Leto s nápadom TU 2011

Technická univerzita v Košiciach organizuje pre študentov stredných škôl aj toto leto univerzitnú letnú školu s názvom „Leto s nápadomTU”. Jej druhý ročník sa uskutoční v období od 15. do 26. augusta 2011. Prihlasovanie prebieha prostredníctvom prihlasovacieho formulára.
Program univerzitnej letnej školy je rozdelený do dvoch týždňov:
1.TÝŽDEŇ (15.8. – 19.8.2011)
Študenti majú možnosť počas piatich dní prejsť fakultami univerzity. Okrem zoznámenia sa s činnosťou a výskumom na fakultných pracoviskách budú mať príležitosť prehliadnuť si jednotlivé laboratóriá a pracoviská.
2.TÝŽDEŇ (22.8. – 26.8.2011)
Ďalší týždeň budú študenti na nimi zvolenej fakulte a oboznámia sa s praktickou výučbou na fakulte, v partnerských inštitúciách, ktorých zameranie a činnosť vyplýva zo spolupráce s fakultou. Program je zabezpečený prostredníctvom exkurzií.
Univerzitná letná škola má charakter denného tábora so zabezpečeným stravovaním. Aktivity sú naplánované v čase od 8.00 h do 16.00 h. Univerzitná letná škola nie je spoplatnená.
Prihlásiť sa môže 45 študentov stredných škôl, kapacita povoľuje opätovné prihlásenia aj tým, ktorí sa zúčastnili 1. ročníka. Kapacita miest dovoľuje prihlásiť 30 nových študentov SŠ a 15 študentov z minulého ročníka. Počet miest je limitovaný, takže je potrebné prihlásiť sa čo najskôr.
Podrobnosti o univerzitnej letnej škole sú dostupné a priebežne aktualizované na webovej stránke: www.letosnapadom.tuke.sk.
Plagát
Prihláška
Program 1. týždeň
Program 2. týždeň

Vyplnené a rodičom podpísané prihlášky je potrebné odoslať na adresu:

Ing. Zlatica Dolná, PhD.Univerzitná letná škola “Leto s nápadomTU”Technická univerzita v KošiciachLetná 9042 00 KošiceZdroj: Univerzitná letná škola “Leto s nápadom TU”

Lunapark, Arktída aj Baba Yaga očarili našich najmenších

Vidieť dobrodružstvo na Arktíde, vtipnú Babu Yagu, vytvárať si vlastnú bábku alebo si kúpiť zaujímavú knihu? Deti počas druhej nedele Leta v parku nevedeli kam skôr.
Ťahákmi upršaného popoludnia boli divadelné predstavenia. O tretej a o piatej kolektív Vojta Švejdu deťom vyrozprával dobrodružstvá českého cestovateľa a spisovateľa Jana Welzla, ktorý sa stal náčelníkom Eskimákov na severnom póle. Počas hodinového predstavenia v iglu deti so zatajeným dychom sledovali ako loviť ryby uprostred ľadu, ako navariť dobrý tulení guláš či nájsť magnetický pól. Po bojoch Eskimákov so zloduchom dokonca mohli cítiť zápach pušného prachu. Aj keď bola na Arktického Robinsona kapacita 50 miest, záujem bol väčší. Rovnako veľkým aplauzom sa skončilo predstavenia divadla Toy Machine o Babe Yage.
Deti nepohrdli ani kreatívnymi stolmi workshopu s tematikou Lunaparku. „Dnes si vyrábame také opičky, aké sa dajú v cirkuse vystreliť na strelnici. Deti sú najprv hanblivé, ale keď zistia, čo všetko si tu môžu urobiť, už sa neboja,“ hovorí výtvarníčka Jarka Mitríková. Najviac ich ale lákalo, že si hotové opičky môžu vziať aj domov. Knižnica pre mládež mesta Košice zas ponúkla v burze zhruba 2OO detských kníh za symbolické ceny 0,50 až 1,50 eur.
Komu sa cnelo za Kulturparkom aj večer, mohol si prísť pozrieť španielsky film s titulkami Rozorvané objatia oscarového režiséra Pedra Almodóvara.
Rozhovor Vojta Švejda
Ste spokojní s dnešnými vystúpeniami?

Jasné. Prišlo veľa rodín s deťmi a tak sme to aj plánovali. Trochu sme sa báli, či budú rozumieť hanáckemu nárečiu, ale zrejme sa zorientovali.
Vo vašich predstaveniach vystupuje vždy nejaký hrdina, ktorý niekam ide a niečo dokáže. Cítite sa aj vy ako hrdina vo svojom živote?
Každý je svojím spôsobom hrdinom. Ja si to vyberám preto, lebo sa mi tak lepšie zdeľujú myšlienky, ktoré chcem povedať. Páčia sa mi príbehy o obyčajnom človeku, ktorý sa stal hrdinom bez toho, aby o tom vedel.
Už je to takmer sto rokov od napísania knižky Tricet let na zlatém severu, z ktorej sme vychádzali, ale je to stále aktuálne. Aj keď niečo z toho Jan Welzl určite prikrášľoval. Hrdinské je na ňom to, že išiel za svojím snom, aby dokázal, že môže dôjsť až tak ďaleko. Čiže keď človek verí svojmu snu, mal by ho dosiahnuť.

Vy ste vždy chceli byť herec?
Áno. Takže mne sa to splnilo.
Vaše predstavenie sa odohrali napríklad aj v Pakistane, Arménsku, Chille… Ako sa k tomu vôbec dostanete?
Je to súhra náhod. Niekto si vás vyberie z nejakého festivalu a pozve vás. So svojím prvým predstavením Bliss som bol napríklad v Irkutsku. Tam som získal kontakty na Kazachstan, Arménsko a už to išlo.
V akom jazyku ste tam vystupovali?
Bolo to vystúpenie, kde nebolo veľa textu. Preložili sme si to do ruštiny. Ale hral som aj v angličtine a španielčine.
Je ťažké uživiť sa hraním?
Áno. Ale dá sa to. Občas si zahrám v reklame. Je to ťažké v tom, že niekedy máte 120 predstavení za rok a inokedy len 60. A musíte sa naučiť s tým hospodáriť. Tento rok je trocha slabší.
Kde chodievate hrávať?
Po kluboch, školách a inde kde nás pozvú.
Aj keď ste ešte mladý, diváci mohli vidieť už aj prierez vašej tvorby pod názvom Sny a realita. Ktoré sny sa už stali realitou vo vašom živote?
Napríklad to, že robím to, čo robím. Ten názov znamená, že všetky moje predstavenia majú v podtexte zdanlivý rozdiel medzi snom a realitou, ich prepojenie.
Ktoré sny by ste si ešte chceli splniť?
Aby nám to vydržalo a aby sme hrali stále zaujímavé predstavenia. Stačilo by, aby nám to vydržalo tak ako je to teraz. Ale nenahneval by som sa, keby sme vypredávali aj sály. Potom sú také súkromné sny, aby sa nášmu dieťaťu darilo a aby bolo zdravé. A napríklad by som si ešte chcel kúpiť nejakú…
Motorku?
Áno, motorku. Nepotrebujem nejakú extra, stačil by mi fichtl. Ale k tomu ešte treba priradiť prianie mať technický mozog, aby som si s ňou vedel sám poradiť.

Elena Poleková

Že bábkové predstavenia sú len pre deti? O opaku presvedčilo alternatívne bábkové divadlo Toy Machine.

Už prevedenie úvodnej piesne Love hurts, ktorá sprevádzala divákov pri usádzaní, naznačovalo, že predstavenie bude výnimočným umeleckým počinom. Neveľká scéna pripomínajúca krídlovú skriňu s poličkami sa v nasledujúcich štyridsiatich minútach premenila na hlavné dejisko príbehu. O blízkej realite a vzdialených snoch. O vzdialenej realite a blízkych snoch. Love REALLY hurts.
Každý dospelý má svojho Nosferata. Niečo, čoho sa bojí. Niečo, za čo sa skrýva. Niečo, čo si predstavuje. Divadlo Toy machine týmto skutočnostiam nastavilo zrkadlo, spolu s obecenstvom sa im schuti vysmialo a ponúklo tak nezabudnuteľný divadelný koktail Leta v parku 2011.

Rozhovor s Toy machineSte pomerne mladé/nové a na Slovensku menej známe divadelné zoskupenie, mohli by ste svoju tvorbu bližšie definovať? Aký máte cieľ?Tomáš Běhal: Sme občianske združenie, v ktorom je okrem mňa Mariánka Večeríková a scénograf Pavel Heřmann. Začalo to v druhom ročníku na DAMU, kde sme prednášali rozprávky. Teraz sa ich snažíme rôzne upravovať a autorsky vytvárať mierne odlišné verzie. Využívame pôvodný námet, ale reprodukujeme ho po svojom pomocou niekoľkých rekvizít. Hry v kamenných divadlách sa mi nepáčili. Po pozretí niekoľkých mi bolo ľúto obrovských výdavkov, pretože ja by som za ne vedel urobiť niekoľko ďalších hier. V kamenných divadlách je množstvo detí, ale vôbec sa počas predstavenia nezasmejú. Využívate námety rôznych diel, ktoré dopĺňate/meníte spôsobom prednesu či netradičnými rekvizitami. Vystúpenie sa pevne pridŕža scenáru, alebo preferujete skôr improvizáciu?Tomáš: Je to kombinácia, sme oboznámení s tým, čo sa má udiať v rozprávke a zároveň sa snažíme vyvolať atmosféru, ktorá má konkrétne v Babe Yage deti postrašiť, ale aj rozosmiať. Chceme ukázať, že život nie je len pekný a zároveň nepôsobiť výchovne, ale najmä zábavne. Nesnažíme sa divákov poúčať, ale niekedy z príbehu aj nevedome niečo „vylezie“, čo je síce dobré, ale nie prvotné. Takto sme vlastne spravili už štyri rozprávky, posledná je Praprapra…Pohádka, ktorá sa venuje prvotným problémom (ako sa rodia deti, ako vznikol svet, existencia dinosaurov…). V tomto prípade sa snažíte povedať skôr pravdu, alebo reprodukovať „upravenú“ tak, ako to robia často rodičia?Tomáš: Tak napríklad Veľký trest, to je jasné, tam si nemôžem vymýšľať. Niektoré fakty, ako existenciu zemských živlov zachovávam, ale robím to po svojom, teda napríklad je tam jazvec – veľký chlpatý GUGU, z ktorého sme si vytvorili legendu – na jeho zobrazenie používame kožu jazveca, ktorú animujeme – vyzerá to veľmi živo, rád používam tieto materiály ako starú kožu, alebo drevené predmety, z ktorých si bábku vytváram sám.Ako vznikla skupina Toy Machine? Mali ste vzor? Nadväzovali ste na niekoho?Tomáš: Chcel som robiť divadlo, tak som sa prihlásil na divadelné školy v Čechách. Robil som prijímacie pohovory na klasické herectvo, no nakoniec som sa dostal na „alternu“ . Zhodou okolností bol vedúcim ročníku doc. Marek Bečka z Buchet a Loutek , ktoré pomerne dosť zmenili bábkové herectvo v Čechách. Inšpiroval ma a veľmi ma to baví. Neviem si predstaviť, že stojím na javisku len ja. Teraz za mňa hrajú bábky, za ktoré sa môžem trošku schovať. Tento druh divadla je oveľa štylizovanejší, iluzívnejší, preto tomu najmä deti, ale aj dospelí „prepadnú“ viac než kamennému divadlu.V sobotu ste hrali Nosferatu, čo možno pokladať za odlišný žáner. Okrem detských predstavení teda tvoríte aj pre dospelých divákov? Tomáš: Nosferatu je stále bábkové divadlo, plné rozmanitých predmetov. K ich použitiu ma naviedla aj stáž v Berlíne a tamojší profesor Harmut Lorenz, zakladateľ bábkovej školy. Klasické bábkové divadlo je založené na slovnom vtipe, ale v našom poňatí nad slovom prevažuje hranie. Venujeme sa hrám, kde sa minimálne hovorí, sústredíme sa na základné kontaktné slová ako ANO a NIE. Keď sme hrali Nosferata v jednom meste, tak ho uviedli ako bábkový horor , ale pritom je to vlastne hororová groteska. Ľudia si tak myslia, že sa musia celú dobu báť a nesmú sa veľmi zasmiať, a preto malo predstavenie veľmi zvláštnu atmosféru. Okrem Slovenska a Čiech vystupujete aj v iných krajinách?Tak napríklad na konci augusta ideme do Slovinska, kde budeme 5 dní na festivale v Ljubljane, ale inak vystupujeme najmä na Slovensku a v Čechách.Neobávate sa v Slovinsku jazykovej bariéry?Práve pri Nosferatovi nemám strach, lebo to hráme aj v Prahe, kde je množstvo cudzincov napriek tomu príbeh pochopia. V Slovinsku ide hlavne o to, aby videli, ako sa robí postmoderné bábkové divadlo v Čechách. Nebojím sa, že by nám nerozumeli, situácia je jasná a na tom je to založené. Som rád, že to nie je zase len slovný humor.
Chcel by som vám poďakovať, že ste nás sem pozvali, luxusne ste sa o nás starali a dúfame, že sem prídeme aj na budúci rok, som veľmi spokojný, ľudia sú nadšení, sú radi, že niečo také je aj cez prázdniny. Podľa mňa je obdivuhodné, že celý tento festival trvá mesiac, je to neuveriteľné.

Adela Surová (text)Lea Krišková (rozhovor)

Košické funky neutlmí ani dážď

V areáli Kasární/Kulturparku bolo sprvu v skutku množstvo miesta, ale zhoršujúce sa počasie prilákalo ďalších a ďalších fanúšikov funku či nepriaznivých poveternostných podmienok. Funkhouse zahral okrem vlastných piesní aj populárne hity ako Cez okno (Jaro Filip) , Celebration (Cool and the Gang), ale aj Love Foolosophy (Jamiroquai). Dozneli posledné tóny prídavku a trochu nesmelú kapelu vystriedala skúsená košicko – prešovská zostava Groovin‘ heads, a funky party sa tak mohla začať. Za sprievodu geniálneho saxofonistu a showmana Gapu odohrali svoje autorské piesne ako Doctor Funk,Get a Jive a aj prevzaté ako napr. Get down on it a iné. Formácia hrajúca funk, jazz, fussion a soul rozprúdila funky náladičku, a tak vznikol jav tzv. skákajúcich dáždnikov a ľudí šantiacich v daždi. Ani účinkujúci sa búrky nezľakli. Nálada neustále gradovala až sa napokon Gapa (saxofón) presunul do publika a venoval mu svoje sólo. Hoci väčšina zúčastnených zmokla do bodky, domov odchádzali dokonale spokojní.
Rozhovor s Groovin Heads a Funk House:
GROOVIN HEADSMáte radi festivaly ako je Leto v parku alebo radšej hrávate v kluboch?Čo sa mňa týka, mám rád aj festivaly aj kluby. Máme radi každé hranie. Na každom koncerte hráme: hráme si a hráme sa.Aké boli ohlasy na váš prvý album?Vynikajúce. Dá sa povedať, že sa celý náklad vypredal. Samozrejme, nie za jeden rok, ale postupne. Vydali sme ho v roku 2005 a postupne za tie roky sa to všetko vypredalo. Mali sme aj dobré recenzie v anglických časopisoch, platňa sa preto predávala aj v Anglicku a v okolitých štátoch. Tešíme sa z toho.A čo váš druhý album?Druhý album sa pripravuje. Z dôvodu nedostatku financií sa to načas stoplo, ale na budúci rok by už mohol vyjsť. Takže sa dá povedať, že polovica platne je už hotová.Je o vás známe, že vašim nie len hudobným, ale aj životným štýlom je funk. Ako sa to vo vašom živote prejavuje?Funk je happy music, je to radosť, šťastie. Takto optimisticky treba pristupovať ku každému dňu – nie len v muzike, ale aj v bežných veciach, ktoré sa človeku stávajú. Takže ja nehrám funk len na pódiu, ale v podstate aj keď nemám v rukách nástroj. Keď nemám v rukách nástroj tak funkom žijem, a keď ho v rukách mám tak ten funk hrám. Treba vedieť rozdávať optimizmus, ale treba ho vedieť aj prijímať.Hrá sa vaša hudba aj v rádiách?To, čo my produkujeme, podľa niektorých rádií nie je tak úplne hudba vhodná do éteru, ale nie každé rádio si to myslí. V Prešove a Košiciach nás zvyknú hrávať. Cieľom našej kapely však nie je, aby sme boli komerčne či mediálne známi. Toto je kapela pre radosť, tešíme sa, že si môžeme zahrať takýto žáner, pretože nás to veľmi baví. A keď si naši poslucháči na nás nájdu čas a prídu na náš koncert tak nás to veľmi teší. Naša základňa sa rozrastá. Posledné roky bolo na našich koncertoch veľa ľudí a často hráme aj na veľkých festivaloch.S fanúšikmi ste teda zrejme spokojní…Áno, samozrejme že sme. Keď na funk príde tristo ľudí, je to to isté ako keď na mediálne známu kapelu príde ľudí tritisíc. Funk je menšinový žáner aj v Amerike. Na koncert Justina Timberlaka príde sto tisíc ľudí, ale na Georga Clintona päťdesiat. Netreba to teda preceňovať a snažiť sa, aby funk na Slovensku spôsobil boom. Treba to brať tak ako to je a nemať veľké sny.Nemáte veľké sny?V rámci toho, že kapela bude mediálne známa. Budeme známi vo funkových kruhoch, možno už aj sme, ale nič iné. Našim cieľom je hlavne hrať hudbu ktorú hráme, rozširovať našu fanúšikovskú základňu a stále sa zlepšovať aj v štýle. Hrať proste funk. Musím povedať, že som spolu s Miškom Šimkom, basgitaristom, bol nedávno v Chicagu. Boli sme sprievodná kapela Petra Lipu na koncertnej šnúre Chicago – Vancouver. Veľmi sa mi otočil najmä môj pohľad na žáner, ktorý ja hrám, viac vidím do muziky, keďže som bol v centre diania. Moje poznanie je oveľa väčšie ako predtým. A nerozmýšľali ste o ďalšom pobyte v USA?Jasné, prečo nie. Určite by som tam šiel hrať na mesiac až dva, mať koncertnú šnúru. Žiť však určite nie, v USA by som žiť nechcel.Kde vás ešte toto leto môžeme vidieť?Toto leto v rámci Groovin’ Heads budeme hrať v Michalovciach na funkovom festivale Barrique CityFest. Potom až na jeseň. Keďže sme vyťažení a hráme aj v popových kapelách ako IMT Smile alebo s Janou Kirschner, v lete nás to veľmi zamestnáva. Sme tomu samozrejme radi, ale máme v lete menej času na našu kapelu, ale to nevadí lebo na jeseň si to vynahradíme.

FUNKHOUSEAj keď názov vašej kapely hovorí sám za seba, čo vlastne hráte?Ján: Zmes funku. Je to funk, ale sú tam prvky rocku, snažíme sa tam vložiť aj trochu jazzu. Je to mix. Prevzatých aj vlastných vecí. Chceme robiť čím ďalej tým viac vlastných vecí a cvičiť takmer každý deň. Cez školský rok sa to nedá, lebo Tomáš je v Bratislave. Tomáš: Áno, treba povedať, že chodím na konzervatórium a ako jediný z kapely mám vzdelanie. Preto som najlepší.Ako sa vám dnes hralo?Martin: S koncertom sme veľmi spokojní. Na to aké je počasie, že prší, je tu veľmi veľa ľudí. A to sme radi. Bola dobrá atmosféra a dobre sa mi aj spievalo. Kde ste prišli na nápad hrať menšinový funk?Tomáš: Bola to viac menej náhoda. Bol to nápad Kuba, on prišiel s myšlienkou, že skúsme spraviť funkový projekt, tak sme skúsili a sme tu. Koľko koncertov ste už za svoj prvý rok odohrali?Ján: Ťažko povedať. 20 – 30.Ako sa vám darí získavať pozvania na koncerty a festivaly? Predsa, ste ešte dosť mladí a neznámi.Tomáš: Kopu koncertov nám určite vybavil Gapa (z Groovin Heads). Poznáme ho z nášho prvého koncertu, kedy sme ho zavolali zahrať si s nami. A ináč nás buď niekto osloví, alebo sa my pýtame či môžeme hrať v nejakých baroch. Od ktorých kapiel preberáte piesne?Ján: Monkey Business, Jamiroquai, Kool and the gang. Funkové klasiky. Koľko máte vlastných vecí?Jakub: Asi štyri. Momentálne sa snažíme nahrávať album, tak snáď ho raz dotočíme. Spievate len po anglicky?Anička: Áno, lebo je ťažké napísať funkový text po slovensky. Texty nám píše jeden kamarát.O čom sú vaše piesne?Tomáš: Sú to také vtipné funkové veci, tanečné. Jakub: Také metafory po anglicky.Máte nejaké ciele, čo by ste chceli s kapelou dosiahnuť?Kubo: Ani nie. Najprv chceme hrať, koncertovať. Budeme sa snažiť hrať čo najviac. Chceli by ste odkázať niečo vašim fanúšikom?Jakub: Nech počúvajú metal.Metal?Jakub: Lebo my sme v podstate hubári a metalisti. Každú sobotu chodíme do lesa na huby a tam v tichu prichádza inšpirácia na piesne.
Erika PaulínskaLívia Salzerová (rozhovor Groovin Heads)Elena Poleková (rozhovor FUNKHOUSE)

Nedeľa nie len pre rodiny s deťmi plná divadla, workshopov a zábavy

Je už príjemným zvykom, že nedele sú, v rámci festivalu Leto v parku, venované rodinám s deťmi. No dnes vám okrem čisto detských hier, ponúkneme jednu, ktorá zaujme aj väčšieho diváka. Arktický Robinson, hra, ktorá sarealizuje vo veľkom eskimáckom iglu a hovorí o tom, čo sa stane, ak sa náčelníkom kmeňa Eskimákov stane Čech. Na svoje si prídu aj priaznivci bábkového divadla. České divadlo Toy Machine vám prinesie Babu Yagu.
Program dnešnej nedele:

31. JÚL – NEDEĽA – VOJTA ŠVEJDA – ARKTICKÝ ROBINSON, aneb Neuvěřitelná putování Jana Eskymo Welzla (CZ) | DIVADLO PRE DETI
ŠTART – 15:00 a 17.00 (obmedzená kapacita 50 miest/predstavenie)VSTUP 1 €

31. JÚL – NEDEĽA – TOY MACHINE – BABA YAGA (CZ) | DIVADLO
ŠTART – 16:00 VSTUP VOĽNÝ

31. JÚL – NEDEĽA – LUNAPARK | WORKSHOP/DETI
ŠTART – 15:00 VSTUP VOĽNÝ
Viac info o programe na: http://www.kosice2013.sk/sk/folder/leto-v-parku/program-2

Prišli, zahrali a získali si srdcia Košičanov

Štvrtok večer okúzlili Košičanov svojou hudbou headlineri festivalu, Crystal Fighters. Kasárne vôbec po prvýkrát privítali na Slovensku túto britsko-španielsku skupinu.
Početné publikum sa nechalo unášať rytmickou zmesou baskického folku, španielskeho punku 80.rokov a experimentálnej elektroniky. Medzi divácky najobľúbenejšie patrili určite skladby Plage, Follow, I Love London, či cover verzia španielskej piesne Champion sound. K originálnej atmosfére prispeli aj tradičné baskické nástroje ako napríklad txalaparta (drevený xylofón).
Crystal Fighters sa začali formovať v roku 2007 v Narrane v Španielsku. Sebastian Pringle (spev, gitara), Gilbert Vierich (elektronika, gitary, txalaparta, perkusie), Graham Dickson (gitara, txalaparta), Mimi Borelli(vokály) zmixovali dokopy tradičné s netradičným z čoho vznikol zaujímavý a chytľavý zvuk, ktorý si rýchlo získal fanúšikov. V roku 2010 debutovali albumom Star of Love a okrem iného sa zúčastnili prestížnych festivalov ako sú Glastonbury, Bestival alebo Isle of Wight Festival.
Úžasná energia sprevádzala celý koncert. Viac ako 400 návštevníkov pocítilo, čo je to, keď sa spojí britská kreativita so španielskym temperamentom. Ďakujeme Crystal Fighters !
Rozhovor s Crystal Fighters
Ste prvýkrát na Slovensku?Áno, prvýkrát. Na začiatku leta sme boli v rámci turné aj neďaleko v Česku, Slovinsku, aj v Chorvátsku.Štýl Vašej hudby je veľmi originálny a individuálny. Je charakterizovaný ako zmes dance-punku, elektronickej hudby a tradičného baskického folku. Ako sa vnímate vy? Ako by ste sa charakterizovali?Gilbert: Myslím, že presne tak, ako si to práve povedala.Sebastian: Áno, baskický folk.Gilbert: Každý z nás má odlišný hudobný vkus. Vyrastali sme na inej hudbe a máme radi veľa vecí. Delíme sa o rôzne myšlienky a predstavy o hudbe. Každá pieseň, ktorú stvoria tri rôzne mysle, je tak prirodzene zmesou rôznych štýlov a nápadov. Preto je naša hudba takáto rozmanitá.Takže vždy tvoríte svoje songy spoločne?Väčšinou áno.Gilbert: Niekedy samozrejme príde niekto s prvotným nápadom na niečo. Nie je to vždy rovnaké. Niekto hrá beat, niekto zloží text, iný robí vokály, melódiu, a tak ďalej.Sebastian: Určite veľa experimentujeme s tým, ako robíme piesne, a skúšame to rôznymi spôsobmi. Raz začať od gitary, inokedy od iného nástroja alebo melódie a podobne. Je mnoho rôznych ciest.Vaša pieseň Xtathic truth je o samote, o tom, že každý sa cíti alebo je sám. Cítite sa osamelo alebo len niekedy, tak ako každý?Sebastian: Áno. Tá pieseň hovorí o očividnej veci, má jasný odkaz. No v určitom zmysle na túto tematiku poukazuje osvetľujúcim spôsobom, chcieť byť s inými ľuďmi a užívať si to. Je paradox, že je to vlastne veselá pieseň, s tak smutným textom. Gilbert : Ja sa niekedy cítim sám (úsmev).Pomenovali ste sa podľa nedokončenej opery Laurinho starého otca…Gilbert: Áno, je to tak. My traja: Gilbert, Sebastian a Graham, sme spolu robili hudbu. Graham nás predstavil Laure. Laura sa práve vrátila z Baskicka, kde jej starý otec zomrel a v dedičstve po ňom objavila práve túto operu. Malo to na nás veľký vplyv, bolo tam veľa odkazov na baskickú kultúru, mytológiu a tradície. Navštívili sme tamojší región a skúmali sme, pozorovali. Baskický vplyv sa odrazil vo všetkom, čo sme robili. Každá nová vec, ktorú by sme sa naučili, by bola pre nás kreatívne zaujímavá.Graham: Z celej atmosféry jeho písania sme si chceli niečo zobrať, prijať a pretransformovať to do tvorby a na pódium, aby sa to tam prejavilo. Vo veciach, ktoré na to pódium dáme, aj vo zvuku, ktorý je niekedy mätúci a mysteriózny. Trochu ako tá opera a miesto, odkiaľ pochádza – z Baskicka. Je to akoby ezoterická tradícia.Takže aj texty piesní sú inšpirované touto operou?Gilbert: Áno, aj vecami s tým spojenými. Ako napríklad rytmami, baskickou kultúrou, baskickým folklórom.Graham: Samozrejme aj skúsenosťami a vecami, ktoré sme sa naučili. Napríklad v Solar System používame myšlienku Slnka alebo Slnečnej sústavy. Vychádzame aj z príbehov, ktoré si sami prerozprávame a interpretujeme. Ovplyvňuje nás aj samotná angličtina, anglické idiomy…Ako silne pociťujete svoje španielske korene?Sebastian: Pociťujeme ich dosť silno, nechceme sa od nich odkláňať, ale pokračovať v tomto duchu aj na našom druhom albume. Gilbert: Keď hráme v Španielsku, cítime silné spojenie medzi nami a ľuďmi. Napríklad, keď sme minuli hrali na pláži v San Sebastian, bolo to úplne skvelé. Používame aj tradičné baskické nástroje, ktoré inde na svete niektorí ľudia poznajú, iní vôbec a tam ich pozná každý. A ľudia sú nadšení, že sa niekto zaujíma o ich kultúru. Plánujete nahrať nejaké piesne po španielsky?Sebastian: Áno, nahrali sme španielsku verziu piesne Xthatic truth. A máme cover verziu jednej španielskej piesne v angličtine. Na našom druhom albume by sme radi viac zapojili španielčinu, možno zložíme nejakú španielsku pieseň, ešte presne nevieme.Ste všetci Španieli?Gilbert: Nie, možno Laura, ona má silný španielsky a baskický pôvod. Všade kam cestujeme, sa nás ľudia stále pýtajú, či sme Španieli a podobne…Graham: Nie, nie sme. Gilbert: …ale nie sme Španieli. (smiech) Pochádzame z rôznych miest (Gilbert a Sebastian sú rodení Londýnčania, Graham pochádza z Ameriky – pozn. redaktora), máme skôr pocit medzinárodnej príslušnosti… a veľa cestujeme, a tak si nie som istý, odkiaľ skutočne sme….Máte pieseň s názvom Solar system (Slnečná sústava) a váš album sa volá Star Of Love (Hviezda lásky), čoho akronymom je SOL (po slovensky slnko, po anglicky sun). Už ste našli svoju dušu (po anglicky soul, čo je veľmi podobné slovu sol), svoje Slnko v Slnečnej sústave? [v piesni Solar System spievajú: I went to England and tried to find my soul,Solar System, a soul, a solar system…]. Sebastian a Gilbert: (smiech, vtípky, slovné hračky so slovami sol, sun, son, song)Graham: Myslím si, že Anglicko je po mnohých smeroch miesto, kde môžeme proste počúvať, vnímať… a tam sme sa našli, spoločne objavili Baskicko, a to by sa možno dalo nazvať určitým nájdením našej duše.Sebastian: A čo sa týka našich textov, hovoríme v nich mnoho vecí mnohými spôsobmi. Obvykle tam je text medzi riadkami…Gilbert: Dá sa to chápať vážnejšie alebo ako zábava, je to na vás.Sebastian: Hej, ľudia môžu naše texty vnímať seriózne alebo sa na nich prosto baviť.

Vaše texty sú plné lásky, energie a plné hľadania a túženia po druhej osobe, možno spriaznenej duši. Takto na mňa aspoň pôsobí vaša hudba. Veríte v spriaznené duše/druhé polovičky?Gilbert: Ja verím v špeciálne prepojenia. (smiech) Samozrejme že lepšie duševné prepojenie vedie k potrebe fyzického prepojenia a vecí okolo toho…Graham: Ja si myslím, že môžeme mať viac než len jednu spriaznenú dušu, že naša duša sa môže prepájať s viacerými inými dušami.Sebastian: Ale nie, ja si myslím, že pieseň Champion sound je o túžení po takej tej LÁSKE, ostatné piesne zmieňujú lásku, ale možno tam nie je až taká silná idea lásky, ale je to skôr o tom, ako sa človek nebaví… ako ho bavia len dievčatá. (smiech)V začiatkoch vraj mali vaše živé vystúpenia formu podobnú opere, stvárňovali ste príbehy zo svojich piesní…Gilbert: Neboli to piesne z albumu, možno jedna alebo dve.Sebastian: Robili sme to s maskami, škaredými hlavami… (smiech)Gilbert: Na začiatku sme totiž veľmi chceli rozprávať príbehy a snažili sme sa robiť to formou divadla. Ale prišli sme na to, že najlepší spôsob, ako vyrozprávať príbeh, je nahrať album, ktorý by bol hudobnou cestou, dobrodružstvom a zahrať ho na pódiu, kde potom bol skutočným dobrodružstvom, zážitkom, nie len atrakciou, a tak sme do toho dali seba, svoje životy. Namiesto toho, aby sme sa ako na začiatku snažili príbeh vyrozprávať, sa teraz príbeh vyrozpráva sám. Ako dúfame, aj tu na Slovensku.Na čo sa tešíte v blízkej budúcnosti?Všetci cez seba: Na dnešný koncert. Sebastian: Tešíme sa na víkend a na ďalší víkend…Gilbert: Teraz je festivalová sezóna, čo je najlepšia časť roku…Sebastian: Užívame si to, chceli sme ešte pokoncertovať s naším prvým albumom, než začneme tvoriť druhý. Sme radi, že sme teraz tu a potom sa tešíme, ako budeme písať a skladať nové piesne.Vychutnávate si natáčanie videoklipov?Gilbert: Ó áno, želal by som si, aby sme ich mohli nahrávať viac. Veľa sa zapájame do ich tvorby, prichádzame s nápadmi a predstavami, a hoci si videá (zatiaľ) nerobíme sami, máme na ich podobu značný vplyv.
Erika PaulínskaRozhovor: Katka Gecelovská, Grétka Čandová

Večer Leta v parku v znamení košickej funky party.

Už dnes sa na Lete v parku predstavia zástupcovia domácej hudobnej scény. Košice, známe svojou funky scénou, to teda roztočia dnes o 19.30 na Lete v parku spolu s Gapom a Groovin Heads a Funky House.
Vstup na koncert je voľný, zdarma, takže radi uvidíme všetkých tých, ktorí sa chcú dobre zabaviť a vytancovať sa v rytme funky hudby.
Košický večer je tu, a preto by ste si ho nemali nechať ujsť.

Hľadáme dvojníkov Andyho Warhola

Vyhlasujeme súťaž o najštýlovejšieho dvojníka Andyho Warhola – prídťe v pásikavom, čierno-bielom, farebnom, v jeho parochni alebo okuliaroch. Víťazi súťaže dvojníkov budú vyhlásení po koncerte Chiki liki tu-a! 5. augusta 2011 na Dominikánskom námestí v Košiciach.

Pop-art party bude kreatívnou oslavou narodenín Andyho Warhola v štýle jeho doby. V piatok 5. augusta 2011 sa od 18:00 do 22:00 Dominikánske námestie v Košiciach premení na kreatívnu továreň, javisko aj plátno.
Viac o programe
Kto je Andy Warhol?
Andyho menu a drinky
Andyho pobyt
Kde sa ešte skrýva?

Zdroj: www.visitkosice.eu

Zažite štýlovú oslavu narodenín kráľa pop-artu

Pop-art party bude kreatívnou oslavou narodenín Andyho Warhola v štýle jeho doby. V piatok 5. augusta 2011 sa od 18:00 do 22:00 Dominikánske námestie v Košiciach premení na kreatívnu továreň, javisko aj plátno.
„Keď chcete vedieť všetko o Andy Warholovi, len sa pozrite na povrch mojich malieb a na moje filmy a na mňa. Nie je nič za tým.”ANDY WARHOL
Andy Warhol sa prvýkrát predstaví v Košiciach netradične na pop-art party! V štýle legendárnej The Factory (Továrne) sa party začne POP-ART DIELŇAMI. Námestie pred dominikánskym kostolom sa stane kretívnou “továrňou”, miestom stretnutia umenia a hudby hudby zo 70-tych a 80-tych rokov. Predtlačené čierno-biele plagáty v štýle jeho diel si každý bude môcť domaľovať farbami. Stanete sa Andyho “umeleckým pracovníkom”, vytvoríte z plagátu svoj obraz, kde sa farebnosť stane spôsobom Vášho expresívneho vyjadrenia. Budú pery modré, červené, žlté. Vlasy hnedé, ružové, fialové. Tvár biela, hnedá, zelená. To všetko závisí len na Vás – účastníka masovej tvorby v Andyho štýle.
Atmosféru miesta bude dotvárať hudba 70-TYCH a 80-TYCH ROKOV, čím sa prenesieme v čase, ako keby sme boli súčasťou jedného večierku na Manhattane, kam Andy často chodieval. Stanete sa súčasťou party celebrít (alebo tých, čo sa za ne budú vydávať), warholov či warholiek a všetkých, ktorí si chcú vychutnať Andyho Warhola inak alebo sa na neho zahrať.
OSLAVA ANDYHO NARODENÍN, kedy by sa 6. augusta dožil 83 rokov, bude pokračovať koncertom skupiny CHIKI LIKI TU-A, ktorá pridá svoje hity, ale aj zopár skladieb skupiny Velvet Underground – formácie, ktorej manažérom bol práve Andy Warhol. Večer vyvrcholí PROJEKCIOU DIEL ANDYHO WARHOLA. Party sa nakoniec presunie do baru POKHOI na Bočnej ulici (pasáž Hlavná 20), kde si na AFTERPARTY budete môcť vychutnať Andyho atmosféru dokedy budete inšpirovaný…
Čo viac a čo menej, čo sa vytvorí a čo nie, kto príde a kto nie sa dozviete 5. augusta na Dominikánskom námestí v Košiciach.
Kto je Andy Warhol?
Andyho menu a drinky
Andyho pobyt
Kde sa ešte skrýva?
Zdroj: www.visitkosice.eu

Košice v Romboide/ Romboid v Košiciach: Prečo prekladať Máraia?

Ocitol som sa na tenkom ľade. Privolil som totiž, že zauvažujem (si) o literárnom diele Sándora Máraia (1900 – 1989). Z pohľadu prekladateľa. Napriek tomu, že nemám odvahu považovať sa za dajakého nadmieru skúseného prekladateľa. A tobôž nie za odborníka na preklad.
Skrátka nezávidím si. Môžem si za to sám. Som v situácii, v ktorej si môžem len protirečiť. Alebo sa rovno z niečoho, ešte sa uvidí z čoho, usvedčiť. Ale prosím. Podieľal som sa a naďalej sa podieľam – spolu s inými, viac i menej skúsenými prekladateľmi – na popularizácii diela, ku ktorému mávam, z času na čas, dosť kritické výhrady. Pre úplnosť (alebo aspoň pre zdanie úplnosti) musím dodať, že výhrady nemávam len k štylistike a „ideológii” Máraiových diel, ale (veru!), s odstupom času, aj k vlastným prekladateľským riešeniam.
Začiatky popularity
Pred rokmi, niekedy na prelome tisícročí, som až také výhrady voči Máraiovi nemal. Bol som jeho knihami nadšený. Najmä jeho Knihou byliniek (Füves könyv, 1943). Podmanila si ma natoľko, že som si povedal: musím ju preložiť. Vtedy (potenciálny) vydavateľ moje nadšenie až tak nezdieľal; oveľa radšej by bol vydal nejaké prozaické dielo, konkrétne Spoveď mešťana (Egy polgár vallomásai, 1934), a nie túto knižočku chytľavých životných maxím či „prozaických epigramov”. Podobné knihy, predstavujúce nerozsiahle zbierky rôznych postrehov a ponaučení, inšpirovaných väčšinou stoicizmom a orientálnou mystikou, sa v Maďarsku vždy tešili a naďalej sa tešia značnej čitateľskej obľube. Žánrovo, no aj ideovým (spirituálnym?) zacielením možno ku Knihe byliniek (zhruba!) prirovnať Cestu k úplnosti (A teljesség felé, 1945) Sándora Weöresa a Sútru mágie (Mágia szútra, 1950) Bélu Hamvasa.
Najmenej náročným čítaním z vyššie uvedenej trojice je, samozrejme, Kniha byliniek (slovensky vydal Kalligram, 2001). Trúfam si povedať, že práve ona môže poslúžiť ako stručný, ale pestrý kľúč k pochopeniu „filozofie” takých Máraiových „rozprávaní” ako napríklad Sviece dohárajú (A gyertyák csonkig égnek, 1942; slovensky Kalligram, 2003). Podobne užitočné môžu byť aj dve jeho prvšie, žánrovo temer identické knihy Štyri ročné obdobia (A négy évszak, 1938) a Nebo a zem (Ég és föld, 1942; slovensky Kalligram, 2002). Štyri ročné obdobia však obsahujú toľko (uhorských) kultúrnych i historických reálií, že oceniť ich môže len zanietený hungarista. Ak sa slovenský vydavateľ predsa len podujme vydať jej preklad, bude ho potrebné opatriť rozsiahlym poznámkovým aparátom. A vlastne, väčšina Máraiových kníh by si (dnes už) zaslúžila relatívne podrobný poznámkový aparát, pretože začína rapídne zastarávať, ale k tomu sa dostaneme neskôr.
Peter Macsovszký, prekladateľ
Pokračovanie nájdete v aktuálnom vydaní časopisu ROMBOID 6/2011. Úryvok textu je súčasťou projektu KOŠICE V ROMBOIDE/ ROMBOID V KOŠICIACH, ktorý vznikol vďaka podpore Ministerstva kultúry SR a Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) 2013.
Zdroj: Romboid 6/2011

Prvý košický Výmenník oslavuje jeden rok

Naro­de­ni­nová párty začína 3. augusta 2011 o 18:00 hod. vo Výmenníku na ul. Obrody (Terasa) ver­ni­sá­žou výstavy city­ligh­tov s náz­vom „A máme prvý”. O 20:00 hod. vás čaká hudobné prek­va­pe­nie – kon­cert kapely Finally a saxo­fo­nistu Garyho Biasa v Tabačke/ Kulturfabrik, Gorkého 2, Košice. Koncert začne o 20:00 hodine. Vstupné je 2 € (študenti a dôchodcovia 1 €).
Za tak­mer osem­násť mesia­cov fun­go­va­nia prvého výmen­níka na ulici Obrody bolo zre­a­li­zo­va­ných vyše dve­sto podu­jatí. Výstavy foto­gra­fií, works­hopy, semi­náre, ume­lecké pro­jekty, prvé doku­men­tárne divadlo, tvo­rivé dielne… a mnoho ďalších. Na taký nezvy­čajný pries­tor sú to veľmi dobré štatis­tické výsledky a skvelý dôvod pre netra­dičnú oslavu.
Skupinu Finally založil hráč na klávesové nástroje Eugen Botos, ml. (člen orchestra opery SND a člen Violin orchestra Bratislava) pred ôsmimi rokmi. V období posledných troch rokov sa kapela vykryštalizovala do finálnej podoby s bubeníkom Emilom Frátrikom a vynikajúcim basgitaristom Róbertom Vizvárim.
Finally sa najviac dostali do povedomia v roku 2008 od kedy spolupracovali so svetovými umelcami, z ktorých sa najviac žánrovo zhodli s Ericom Marienthalom, s ktorým mali hudobné vystúpenie počas Bratislavských jazzových dní v roku 2009. Začiatkom roku 2010 nahrali svoj debutový album s názvom My Space, na ktorom spolupracovali mnohí známi umelci: Eric Marienthal, Otmaro Ruiz, Alain Caron, Janek Gwizdala, Harri Stojka, Peter Horvath. Album sa krstil v Pražskom klube Jazz Dock a krstným otcom bol sám Eric Marienthal. Album “My space” z ktorého sa už v zámorí predalo viac ako 20 000 nosičov, dostal ocenenie “Best contemporary album “.
Na jeseň tohto roku sa kapela Finally predstaví v Amerike. Odohrá koncerty v New Yorku/Times Square theatre, Los Angeles a vo Washingtone.
V roku 2011 kapela Finally pozvala na svoje turné amerického saxofonistu Gary Bias, ktorý je členom legendárnej kapely Earth Wind and Fire. Gary Bias spolupracoval s umelcami ako Quincy Jones, Stevie Wonder,Whitney Houston, Duke Ellington Orchestra, James Ingram, Crusaders a s mnohými daľšími… Gary Bias je držiteľom ceny Grammy za “Best Rhythm & Blues Song” – Sweet Love. Na svojom konte ma 4 sólove albumy a viac než 17 albumov s kapelou Earth Wind and Fire.
PLAGÁT
Kontaktná osoba:
Ing. Tomáš Čižmárkprojekt SPOTswww.spots.sk0905 945 243
Zdroj: SPOTs

Našli sme hercov, ktorí vám po trojtýždennom divadelnom workshope spôsobia Otrasenie

V uplynulých dňoch prebehol avizovaný konkurz, pre všetkých tých, ktorí fandia divadlu a chceli by sa stať je aktívnou súčasťou. Jeho výsledkom je skupinka mladých, začínajúcich hercov, ktorí absolvujú trojtýždenný intenzívny divadelný workshop pod odborným vedením Stana Bilého, a na záver sa 20. augusta predstavia v premiére autorské predstavenia Otrasenie. A to všetko v rámci festivalu Leto v parku 2011.Otrasenie je autorské predstavenie komponované z viacerých scénických, tematických skečov, slova, pohybu a obrazov. Pôjde o akúsi tragikomická sonda do vyhorenej duše. „ Predstavenie je o ľuďoch, ktorí prestali snívať a motor, ktorý ich kedysi hnal už nechce fungovať. Chýba im motivácia. Ostávajú zakliesnení v „medzipriestore“ samoty,“ približuje Stanislav Bilý. Tá sa im stala miestom bezpečia. Terapia v tomto abstraktnom priestore úvah je len bezmocnou hrou s myšlienkami. Hra o ľuďoch, ktorí už jednoducho- NECHCÚ. Novodobý „Ivanov“ netrpí, pretože vyhorel. On trpí preto, lebo to tak chce. Utrpenie sa stalo pózou a my už nedokážeme určiť, kto trpí naozaj. Budúci herci začínajú pracovať už od 1. augusta a my vás budeme priebežne informovať.