383 542Fax: +40 21 323 66 00 office@jmEvents.ro www.jmEvents.ro

Dni francúzskej kultúry prilákajú zvukom skla, filmom i čokoládou

Desiaty ročník Dní francúzskej kultúry v Košiciach (23. marca – 17. apríla) zavŕši desaťročnú kapitolu už tradičného niekoľkotýždňového podujatia v metropole východu. Od budúceho roka by chcela košická Francúzska aliancia ponúkať frankofónnu kultúru v priebehu celého roka. Podujatie je príspevkom do celosvetovej mozaiky Dní frankofónnej kultúry, ktoré sa každoročne konajú v marci.

Program začne výstavou umeleckého skla D’ores et d’espaces v múzeu Vojtecha Lofflera a podľa organizátorov pôjde o výstavu, akú Košice ešte nezažili. „Názov výstavy, ktorý sa len ťažko prekladá do slovenčiny (Tu a na tomto mieste) môže znieť klasicky, ale v skutočnosti pôjde o niečo, čo tu ešte nebolo. Sklo je spojené so zvukom a počas výstavy budú na návštevníka pôsobiť zvukové efekty, ktoré by mali spolu so sklom vytvárať jeden celok,” popísal jedno z pripravovaných podujatí riaditeľ Francúzskej aliancie v Košiciach a atašé veľvyslanca Francúzskej republiky Grégoire Brault.
Atašé veľvyslanca Francúzskej republiky Grégoire Brault.

Výstava umeleckých fotografií odhalí fyzickú ale i duševnú nahotu prostredníctvom tvorby známej francúzskej fotografky Marty Jonville v galérii Verejnej knižnice J. Boccatia. „Osobne sa teším na koncert senegalskej skupiny Lack thyossane v spoločenskej sále Mestskej časti Košice-Staré Mesto, pretože práve ich koncertom sa naše Dni francúzskej kultúry na chvíľu stanú Dňami frankofónnej kultúry. Senegalčania nie sú Francúzi, ale patria k frankofónnym krajinám. Predvedú africko-francúzsku hudbu, ktorú málokedy počuť znieť v Košiciach,” prezradil prezident Francúzskej aliancie Roman Gajdoš.

G. Brault si pochvaľuje spoluprácu s miestnymi kultúrnymi organizáciami v Košiciach. „Dni francúzskej kultúry po desiatich rokoch fungovania už nie sú niečím cudzím, čo by sme museli Košičanom nanútiť, bez spolupráce tunajších organizácií. Väčšina podujatí sa koná v partnerstve s múzeom či galériou, Magistrátom mesta Košice a mestskou časťou Košice-Staré Mesto, úzko spolupracujeme i s tímom EHMK.”

Počas Dní francúzskej kultúry sa už mnohí mohli presvedčiť, že kultúra nepozná jazyk a jazykové bariéry. „Výstava a hudba nepoznajú jazyk. V tomto ročníku pripravujeme aj sériu francúzskych filmov, ktorú sprístupníme širokému okruhu záujemcov slovenskými titulkami,” dodáva Gajdoš, ktorý zatiaľ ani v súvislosti, že v roku 2013 ponesie spolu s Košicami titul EHMK mesto Marseille, nárast záujmu o štúdium francúzštiny nezaznamenal.

Sladkou bodkou Dní francúzskej kultúry bude ochutnávka čokolády spojená s prezentáciou známeho francúzskeho cukrára-čokolatéra. „Návštevníci tohto podujatia sa dozvedia niečo o histórii čokolády, spôsoboch jej prípravy a budú svedkami jej zrodu. O kvalite čerstvo pripravenej čokolády sa budú môcť presvedčiť priamo na mieste počas degustácie,” prezradil na záver prezident Francúzskej aliancie.

zuzana.lehotska@kosice2013.sk

John Flamson: Európske hlavné mesto kultúry nie je odmenou, skôr štipendiom

Anglické mesto Liverpool pravdepodobne od čias rozkvetu prístavu v 19. storočí najviac preslávila moderná hudba v podaní asi najznámejšej britskej kapely Beatles. Niekdajšie významné priemyselné centrum sa stratou väčšiny pracovných miest v 20. storočí stalo jednou z najchudobnejších častí Spojeného kráľovstva. Nový impulz pre rozvoj prišiel v 21. storočí. John Flamson, riaditeľ strategického rozvoja a plánovania Univerzity v Liverpoole, ktorý sa podieľal na vytvorení nového imidžu tohto mesta ako Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) 2008 nepopiera, že kandidatúra naštartovala v meste nové procesy. O pozitívne skúsenosti s organizáciou najväčšieho kultúrneho podujatia v Európe sa prišiel podeliť aj na Slovensko. Prinášame prepis časti prednášky J. Flamsona, ktorá sa uskutočnila 11. februára 2009 v Košiciach.

Liverpoolu trvalo takmer 25 rokov, kým sa v povedomí ľudí vyzdvihlo z mesta, ktoré bolo vnímané ako problémové. Správa mesta bola takmer úplne nahradená ústrednou správou, mesto nebolo schopné sa o seba postarať. Bola to nielen dlhá, ale i kľukatá cesta. Košice si musia uvedomiť svoju históriu, čo sa udialo v rámci vnímania mesta po nežnej revolúcii, čo sa zrekonštruovalo, aká je charakteristika tejto dekády a čo by malo byť kľúčové pre ďalšiu dekádu. A tu sa netreba príliš spoliehať na štátne peniaze.

Zo spôsobu, akým vytvárate program EHMK, vidím, že ste na správnej ceste kolektívneho vedenia i spolupráce v rámci verejného a súkromného sektora. Dôležité je partnerstvo a spoločné úsilie. To je niečo, na čom treba pracovať nielen v rámci EHMK, ale dať priestor aj rôznym iniciatívam. Keď ľudia začnú hovoriť „my” namiesto „oni”, je to prelom. Podstatným je to, čo má význam aj pre občanov. Preto treba byť sebakritickí.

EHMK prišlo po dovŕšení mnohých projektov v meste, bolo pokračovaním niečoho dobrého čo sa už dialo. Trvalo to veľmi dlho, kým sme mohli začať uvažovať o kandidatúre. Táto súťaž sa vnímala ako príležitosť na získanie nového obrazu mesta, pretože Liverpool mal v minulosti problémovú minulosť. Sir Bob Scott uviedol, že nejde o cenu, ale niečo, čo sme získali ako nejaké štipendium, aby sme získali ešte niečo viac. Ak uvažujete o hlavnom meste kultúry ako o štipendiu, a nie ako o odmene, prestanete byť samoľúbi a začnete byť sebakritickí do budúcnosti.

Získanie titulu bolo pre nás odrazový mostíkom, ale zároveň aj ocenením toho, čo sme už dovtedy dosiahli. Nominácia zároveň vytvára istú mentalitu víťaza u ľudí a tým sa zvyšuje aj kredit mesta, čo je veľmi dôležité pri vytváraní imidžu mesta, ktorý má pritiahnuť investície. Pomohlo nám to urobiť veľa vecí, ktoré neboli plánované a pomohlo nám to skompletizovať a dovŕšiť mnohé projekty.

Na začiatku sme mali aj problémy. Rozprúdila sa diskusia, či by táto iniciatíva mala byť pod palcom mesta alebo samostatnej správnej rady. Mesto počúvalo hlasy iniciátorov a zabezpečilo, aby vznikla mnohorezortná správna rada, ktorej predsedom bol prorektor univerzity a tá riadila projekt EHMK, čo zabezpečilo apolitickosť projektu.

Rok voľby EHMK 2008 sme zahájili a ukončili veľkolepou oslavou v meste. Zorganizovali sme masové podujatia na uliciach, na ktoré sme do centra mesta prilákali tisícky ľudí. Otvorenie a uzavretie roka bolo organizačne dosť náročné, preto nepodceňujte tieto dva momenty EHMK. Oslava je veľmi dobrá, vytvára nielen dojem, ale aj náladu a skutočne by sme vás v tom chceli podporiť, aby ste nezabudli na tento moment projektu. Príjemným poznaním bolo, že aktivity na uliciach boli u ľudí veľmi obľúbené. Zapojili sme tak všetky vrstvy obyvateľstva aj prostredníctvom množstva podujatí pred deti. Podujatia pred deti sú pre organizátorov veľmi vďačné. S deťmi prídu rodičia, často starí rodičia i známi, čím sa vám podarí priviesť na podujatie nakoniec takmer celé mesto.

Keď uvažujeme nad podujatiami veľmi vážne, často môžeme stratiť také skupiny, akými sú deti, ktoré vlastne pritiahnu ďalších ľudí. Zorganizovali sme napríklad akciu s veľkými pavúkmi, na ktorú prišlo veľa detí aj ich známych, tradičný augustový festival Beatles a rozvinuli sme aj nové aktivity, ako boli napríklad Vysoké lode, ale aj aktivity v komornejšom prostredí, prednášky básnikov, vedcov…. Boli sme prekvapení, aké záujmy majú naši obyvatelia. Na stretnutia s básnikmi a filozofmi prišli ľudia, ktorých by sme tam vôbec nečakali, prosto prišli a chceli sa naučiť niečo z fyziky či poézie. Tieto malé podujatia boli veľmi dôležité. Snažte sa zabezpečiť, aby sa veľa dialo v malých komunitách…

O Liverpoole

„Everyone thinks they know Liverpool, even those who’ve never been here. But Liverpool’s not just about the Beatles, football or wisecracks. It’s all these things – and none of them. It’s about being one of the most vibrant, life-affirming and creative cities in the UK.
The Liverpool of today is a changed city. It’s emerging as one of the UK’s leading centres for learning, culture, entertainment, sport and endeavour. Liverpool is the European Capital of Culture 2008 and the University is at the heart of it.
The University played a major role in Liverpool’s European Capital of Culture celebrations, contributing a bumper programme of activities and events from theatre to science.
The centrepiece of these activities was the creation of the Victoria Gallery & Museum, which in July 2008 saw the opening of the iconic redbrick Victoria Building to the public for the first time.” (Zdroj: www.liv.ac.uk)

„Liverpool je medzinárodne uznávaný ako významné kultúrne centrum s bohatou históriou predovšetkým v oblasti populárnej hudby. Počas 60. rokov bolo mesto známe aj svojimi básnikmi napríklad Rogerom McGoughom a Adrianom Henrim.
Významným hudobným telesom v meste je Kráľovský liverpoolský symfonický orchester, ktorý usporadúva koncerty v Philharmonic Hall. Bohatá história divadelného umenia sa odráža v množstve divadiel nachádzajúcich sa v Liverpoole – Empire, Everyman, Liverpool Playhouse, Neptune, Philharmonic Hall, Royal Court a Unity.
V Liverpoole sa nachádza aj niekoľko významných galérií – Walker Art Galler, ktorá uchováva okrem iného obrazy prerafaelistov, Sudley House obsahuje zbierky moderného umenia a Tate Liverpool so zbierkami moderného umenia z kolekcie Tate Gallery.
Z Liverpoolu nevysiela žiadna významná lokálna televízna stanica. Mesto je pokryté vysielaním miestnych televízií sídliacich v Manchesteri napríklad ITV Granada a regionálne štúdio BBC, aj keď niektoré vysielacie štúdiá sa nachádzajú v Liverpoole. V meste sídlia niektoré televízne produkčné spoločnosti napríklad Mersey Television. V Liverpoole sú vydávané niektoré noviny s lokálnym zameraním napríklad denník Daily Post a večerník Echo. Medzi miestne rádiové stanice patrí napríklad BBC Radio Merseyside, Juice FM, Radio City a Magic 1548.” (Zdroj: www.wikipedia.sk)

Pripravila: zuzana.lehotska@kosice2013.sk

Košický zlatý poklad_na Bratislavskom hrade

Jedinečný Košický zlatý poklad zo 17. storočia si návštevníci budú môcť pozrieť od 20. marca 2009 v priestoroch bašty Luginsland, ktorá tvorí súčasť opevnenia Bratislavského hradu. Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach po prvýkrát predstavuje verejnosti unikátny poklad v kompletnom zložení v hlavnom meste Slovenska. Poklad patrí svojím obsahom medzi jedinečné nálezy mincí nielen zo Slovenska, ale aj v rámci Európy.

Zlatý poklad bol objavený v tridsiatych rokoch minulého storočia v dome na dnešnej Hlavnej ulici č. 68 v Košiciach. Okamžite sa vedelo, že ide o unikátny nález.
Poklad patrí svojím obsahom medzi významné nálezy mincí v rámci Európy. Jeho obrovský význam spočíva okrem bohatého zastúpenia jednotlivých typov zlatých mincí aj v ich širokom geografickom zábere. Nachádzajú sa tu mince z veľkej časti Európy.

Košický zlatý poklad tvorí 2 920 zlatých mincí, tri medaily, renesančná reťaz a medená schránka. Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria tri zlaté medaily. Jazdecká medaila Ferdinanda I. pochádzajúca z roku 1541 je vzácna a atypicky vyhotovená medaila. Za svetovú raritu ju môžeme považovať v zlatom variante. Súčasťou košického zlatého pokladu je okrem mincí a medailí aj vzácna renesančná zlatá reťaz, ktorej dĺžka je 214 cm a rýdzosť 990/1000.

Všetky mince, medaily i reťaz košického zlatého pokladu boli uložené v zvláštnej medenej schránke, ktorej dno a veko tvorili dve približne rovnaké časti vytepané z medeného plechu. Po ich spojení a uzavretí schránka pripomína bochník chleba.

Pri posudzovaní obdobia ukrytia mincí sa všeobecne vychádza z razieb s najmladším letopočtom v náleze. Najmladšími mincami v náleze sú uhorské dukáty Leopolda I. z roku 1679, preto čas ukrytia musíme hľadať buď v tomto, alebo v najbližších rokoch po uvedenom letopočte. Poklad bol objavený v budove bývalej Spišskej komory, a tak sa predpokladá, že jeho majiteľ bol úzko spojený s touto inštitúciou.

Výstavu Košický zlatý poklad na Bratislavskom hrade obohatí premietanie filmu PhDr. Pavla Dvořáka Košický zlatý poklad a dokumentárneho filmu o prevoze Košického zlatého pokladu z Košíc do Bratislavy.
Počas trvania výstavy je možné si zakúpiť reprezentačnú monografiu Košický zlatý poklad autora a kurátora výstavy Mgr. Mareka Budaja z vydavateľstva Slovart.

Výstava Košický zlatý poklad na Bratislavskom hrade je návštevníkom prístupná od 20. marca 2009 do 31. augusta 2009 v priestore bašty Luginsland na Severných hradbách Bratislavského hradu. Otvorená bude denne (okrem pondelka) od 9.00 do 17.00 hod. Aktuálne informácie o výstave, vstupnom, vzdelávacích aktivitách alebo sprievodných podujatiach nájdete na www.zlatypoklad.sk a www.snm.sk.

O Košickom zlatom poklade

V Košiciach v dome na dnešnej Hlavnej ulici č. 68 bol objavený v tridsiatych rokoch minulého storočia jeden z najvýznamnejších pokladov Slovenska. Okamžite sa vedelo, že ide o unikátny nález. Skutočný historicko-umelecký význam zlatých mincí nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu sa zistil až po jeho spracovaní v Národnom múzeu v Prahe.
Košický zlatý poklad tvorí 2 920 zlatých mincí, tri medaily, renesančná reťaz a medená schránka. Poklad patrí svojím obsahom medzi unikátne nálezy mincí nielen zo Slovenska, ale aj v rámci Európy. Jeho obrovský význam spočíva okrem bohatého zastúpenia jednotlivých typov zlatých mincí aj v ich širokom geografickom zábere. Nachádzajú sa tu mince z veľkej časti Európy. Keďže väčšina z nich pochádza z rôznych oblastí a krajín Európy, ktoré mali rozdielny vzťah k Uhorsku tak v zahraničnej politike, ako aj v hospodárstve, treba ich hodnotiť osobitne.
Medzi vzácne numizmatické pamiatky patria tri zlaté medaily. Jazdecká medaila Ferdinanda I. pochádzajúca z roku 1541 je vzácna a atypicky vyhotovená medaila. Za svetovú raritu ju môžeme považovať v zlatom variante. Súčasťou košického zlatého pokladu je okrem mincí a medailí aj vzácna renesančná zlatá reťaz, ktorej dĺžka je 214 cm a rýdzosť 990/1000.
Všetky mince, medaily i reťaz košického zlatého pokladu boli uložené v zvláštnej medenej schránke, ktorej dno a veko tvorili dve približne rovnaké časti vytepané z medeného plechu. Po ich spojení a uzavretí schránka pripomína bochník chleba.
Pri posudzovaní obdobia ukrytia pokladov mincí sa všeobecne vychádza z razieb s najmladším letopočtom v náleze. Najmladšími mincami v náleze sú uhorské dukáty Leopolda I. z roku 1679, preto čas ukrytia musíme hľadať buď v tomto, alebo v najbližších rokoch po uvedenom letopočte. Poklad bol objavený v budove bývalej Spišskej komory, a tak predpokladáme, že jeho majiteľ bol úzko spojený s touto inštitúciou.
Na mnohé otázky v súvislosti s unikátnym pokladom odpovedá aj výstava Košický zlatý poklad na Bratislavskom hrade. Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach po prvýkrát predstavujú verejnosti unikátny poklad v kompletnom zložení v hlavnom meste Slovenska.

Hlavný organizátor: Slovenské národné múzeum – Historické múzeum

Spoluorganizátori:
Východoslovenské múzeum, Vydavateľstvo Slovart, Vydavateľstvo RAK

S finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky

Takto sme začínali… pred rokom

Kto by tušil, že mladá dáma z titulnej stránky prvého čísla elektronického magazínu Interface News z 11. marca 2008 bude takmer do roka a do dňa držať opraty najväčšieho kultúrneho projektu v dejinách Slovenska? Pamätníci (prípadne tí, ktorí si nalistujú archív Interface News na www.kosice13.sk už vedia, že reč je o Zore Jaurovej, vtedajšej odbornej konzultantke projektu Interface 2013 a súčasnej riaditeľke neziskovej organizácie Košice – EHMK 2013. V slede dvanástich mesiacov sa toho v projekte udialo viac než dosť. Aj vďaka tomu sme v januárovom čísle mohli s hrdosťou uverejniť titulok Vyhrali sme! Spoločne, ruka v ruke s magazínom odštartovala aj Odkazovka. Tí, ktorí ju využili, vedia, o čom píšem. Pozorne sme sledovali ako deň čo deň pribúdajú nové odkazy, ktoré nám boli v neľahkom a neistom období kandidatúry podporou. Verte, že aj v týchto dňoch myslíme na Vás, našich priaznivcov a už teraz premýšľame nad novými spôsobmi, ako vás postupne vtiahnuť do vzrušujúcej prípravy kultúrnej olympiády – Košice 2013. Zuzana Lehotská

Do Palmerovej štúdie pribudli Košice 2013

Najrozsiahlejšia štúdia o hlavných mestách kultúry uverejnila vo svojom najnovšom dodatku vydanom v januári 2009 informácie aj o Košiciach, ako o Európskom hlavnom meste kultúry (EHMK) 2013. Záujemcovia sa môžu dočítať, že košický projekt EHMK je postavený na myšlienke Interfacu – bodu spojenia. Organizátori veria, že sa im podarí v meste vybudovať chýbajúcu kultúrnu infraštruktúru a mesto tak zatraktívniť pre návštevníkov, investorov a developerov.
V publikácii sú okrem iného uverejnené aj informácie o projektoch miest Liverpool a Stavanger 2008, Linz a Vilnius 2009, Pécs, Istanbul, Essen a Rurh 2010, ako aj o novej výberovej procedúre na titul EHMK, podľa ktorej sa po prvýkrát postupovalo pri výbere Košíc a Marseille 2013.
Palmerova štúdia je štúdia o hlavných mestách a európskych mestách kultúry, ako aj o európskych mesiacoch kultúry (1995 – 2004), ktorú vypracovala spoločnosť Palmer/RAE Associates a ktorá je k dispozícii v elektronickej forme na stránke Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru Európskej komisie na adrese: http://ec.europa.eu/culture/eac/index_fr.html a v papierovej forme na požiadanie v Európskej komisii (e-mailová adresa: Eac-Culture@ec.europa.eu )

(zl)

10. ročník Dni francúzskej kultúry v Košiciach

Desiaty ročník Dní francúzskej kultúry v Košiciach (23. marca – 17. apríla) zavŕši desaťročnú kapitolu už tradičného niekoľkotýždňového podujatia v metropole východu. Od budúceho roka by chcela košická Francúzska aliancia ponúkať frankofónnu kultúru v priebehu celého roka. Podujatie je príspevkom do celosvetovej mozaiky Dní frankofónnej kultúry, ktoré sa každoročne konajú v marci.

Slameno-hlinený dom v Spišskom Podhradí

Príbeh experimentálnej výstavby pre obyvateľov vylúčených rómskych lokalítRozpráva Michal Sládek, 11.3.2009 o 17:00 h , Fakulta umení

Prof. Schmidt: Všetci si mysleli, že sme sa zbláznili

Titul Európske hlavné mesto kultúry ponesie v roku 2010 tretí najväčší megapolis Európy, zoskupenie 53 nemeckých miest Porúria – Ruhr 2010 GmbH. Niekoľko miliónov Nemcov sa spojilo, aby Európe ukázali potenciál priemyselnej krajiny, ktorá sa prostredníctvom kultúry pomaly premieňa na novodobé kultúrne centrum Európy. Viac sa o projekte mohli z úst prof. Hansa Dietricha Schmidta, člena tímu Ruhr 2010 dozvedieť návštevníci 2. prednášky neziskovej organizácie Košice – EHMK 2013, ktorá sa uskutočnila 5. marca.

Ako by sa dal v stručnosti popísať projekt Ruhr 2010?

Mestám v Porýni chceme dať prostredníctvom kultúry novú identitu a pokúšame sa o to, aby sme prostredníctvom našej práce vytvorili novú kultúrnu metropolu Európy. Európske hlavné mesto kultúry nechápeme ako kultúrny festival, ale ako úlohu, ktorá mesto zmení z dlhodobého hľadiska. Do procesu sa pokúšame zapojiť všetkých obyvateľov regiónu.

Ruhr 2010 je zoskupením 53 miest. Priznám sa, že si neviem dosť dobre predstaviť ako prebiehala komunikácia medzi jednotlivými mestami a ako vznikal program. Muselo to byť veľmi náročné.
Určite potrebujeme na spoluprácu oveľa viac času, ako budete potrebovať vy. Nie je to ľahké a je možné pri tom robiť veľa chýb. V podstate tento princíp dialógu a vyhraňovania názorov je súčasťou našej koncepcie. Našou prácou na Európskom hlavnom meste kultúry chceme zjednotiť tento región. Je to skutočne veľká komplikovaná úloha, ale v podstate len vtedy, keď máte takýto skutočne veľký projekt, môžete zrealizovať svoju víziu.

Zapojili sa do tohto projektu všetky mestá Porúria, alebo sú aj také, ktoré ostali bokom?
Všetci spolupracujú. Podarilo sa nám to. Každé mesto má okrem toho vlastnú kanceláriu EHMK. Každé z tých 53 miest má vrámci roka 2010 jeden týždeň pre seba, kedy robí pre celý región vlastné projekty na vlastnú zodpovednosť. Aj z politického hľadiska je to v súčasnosti skutočne veľký úspech.

Ako sa vyvíjal vzťah ľudí k titulu EHMK?
Na začiatku nikto neveril, že máme šancu. Väčšina obyvateľov tvrdila, že sme blázni a to sa nám nepodarí. V súčasnosti až dve tretiny obyvateľstva vie o tom, že budeme hlavným mestom kultúry. Myslím si, že je to už veľmi veľa. V súčasnosti sú ľudia hrdí na to, že Porúrie a Essen budú hlavným mestom kultúry a chcú Európe naozaj niečo ukázať. V súčasnosti sme veľmi spokojní s tým, ako sa obyvateľstvo stavia k tomuto titulu a spolupracuje.

Ako sa vám podarilo presvedčiť Európsku komisiu, aby tento titul udelila zoskupeniu 53 miest?
Pretože náš projekt poukázal na to, akú dôležitú politickú úlohu môže titul EHMK zohrať. Tým, že kultúra nie je len pekné divadelné predstavenie alebo koncert, kultúra môže znamenať aj to, že vytvoríme pre určitý región novú identitu. A tak isto aj z toho dôvodu, že sme ukázali, že problémy, ktoré máme na Porúrí, nie sú iba našimi problémami, ale sú to problémy, ktoré má celá Európa, alebo ich môže alebo bude mať.

Čo pripravujete na začiatok a koniec roka 2010?
Máme veľký otvárací sviatok 9. januára. Bude to oficiálne otvorenie so spolkovým prezidentom, sponzormi. Popoludní pripravujeme veľké podujatie v hale alebo na štadióne pre obyvateľov. Obe podujatia budú prenášané nemeckou televíziou. Záverečné podujatie nechceme robiť, pretože našou filozofiou je, že EHMK musí pokračovať ďalej. Myslíme si, že naša práca neskončí 31. decembrom 2010.

Zuzana Lehotská
Foto: Mišo Hudák

Prečo by ste nemali chýbať na IETM Bratislava 09?

Pozor! Mimobratislavskí umelci sa môžu o cestovný grant na prestížne podujatie IETM Bratislava 09 uchádzať až do 23. marca 2009. Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. ako jediná organizácia poskytla umelcom na Slovensku mimoriadnu možnosť úhrady cestovných nákladov spojených s účasťou na prestížnom medzinárodnom podujatí. Prečo by ste nemali chýbať na najväčšom svetovom stretnutí scénického umenia IETM Bratislava 09 (23. – 26. apríla 2009), sme sa opýtali koordinátorky podujatia Kataríny Dudákovej.

Prečo sa dejiskom tohto ročníka stala práve Bratislava?
IETM je prestížna a svojho druhu najvýznamnejšia medzinárodná sieť pre súčasné scénické umenie, ktorá má za sebou už 28 rokov úspešnej aktívnej činnosti. IETM je sieť profesionálnych organizácií pôsobiacich vo sfére súčasného scénického umenia v Európe i vo svete. Združuje približne 400 členských organizácií, ktorými sú festivaly, divadlá, divadelné a tanečné súbory a umelecké centrá, nezávislí producenti a dramaturgovia, dokumentačné centrá, strešné organizácie a verejné orgány zo 45 krajín. Členovia IETM sa sústreďujú na súčasnú tvorbu a angažujú sa v cezhraničnej umeleckej výmene a vzájomnej spolupráci. Najaktívnejšie sa do činnosti IETM zapájajú umeleckí a výkonní riaditelia, manažéri, dramaturgovia a kurátori festivalov, producenti, pracovníci sústreďujúci sa na strategické plánovanie, rozvoj publika a rozvoj kultúrnej politiky. IETM má veľký význam aj pri zrode menších sietí, projektov vzájomnej spolupráce, pri hosťovaní tvorcov a inscenácií.
Plenárne mítingy, akým je IETM Bratislava 2009, sú veľké, dôležité konferencie, na ktorých sa stretáva približne 600 profesionálov a ktoré pozostávajú z približne 30 rôznych diskusných a informačných stretnutí, možností na prezentáciu projektov, vzdelávacích seminárov a z prehliadky tvorby umelcov a súborov z jednotlivých krajín či početných možností na nadväzovanie kontaktov. Uskutočňujú sa dvakrát ročne, vždy v inej krajine, a ponúkajú možnosť oboznámiť sa so scénickým umením a umeleckou sférou hostiteľskej krajiny, ako aj nadviazať kontakty a prediskutovať dôležité otázky týkajúce sa scénického umenia, kultúrnej politiky a kultúrnej spolupráce. Mítingy IETM sa už konali v mnohých európskych metropolách: Istanbul, Helsinki (2006), Belehrad, Utrecht (2005), Budapešť, Miláno (2004), Birmingham (2003), Reykjavík, Praha (2000), ešte predtým Londýn, Amsterdam, Paríž.
O možnosti usporiadať míting v konkrétnom meste konkrétnej krajiny rozhoduje vedenie IETM. V roku 2006 sa slovenskí členovia siete IETM: Asociácia Divadelná Nitra, Divadelný ústav a Asociácia Bratislava v pohybe, v spolupráci so Slovenským národným divadlom a kultúrnym kontaktným bodom Slovensko, začali o možnosť usporiadať míting siete na Slovensku uchádzať. Rada riaditeľov IETM náš projekt odobrila v septembri 2007 a odvtedy prebiehajú prípravy. Za 28 rokov existencie siete IETM sa ešte žiaden z mítingov nekonal na Slovensku. Je preto mimoriadnou cťou, že pre rok 2009 získalo túto výsadu práve Slovensko a Bratislava. Veríme, že Bratislava, vďaka novej budove SND (kde sa bude odohrávať pracovný program mítingu), ako i vzhľadom na vysoký počet divadiel a hracích priestorov spĺňa náročné podmienky na konanie tohto veľkého podujatia a bude tak ideálnym miestom pre jeho realizáciu.

Aký bude príspevok Slovenska do tohto svetového mítingu scénického umenia? Čo môžeme ponúknuť svetu?
Umelecký program stretnutia IETM je dôležitou a jedinečnou príležitosťou predstaviť slovenské scénické umenie takmer 500 profesionálom a producentom zo zahraničia a otvára možnosti prezentácie slovenského umenia, či vzniku projektov medzinárodnej spolupráce so slovenskou účasťou. Doposiaľ bola medzinárodná prezentácia slovenského divadla a tanca nedostatočná a preto veríme, že jej komplexným predstavením v kontexte IETM mítingu sa nám podarí tento stav pozitívne zmeniť. Ďalším nezanedbateľným aspektom je zapojenie slovenských expertov do panelových diskusií a stretnutí v rámci pracovného programu, ktorého témou je Kultúra a vzdelávanie.
Slovenskí umelci dostali možnosť využiť cestovný grant, koľko z nich zatiaľ prejavilo záujem?
Zatiaľ sme dostali prihlášky od štyroch záujemcov, očakávame nárast záujmu tesne pred deadlinom. Aby sme umožnili využiť túto príležitosť čo najväčšiemu počtu záujemcov zo Slovenska, predlžujeme termín na doručenie žiadostí do 23. marca 2009.
Aký je záujem o toto podujatie vo všeobecnosti?
Štandardne sa IETM mítingov zúčastňuje od 400 do 600 profesionálov z viac ako 40 krajín. Vzhľadom na centrálnu polohu Bratislavy a dobrú dostupnosť očakávame cca 500 registrovaných účastníkov IETM mítingu – teda jeho pracovného programu. Umelecký program – showcase je koncipovaný ako veľký festival slovenského divadla a tanca (ponúka 25 inscenácií v cca 30 predstaveniach v 10 bratislavských divadlách), vstupenky na všetky predstavenia budú v predaji pre širokú verejnosť. Očakávame, že tento festival navštívi vyše 5000 divákov.
Na čo sa môžeme tešiť, čo ste pripravili pre účastníkov?
Pracovný program ponúkne takmer 30 podujatí, panelových diskusií, informačných stretnutí, prednášok a bude sa venovať problematike Kultúry a vzdelávania a účinného prepojenia týchto dvoch sektorov – témou bude vzdelávanie umelcov, kultúrnych manažérov, divákov a návštevníkov kultúrnych podujatí, ale aj umenie a kultúra v rámci povinnej školskej dochádzky. V rámci pracovného programu sa však budeme zaoberať aj možnosťami finančnej podpory pre umelecké a vzdelávacie projekty, ekológiou, klimatickými zmenami a možnosťami, ako na ne môžu kultúrne organizácie a umelci reagovať, predstavíme 4 medzinárodné pilotné projekty podporené Európskou Komisiou venujúce sa mobilite v umení. Umelecký program zase ponúkne to najlepšie zo slovenského divadla a tanca z uplynulých sezón. Okrem súborov pôsobiacich na Slovensku predstaví i tvorbu slovenských choreografov žijúcich a pracujúcich v zahraničí (Belgicko, Grécko, Španielsko).

Kto, prípadne čo by malo byť lákadlom?
Lákadlom je umelecký program, koncentrácia 25 inscenácií do jedného predĺženého víkendu v Bratislave ponúka jedinečnú príležitosť na zorientovanie sa v súčasnom slovenskom divadle a tanci. Pre bratislavských divákov a návštevníkov je zároveň možnosťou vychutnať si tvorbu mimobratislavských divadiel, keďže tieto sa tak často v Bratislave neprezentujú. Lákadlom pre slovenských divadelníkov by mal byť vysoký počet IETM členov – profesionálov zo zahraničia, s ktorými sa budú môcť osobne stretnúť, predstaviť im svoju činnosť a tvorbu, diskutovať o možnostiach spolupráce, hosťovaniach či spoločných medzinárodných projektoch.

Zuzana Lehotská

EHMK uzavrie nemeckú diaľnicu

Frekventovaná diaľnica A 40 v nemeckom Porúri sa 18. júla 2010 na šesť hodín premení na veľké, takmer 60 kilometrové korzo pre chodcov, cyklistov a kultúru. Projekt je jedným z odvážnych zámerov budúceho Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) Rurh 2010. V histórii súťaže pôjde o prvé veľké zoskupenie 53 miest na čele s Essenom, ktorému sa podarilo získať titul EHMK. Diaľnica A 40, ktorá je pre mnohých Nemcov synonymom nekonečných kolón, ožije prostredníctvom 20 tisíc stolov s občerstvením, pódií a stánkov. Organizátori očakávajú viac ako milión návštevníkov. V roku 2010 bude kultúre kraľovať nemecké zoskupenie miest Rurh, turecký Istanbul a maďarský Pécs.

(zl) Ilustrácia: Rurh 2010

Zmena kultúry – kultúra zmeny