LETO V PARKU ponúkne aj burzu kníh

Burzou kníh sa v druhej polovici prázdnin zapojí Knižnica pre mládež mesta Košice do festivalu Leto v parku (21.7. – 21.8.) v Kasárňach /Kulturparku. Možnosť zakúpiť si zaujímavú knihu, ktorú by ste dnes na pultoch kníhkupectiev len márne hľadali, bude vždy v nedeľu 31.7., 7.8., 14.8., 21.8.
Zdroj: Knižnica pre mládež mesta Košice

NEWSLETTER – LETO V PARKU – 26.7.2011

Košice 2013, n.o. Vás srdečne pozýva prežiť leto s umením.

LETO V PARKU i napriek nevyspytateľnému počasiu pokračuje. Presvedčte sa na vlastnej koži a prežite leto s umením.
————————————————————
PROGRAM (28.7. – 31.7.)
28. JÚL – štvrtok – koncert – CRYSTAL FIGHTERS (UK) – ŠPECIÁLNY KONCERT – 21:00 | VSTUP 7/5 € ŠTUDENTI
29. JÚL – piatok – koncert – KOŠICKÝ VEČER – GROOVIN´ HEADS (SK) + FUNKHOUSE (SK) – 19:30
30. JÚL – sobota – divadlo – TOY MACHINE – NOSFERATU (CZ) – 20:00
31. JÚL – nedeľa – film – ROZORVANÉ OBJATIA (SP) – P. ALMODÓVAR – 20:30 | 2009, 128 min. | MP 12
31. JÚL – nedeľa – divadlo pre deti – VOJTA ŠVEJDA – ARKTICKÝ ROBINSON, aneb Neuvěřitelná putováni Jana Eskymo Welzla (CZ) – 15:00 a 17:00 (obmedzená kapacita 50 miest/ predstavenie) – vstup – 1 EUR
31. JÚL – nedeľa – divadlo pre deti – TOY MACHINE – BABA YAGA (CZ) – 16:00
31. JÚL – nedeľa – workshop pre deti – LUNAPARK – 15:00
————————————————————

Zmena programu vyhradená!
Kompletný program a aktuality z festivalového diania nájdete na stránke LETO V PARKU
————————————————————
DO POZORNOSTI
Rezidenčný pobyt v Creative Factory v Rotterdame (Holadsko) – prihlášky do 15. augusta/ 15. septembra/ 15. októbra 2011
Písomné vyzvania na predloženie žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci opatrenia 7.1 Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013 ROP
NOVINKA! Prehliadková trasa po stopách Sándora Máraiho v Košiciach a v Budapešti
POZOR! Brána Kasární/ Kulturparku je pre vás otvorená zo Skladnej ulice
www.kosice2013.sk
www.kulturpark.sk
www.spots.sk

Prvé nedeľné popoludnie venované deťom bolo v znamení Hlúpeho Jana

Herci z neďalekého Prešova odohrali v prvé nedeľné popoludnie Leta v parku rozprávku O HLÚPOM JANOVI. Plná sála detí s rodičmi sa bavila na príbehu Jana, ktorý bol taký zmätkár, že stále keď ho mama poslala požiadať o ruku svoje vysnívané dievča, zabudol čo má robiť. A tak nastali mnohé vtipné situácie.
Rozprávka sa skončila šťastne aj vďaka deťom v obecenstve, ktoré radili hlúpemu Janovi ako sa má zachovať. Hoci Jano nebol dvakrát múdry, príbeh ukázal, že dobro a láska zvíťazí nad hlúposťou, a že aj hlúpi ľudia môžu mať šťastie.
Prvotne sa divadelné predstavenie malo konať vonku, no kvôli nepriaznivému počasiu sa presunulo do interiéru kasární. Napriek zlému počasiu v sále neostala ani jedna stolička prázdna a okrem detí sa bavili aj rodičia.

Po predstavení si mohli všetky deťúrence vyskúšať svoje zručnosti na workshope zameranom na textilný obraz. Pod vedením výtvarníčky a študentky FU TUKE, Mirky Kardošovej si deti z textilu vyrábali Mona Lisu podľa vlastnej fantázie.
Erika Paulinská

EASTHETIC FESTIVAL: interpreti zo 6 krajín, 14 spisovateľov, divadlá i filmy z festivalu Áčko

Jediným festivalom na Zemplínskej šírave je tento rok Easthetic festival, ktorý sa uskutoční 5. a 6. augusta 2011 v stredisku Hôrka. Na brehu „slovenského mora” sa počas prvého augustového víkendu predstavia interpreti zo 6 krajín, okrem toho 14 spisovateľov, divadlá i filmy z festivalu Áčko. Samostatný program a stage budú mať aj košické Kasárne/ Kulturpark (stage B).
K slovu sa dostane Peter Konečný z portálu Kinema.sk s dvoma prednáškami o najhorších filmoch a najlepších svetových videoklipoch a streetartoví umelci zo Street Art Communication.
V rámci hudobného programu na Eastheticu vystúpia: Dubioza Kolektiv, Steaming Satellites, Midi Lidi, Kazety, Demon Superior, Felix!, Janski Beeeats, Para, Vidiek, The Uniques, Ink Midget & Pjoni, Puding pani Elvisovej, Kolowrat, Hudba z Marsu, Vetroplach, Rara Avis, Moja reč, Rosy, Lixx, L Plus, Hallogenerator, Isobutane, Michael Priest, Talkshow, Hostel, Vili:am, Michael Kelso, Plastic Swans a Moustache. V piatok popoludní uvedie na Eastheticu profesionálne Divadlo Kontra svoje najreprízovanejšie predstavenie Vodka a rum. Komédia od Conora McPhersona bude one-man show herca Petra Čižmára, v ktorom si na svoje prídu milovníci dojmov a silných drinkov. Divadlo TUŠ a Štúdio 12 sa v sobotu 6. augusta predstavia s hrou Žena cez palubu.
Tak ako vlani, aj toto leto nebude na Eastheticu chýbať známy slovenský vydavateľ KK Bagala so svojím literárnym cirkusom. Občianske združenie literarnyklub.sk predstaví v rámci literárneho cirkusu viac ako 15 spisovateľov a uvedie i novú knihu. Pozvanie na augustový Easthetic prijal víťaz XIV. ročníka súťaže poviedka Václav Kostelanski, český básnik, prekladateľ a publicista Ondřej Mrázek a rukopis Sracia zbraň predstaví Koloman Kocúr.
Permanentky na podujatie, ktoré sa bude znovu konať v stredisku Hôrka, približne 10 kilometrov od Michaloviec, si záujemcovia a záujemkyne môžu zakúpiť v sieti Ticketportal. Cena dvojdňovej vstupenky je 14 eur. Na mieste bude lístok na sobotu stáť 10 eur, vstupenka na oba dni 16 eur.
Oficiálne webové stránky Easthetic festivalu:
www.easthetic.sk
www.facebook.com/easthetic
www.twitter.com/eastheticfest
Plagát
Zdroj: Easthetic festival production

Košice v Romboide/ Romboid v Košiciach

“Letné číslo Romboidu vzniklo vďaka podpore MK SR a EHMK 2013 a je realizáciou projektu Košice v Romboide/Romboid v Košiciach. Textovú časť projektu držíte v rukách: naším cieľom bolo zachytiť aspoň časť košicko-prešovskej literárnej scény v jej pomerne širokom žánrovom, tematickom aj generačnom rozpätí. Ide o prierez zameraný najmä na súčasný stav vecí, obmedzený nielen hodnotovými preferenciami redakcie, ale aj aktuálnymi možnosťami jednotlivých autorov.V tomto čísle publikujeme prózy Jany Bodnárovej, Stanislava Rakúsa a Martina Vlada, eseje Zuzany Labudovej a Marcela Strýka, básne Agdu Bavi Paina, Jána Gavuru, Petra Milčáka, Tarasa Muraška a Jozefa Palaščáka. Do Zápisníka nám svojou „košickou encyklopédiou” prispel Dušan Šimko. Nebolo možné obísť ani tému Sándor Márai, tentoraz ju zastupuje úvaha Petra Macsovszkého nad štýlom a možnosťami prekladania próz tohto košického rodáka, praktickú ukážku ponúka Gabriela Magová – uverejňujeme kapitolu z jej prekladu Máraiovho románu Vzbúrenci.Prinášame tiež niekoľko príspevkov venovaných košickej výtvarnej scéne v minulosti a predovšetkým dnes. V rozhovore s kunsthistorikom Tomášom Štraussom sa vraciame do čias košickej moderny, o dvoch aktuálnych fotografických publikáciách hovoríme s ich autormi Mišom Hudákom a Illah van Oijen. V Pracovnej ploche dostal priestor projekt umeleckých uniforiem od Kassaboys, finalistov Ceny Oskára Čepana 2011. Tematické zameranie tohto čísla rešpektujú aj drobné záverečné rubriky. Naopak, svojím vlastným životom si žije literárna kritika, najväčšiu pozornosť tentoraz venujeme knihe Svetlany Žuchovej Zlodeji a svedkovia.Číslo je ilustrované fotografiami viacerých autorov, ktoré vznikli v Košiciach v rámci projektu Second Cities (www.2ndcities.net), za ich poskytnutie a spoluprácu ďakujeme Pavlovi Smejkalovi.”
Radoslav Passia, úvod z časopisu pre literatúru a umeleckú komunikáciu Romboid 6/ 2011
Viac o Romboide

Leto v parku ovládol smiech

Môžeme sa za to poďakovať formácii z NaOstro Stand up company. Je to skupina hercov aj nehercov, ktorí nemajú problém uťahovať si z hocikoho ani hocičoho, ba ani sami zo seba.
Najväčšiu odozvu mal v sobotu večer tzv. Prievan z Vranova( Marián Prevendarčík) ,ktorý vyrozprával svoju cestu za slávou. A ako zástupca pravého východniara si nemohol odpustiť zopár vtipov z repertoára najstaršieho Stand up komika Andera z Košíc. Ba nakoniec sme od neho počuli aj úryvok zo Shakespearovho Hamleta.
Nemenší úspech mala aj Fitnesska Katka(Katarína Prevendarčíková), ktorá ponúkla recept na to, ako sa dobre vydať a taktiež užitočné rady ako sa zmieriť so svojím výzorom. Trojicu komikov doplnil Gazo, ktorý upútal najmä historkou o svojom koktavom kámošovi.
Možnosť prejaviť sa nemali len účinkujúci ale aj diváci pri tzv. OPEN MIKE, hoci sa na začiatku ostýchali nakoniec sa našli aj takí, ktorí prekonali strach a porozprávali nám svoje vtipné zážitky. Prvé tohtoročné divadelné predstavenie sa teda vydarilo a každý odchádzal domov minimálne s dobrou náladou.
Rozhovor s manželmi Prevendarčíkovcami

Okrem Gaza sa v piatok 23. júla pred mikrofón v Kasárňach Kulturparku postavili aj manželia Marián a Katarína Prevendarčíkovci.
Na javisku ste hovorili o mnohých veciach – vaše zoznámenie, rodinné nezhody, osobné zlyhania a neúspechy. Čo z toho je pravda?Marián: Všetko bola pravda. Najväčšiu zábavu vymyslí iba život. Sami tomu niekedy neveríme, ale je to tak. Aj to, že ste mali s Rytmusom formáciu Temporytmus?Marián: No, to je otázne. Ja by som to nechal tak, nech sa k tomu vyjadrí Rytmus. Nechal by som to pod rúškom tajomstva, lebo Patrik k tomu má čo povedať. Jediné, čo som si vymyslel, boli knihy, ktoré napísali moje kamarátky Alenka a Ema. Inak je všetko pravda. Vaše svokry sa rozprávajú? A vy s nimi?Marián: Nie, nerozprávame sa. To boli pravdivé historky.Vy sa na tom bavíte?Marián: Ventilom pre nás je tá zábava. Že sa na tom dokážeme zasmiať. Je pravda aj to, že ste pred rozvodom a prijímate ponuky od cudzích žien?Marián: My sme pred rozvodom každý druhý deň. Stáva sa nám to často.Smiali ste sa na tých situáciách aj vtedy keď sa diali?Marián: Nie, vtedy boli tragické. Ale s odstupom času to berieme ako vtip. V Česku je stand up známejší ako u nás. Je aj iný?Katka: Jasné. My hovoríme len o tom, čo sme prežili a akí naozaj sme. Ľudia sa s našimi príbehmi ľahko stotožnia, lebo si tiež prežili niečo podobné. Česi robia tzv. postavičkovanie. Vymyslia si charakter svojej postavy. To je trocha iný druh. Sú to vymyslené príbehy, skôr herecké scénky. Keď sme skúšali stand up o situáciách, ktoré ešte nemáme odžité, nemalo to úspech. Zrazu to pre divákov nebolo vtipné. Bolo cítiť, že sme si to neprežili. Odkedy to robíte?Marián: Tretí rok. Skúšame sa na Slovensku stotožniť s týmto žánrom. Ešte to bude nejaký čas trvať. Ale chceme to postupne rozšíriť aj do ďalších miest. Do väčších miest, ktoré majú potenciál a publikum, ktorému to chýba. Viete, divák sa tu cíti slobodnejšie ako v divadle. Môže sa viac prejaviť, zasmiať sa alebo len reagovať.Katka: Je to vec, ktorej veľmi ani nepomôže propagácia. Treba na to istú pravidelnosť, aby si ľudia zvykli a hlavne osobnú skúsenosť. A čo politická satira?Marián: Z dnešnej slovenskej politiky sa ani nedá robiť sranda. Je to jeden veľký chaos, niečo vágne. Nemáme vyprofilovanú jasnú pravicu a ľavicu, ľudia sa mi dokopy zlievajú, nemajú jasné témy, preto je aj ťažké postaviť sa na nejakú stranu a robiť si vtipy z tých druhých. Katka: U nás na to treba ísť pomaličky. V zahraničí sa komici zabávajú aj na takých veciach, z ktorých by bol slovenský divák zhrozený. Napríklad choré deti. Marián: Hlavne si myslím, že v našom bloku máme ešte stále problém s vyjadrovaním svojho názoru takto verejne napríklad cez stand up. Bolo by to odvážne, až nebezpečné. Aj ľudia by sa tých tém báli. Dnes sa vám hralo ako?Katka: Dobre, myslím si, že ľudia vedeli, že sú na humornej akcii a bolo to fajn. Bála som sa toho, že sme boli veľmi vyvýšení na pódiu, ale nakoniec to dobre dopadlo. Marián: Prišlo veľmi veľa ľudí, z čoho sa tešíme. Dá sa uživiť stand upom?Marián: Nie. Je to len taká zábava popri niečom. Zatiaľ je to pre nás stratová záležitosť. V divadle Meteorit hrávame pravidelne len asi pol roka. Predtým to bolo raz mesačne. Ako často si píšete nové texty?Marián: Rozmýšľame nad tým v podstate stále. Ale niektoré texty aj reprízujeme. Nedá sa vytvoriť každý týždeň nový text. Máte niekedy pocit, že sa ľudia nebavia a že je to trápne?Marián: Jasné, dokonca častejšie ako keď sa bavia. V Bratislave sa nám niekedy stáva, že prídu ľudia rovno z práce, sedia a hodinu nič. Nijak nereagujú. A potom povedia, že sa dobre bavili. Len to asi nevedia dať najavo. V Amerike sa robia aj také finty ako napríklad rozosmievači v hľadisku, ktorí sú zamiešaní v dave a nahlas sa smejú, aby urobili náladu. Ale toto my nerobíme. Takže východniari sú živší?Určite.
Erika Paulínska (report), Elena Poleková (rozhovor)

Pohodoví Buty prilákali do Kulturparku množstvo fanúšikov

Nechýbali piesne z kultového filmu Jízda Mám jednu ruku dlouhou či Tramtárie, ale aj Nad stádem koní a Tata. „Škoda, že neprišiel saxofonista Milan Straka, naňho som sa tešil asi najviac. Ale aj tak sú dobrí,“ vraví Ľubo (25). „My sme radšej tu vzadu, lebo dotiaľto je lepší zvuk,“ smeje sa Veronika (25). Výhody veľkého areálu ocenili aj deti: „Môžeme sa tu naháňať, šaliť sa a aj sa ohadzovať senom,“ tešia sa prváci Viki a Ďoďo. Radek Pastrňák s kapelou už pracujú na novom albume Normale, ktorý predstavia o rok aj na Slovensku a my sa tešíme na dnešný večerný program – zabávačov z Naostro Stand up show.
Video z koncertu: http://www.youtube.com/watch?v=JQPWlCrMjaU
Rozhovor s Radkom Pastrňákom
Ako sa máte? Starnem. Od februára mám rozrobených osem vecí na novej platni, ktoré som nahral sám, iba bicie nahral Richard. Teraz čakám kým sa mi podarí prehovoriť zvyšok kapely nech za mnou zavítajú do štúdia, aby sme to nejako dotočili a aby nám na jeseň vyšla doska. Každá pieseň je fotka nejakého stavu, situácie. Potom sa podľa interakcie piesní zistí, či je človek už úplný blázon alebo ešte nie. Piesne na novom albume ste napísali sám?Nie všetky. Niečo napísal Libor Mikoška z kapely Narvan, niečo zvukár Radim Vaněk a niečo som napísal ja. Dúfam, že aj chlapci niečo prinesú. Ale už to nie je také ružové ako to bolo. Inšpirácie je stále dosť, ale čím je človek starší, tým menej toho unesie. Za menej vecí dá človek ruku do ohňa. Dnes by som napríklad už veľa vecí znovu na platňu nedal. Hráme len pre radosť, naša hudba už nepatrí do rádií. Ale vám o to asi ani nejde.Nejde. My sme mali zlaté 90. roky kedy sme pozbierali všetky ceny a užili sme si toho dosť.Ešte mám takú menšiu kapelku, s ktorou si hráme také bluesovky, je to iba trio, hráme po kluboch v severomoravskom kraji. Volá sa to Pakostra. Vraveli ste, že vo vašom veku už nemôžete spievať o krtkoch a Františkoch. Aké sú potom témy vašich nových textov?Je to smutné. Čím je človek starší, tým viac okolo seba vidí, ako je tu všade neporiadok, zbytočná chudoba a zbytočné bohatstvo. Ale nemám na mysli žiadne komunistické myšlienky. O tom chcete spievať?Nie priamo, lebo od toho dáva samozrejme každý ruky preč, okrem tých málo skupín ľudí, ktorí sa im snažia pomôcť. Aj tak sa to asi nemôže podariť. Vám je to ľúto?Tak jasné, že aj ja to vytesňujem, ale niekedy to na mňa tak príde, že to je asi to najdôležitejšie, čo by sa malo riešiť. Zmeniť svet?Ale to je taká utópia. Čiže naše texty sú rôzne. Nemáme platne, ktoré by boli nejako tematicky jednotné, ani Normálne. Hráte už 25 rokov. Ako sa cítite?Ako chorý 50 ročný človek. Bolia ma kolená, mám brucho. Cítim sa starší aj psychicky. Keď človek príde medzi 25 ročných, už je vidno, že je tam úplne iná energia, ktorú sme kedysi tiež mali a už ju nemáme. Proste starneme. Dnes sa vám hralo ako?Dobre, mali sme pekný zvuk a boli sme prekvapení, že prišlo tak veľa ľudí. My hráme teraz skôr na úrovni klubov, mestských slávností a tak. Hovorili ste o sebe, že ste zlý muzikant a že si veľmi neveríte. Ešte stále máte zo seba taký pocit?Nie som nejaký zvláštny inštrumentalista. Som typ, ktorý sedí doma v kuchyni so španielkou a robí piesne. Nie som ani zvláštny básnik, som textár. Nie som skromný, ale som na seba a na iných prísny. Počujem, keď niekto hrá zle. Nechceli ste po Jízde s kapelou natočiť aj nejaký svoj film?Áno, ale to sme boli pri filmovaní a mali sme pocit, že to hneď všetko vieme. Skúšali sme potom písať jeden scenár aj s Jirkou Chlumským, ale leží to niekedy v skrini a už sa k tomu nevrátime. Čo robíte keď nehráte?Hrám tak polozávodne ping-pong. To ma baví. Pokiaľ sa dá, som s deťmi. Prijímam potravu a odkladám rádioaktívny odpad. Teraz sa navyše venujem aj ťažkej fyzickej a zle platenej práci na rekonštrukcii chaty. Kedy vás znova uvidíme na Slovensku?Neviem presne ako to bude tento rok, ale budúci rok chystáme klubovú šnúru po Slovensku, tak sa snáď uvidíme. Elena Poleková

Svieža nádielka od Billyho Barmana a energetická pecka v podaní WWW

Ako prvá prišla zahriať pódium a divákov čoraz populárnejšia kapela Billy Barman.
Barmanovské publikum, tvorené väčšinou mladými, to zobralo hneď zostra a za svižných rytmov a im už dobre známych textov sa naplno zabávalo. Highlightom vystúpenia bola záverečná pieseň ‘Cigánska‘, ktorá nikoho nenechala chladným a mohli sa na nej všetci dosýtosti vyblázniť.
Po nich prišli WWW, stálice českej, netypicky hiphopovej scény už od deväťdesiatych rokov. Ondřej priamo na pódiu nadeľoval neskutočné elektronické bíty, priamo na pódiu tvoril hudbu, a do mikrofónu sršal rytmickú zmysluplnú hŕstku slov, viet a veršov. Ekvivalent by ste v dnešnej rapovej scéne ťažko hľadali. Do toho mu krásnym hlasom sekundovala manželka Milesa, ktorá prišla aj napriek zlomenej nohe a barlám. Suma sumárum, predviedli skvelú energickú elektronickú show, a milo prekvapili aj ich (doteraz) nefanúšikov.
Niečo po polnoci sa všetko skončilo a Kasárne aj areál začal vyprázdňovať, aby na ďalší deň mohol znova privítať skvelých návštevníkov a skupinu Buty.
Video z koncertu tu: http://www.youtube.com/watch?v=krKFxLWeq2I
Rozhovor
Billy Barman
Dosť nových kapiel pri vstupe na scénu brzdí to, že nemajú prachy na album alebo nemajú dosť piesní. Vy ste si z toho ťažkú hlavu nerobili, vydali ste troj-pesničkové EPčko a zafungovalo to. U nás je to dosť ojedinelý pohodový prístup…Juraj: Tak my sme od toho hlavne nič neočakávali. Bolo to buď alebo. A vyšlo to. Potom sme si povedali, že nahráme druhé EPčko, vyšlo to tiež.Jožo: Napriek tomu sme nič nenechali na náhodu a nahrali sme tie 3 pesničky s Marekom Rakovickým, ktorý je úplne že pán, teraz produkuje Orbit, a to bol podľa mňa tiež dosť kľúčový fakt, lebo tá nahrávka bola veľmi dobrá. Vždy keď si ju teraz vypočujem po štyroch rokoch, stále sa mi zdá, že je to hrozne dobre spravené.Oplatí sa urobiť to dobre. Nevyjsť vonku s hocijakou blbosťou, nahratou v garáži, ale snažiť sa urobiť to čo najlepšie, ako sa dá.Budete strašne namyslení o nejaký čas?Ale nie, nie je na čo byť. My sme úplne obyčajní ľudia. Ako vy. Teda, vy nie ste obyčajní (smiech). Všetci sme rovnako neobyčajní. Osobití.Ohľadom vášho vzniku kolujú rôzne historky, niektorých pôvodcami ste aj vy, menili sa aj prezývky (Milly Vanilly, Georgio…). Vzniká to zo srandy spontánne pri rozhovoroch alebo…?Juraj: Ony (prezývky) sa menia tak ako sa my meníme.Jožo: To už bol taký chaos, že už nikto nevedel, ako sa vlastne volá. Ale je pravda, že sa to vyvíjalo.Ešte musím povedať, prečo to začalo takto…bolo to preto, že sme chceli vypustiť nejaké piesne von a nechceli sme sa pod to podpísať- toto som ja, Jozef Vrábel a toto je Juraj Podmanický, viete, my sme tí z toho Vetroplachu a z toho Cliché…vôbec sme to nechceli takto predať, aby sa o tom od začiatku písalo – tak toto je skupina Billy Barman, je to vlastne Vetroplach a Cliché dokopy. To nás aj doteraz hrozne vytáča, keď to vidíme niekde takto napísané. To je blbosť. Nechceli sme sa k tomu nejak od začiatku priznávať, že sme to my. Chceli sme, aby ľudia hodnotili pesničky ako také, aby za tým nehľadali naše pôvodné kapely. Zo začiatku sme sa za toto ako keby trochu maskovali.Juraj: (Jožovi) Úplne perfektne hovoríš. Ja som tu úplne zbytočne.Čo by ste si zobrali na opustený ostrov?Juraj: (smiech) Bankomat by som si zobral, desiatu…a Joža by som si zobral. Gitaru, Joža a Teba. Ste introverti? Nezdá sa to, ale zdanie môže klamať.Juraj: Neklame.Jožo: Juraj absolútne nie je.Juraj: Nie, ja není som. Ani Jožo vobec.Ale tak už bol (song) abstinent, intelektuál, tak sme dali introverta.V akej fáze tvorivého procesu ste? Kedy budú nejaké nové veci?Juraj: Ja v nulovom, ja si stále dávam nejaké výhovorky. Teraz si dám výhovorku, že musím dorobiť festival Grape, po Grape budem robiť. Sorry Jožo.Jožo: Ja si veľa hrám, nejaké nápady.Vyrábam si také cesto…z toho ešte budeme ďalej vykrajovať, potom piecť. Tak sa pripravujem, ale už sa mi to množí celkom. Ono to musí prísť nejak spontánne. My sme strašne chceli začať robiť na nových veciach už hneď po vydaní CDčka v decembri, len…potom to nejak neprichádzalo, a doteraz to v podstate ešte neprišlo (smiech). Ale zistili sme, že nemá zmysel sa do toho nejak strašne tlačiť, že to nebudeme robiť nasilu. Musí od nás prísť nejaký hlad po tom. Ale už to podľa mňa zachvíľu príde. Teraz je leto a je teplo a človek môže byť niekde pri vode, nie v skúšobni. A navyše každý víkend niekde hráme. Juraj, v jednom rozhovore si povedal, že pri zrode Billy Barmana bol aj nápad, aby v kapele nebol len jeden spevák, keďže v Cliché si spieval len ty sám. Prečo ti pripadá lepšie, keď sú v kapele viacerí speváci?Juraj: Neunavíš sa tak, striedaš – raz spieva jeden, raz druhý. A ani nie tak spevák, ako autor, tak by som to povedal, že prečo je dobré mať v kapele dvoch autorov, a nie len jedného, ako sme mali v starej kapele. Je to dobré, lebo sa človek veľa naučí, viac pracuje, viac rešpektuješ názor toho druhého, lebo ten človek už niečo zložil a rád sa ho spýtaš, či je to dobré alebo nie… Aj keď mám odpálený hlas, čo mám skoro stále, tak to Jožo vždycky zatiahne a keď Jožo má náhodou odpálený hlas, tak to zaspievam ja za neho. Ale ďalšia fantastická vec je, že je tam viac farieb a je to zaujímavejšie pre poslucháča. A hlavne, ľudia na koncerte neupriamujú zrak iba na jedného človeka, majú tam dvoch ľudí, ktorí spievajú, takže je to také voľnejšie.
Ale to je skôr viac otázka na teba, či je to ok alebo nie? (smiech)Jožo: Podľa mňa sa aj tak na tom koncerte viac upriamujú na tvoj prejav, ale to je v poriadku…Juraj: Ja sa viac potím…Jožo: Vždycky sú predo mnou štyri holky tak nejak naľavo odo mňa a tam sa pozerajú stále, na Juraja…Juraj: Na teba tie staršie.Jožo: Hej, hej, tak z diaľky. Tie, čo už nejdú dopredu…Ako vnímate to, že dnes kvôli presunu dovnútra došlo k tomu, že vonku stálo možno ešte 600 ľudí, ktorých nepustili dnu. Kapacita bola totiž 500 ľudí, čo je ešte o 100 viac, než normálne. Narážam teraz na to, že máte riadne veľkú fanúšikovskú základňu, keď sa nevmestila…Juraj: No my sme za nich najšťastnejší a najvďačnejší… Ale je pravda, že my na ten východ dosť často teraz chodíme, skoro stále. Každý druhý týždeň sme tu.
WWW ( rozhovor s Ondřejom)
Ako sa ti dnes koncertovalo?Zúrivo a zložito. Niekedy veci boli úplne výborné, ale potom vypadával zvuk. Napríklad celú jednu skladbu som sa len snažil zariadiť, aby sa to dalo nejako dohromady. Takže nakoniec to bola akoby práca.
Boli to teda skôr tie technické problémy.Ale bolo to tak na 50%, vždy sa ten živel prebudil a zrazu človek musel riešiť technické veci a tým pádom nemá čas na nič iné, pritom atmosféra bola dobrá. Ale vždy to je tak, že niečo vyjde lepšie, niečo horšie.
Zrejme si bol s divákmi spokojný.Áno, to je super, úplne. Niekedy som skákal hrôzou kvôli zvuku ale ľudia boli výborní. Medzi nami a ľuďmi to bolo úžasné.
V Košiciach hráte už tretíkrát, ešte vás nenudí chodiť sem?Nie. Nám sa v Košiciach veľmi páči, vždy je príjemná atmosféra medzi ľuďmi. Je to veľký rozdiel voči šialenej Prahe.Čo sa týka divákov, cítiš že vám tu dávajú energiu?Inak by to nešlo. Zažil som koncerty, ešte keď sme začínali, kde bola tá energia opačná . Je veľmi ťažké sa potom sústrediť a preraziť to, ale tu tá energia vždy bola a to drží koncert pri živote.
A čo váš prvý koncert, pamätáš si na neho?Bolo to približne v roku 1990 v Prahe. Bolo tam asi desať našich kamarátov, všetci boli nadšení. Hrali sme ešte na detských synťákoch a niečo sme rapovali. To boli úplné začiatky, mali sme vystrihané prúžky na vlasoch, prúžky na obočí, šiltovky, basketbalové topánky a robili sme akože rap. Ale mysleli sme to vážne.
Čo sa týka vašej hudby, akou premenou prešla, alebo čomu sa venujete teraz viac oproti mladosti?Najprv sme brali hudbu len ako formálnu, estetickú vec a tak ju berieme aj do dneška, ale tým, že sme zostarli a videli veľa vecí a začali sme svet okolo seba vnímať nie len ako formálnu, estetickú vec, ale ako tvár plnú hrôz, problémov alebo naopak extrémnych radostí a absurdít. Takže stále nerobíme experimentálnu koláž, stále to vnímame ako hudbu, ktorá má v sebe nejakú fyzickú živelnosť, učí človeka hýbať sa. Tie veci ktoré to ovplyvňujú sú najmä tie zážitky, ktorých je naraz veľké množstvo.
Dnes sme mali možnosť počuť vaše nové skladby, ktoré pripomínajú akoby návrat k vašim začiatkom. Mne došlo, že ako keby v tradičnejšom poňatí sa tá hudba dramaticky veľmi nevyvíja, tieto skladby sú v zábehu. Hraním zisťujem, kde váha toho vlastne je, aby som to ešte mohol zmeniť, a skúmam aj výšku rytmu, zjednodušujem ho, aj keď rytmus s ktorým pracujem je úplne nepresný – nič tam nesedí na dobu. Takže ma začalo baviť tam v rámci jednoduchej veci niečo dostať.S Milesou ste manželia, nepríde vám vaše pôsobenie na koncertoch trochu stereotypné?Tým, že máme spoločne koncert a naše deti niekto stráži, máme možnosť sami odísť, tak nás to naopak viac približuje, pretože cez koncerty nežijeme v dennodennosti ktorú musí človek dosiahnuť. Takže koncert je pre nás ako nejaký výlet do sveta. Ale výletom je aj preto, že sme niečo vytvorili a ideme to prezentovať. Takže nás to naopak posilňuje a zbližuje.
Autori: Grétka Čandová, Katka Gecelovská (Billy Barman), Lívia a Lenka (WWW).

Chcete sa naučiť tancovať?

Počas práz­dnin sa môžete naučiť tan­co­vať v dopo­lud­ňaj­ších hodi­nách v pries­to­roch Výme­níka Terasa. Pod vede­ním Danky Flo­ria­no­vej, žiačky II. stupňa Základ­nej ume­lec­kej školy,Jan­tá­rová 6, Košice sa naučíte nasle­du­júce tanečné tech­niky: kla­sický, moderný a jaz­zový tanec.
V prí­pade záujmu sa môžete pri­hlá­siť na tele­fón­nom čísle 0908 937 332. Tré­ningy sú každý deň od 10-12 hod. a budú pre­bie­hať do konca augusta.
Zdroj: www.spots.sk

Billy Barmani a WWW vo vnútri, no Buty už vonku. Začína to pravé Leto v parku

Tak a máme za sebou prvý koncert Leta v parku. Kombináciou viacerých faktorov, ako naozaj zlé počasie (so SHMÚ sme sa nejako nepochopili a nedohodli), presuny techniky, naša nechcenie presunúť koncert do vnútra, pretože je to Leto v parku a neustála viera v to, že sa počasie zmení sa podpísali pod niekoľko negatívnych vecičiek, za ktoré sa vám ospravedlňujeme.
Sme naozaj radi, že ste došli v takom nádhernom počte a tým vytvorili neskutočnú atmosféru, ktorú ste si užívali nie len vy a aj kapely.
Patrí vám jedno veľké ďakujem za to, že ste teda prišli, za skvelú náladu, ktorú ste vytvorili aj napriek zlému počasiu. Ste úžasní.
Dnes sa na vás všetkých tešíme na koncerte kapely BUTY o 19.30…..A ostávame vonku….Začína nám to pravé Leto v parku. Príďte si s nami zaspievať: „Mám jednu ruku dlouhou…..“.

V Košiciach a Budapešti sa môžete oddnes vydať po stopách Sándora Máraiho

Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, n.o. a Literárne múzeum Sándora Petőfiho v Budapešti pripravili na tohtoročnú turistickú sezónu spoločný produkt – Pamätnú trasu slávneho spisovateľa, Sándora Máraiho v Košiciach a v Budapešti. Trasu dnes absolvovali prví návštevníci.
Turisti, ale aj domáci majú jedinečnú možnosť lepšie spoznať obe mestá, spojené jeho rukopisom. S mapou v ruke, so sprievodcom, prípadne sami môžu objaviť Máraiov rodný dom, miesto, kde sa zoznámil so svojou manželkou, kde študoval, chodil na vychádzky, písal…
„Na mape je znázornená aj pamätná izba na Mäsiarskej ulici 35, ktorá je momentálne v revitalizácii. Turistom preto odporúčame, aby sa do Košíc vrátili znova na jeseň, kedy ich už privíta vynovená a zmodernizovaná expozícia,” povedala koordinátorka projektu Flóra Ondová Reiter z neziskovej organizácie Košice 2013, ktorá mapu realizovala v rámci spoločného projektu s maďarským partnerom.
Mapa, na recyklovanom papieri v štyroch jazykových mutáciách (angličtina, maďarčina, nemčina a slovenčina), bude dostupná v Košiciach (v množstve 10 000 ks) v Návštevníckom centre Košice, na Hlavnej ulici 59. Informácie o trase, sprievodcovských službách a pamätnej izbe návštevníci získajú aj na tel. čísle + 421 55 625 88 88, prípadne na visit@visitkosice.eu alebo na www.visitkosice.eu
V Budapešti bude mapa dostupná až koncom júla (5 000ks) u partnera projektu v Literárnom múzeu Sándora Petőfiho v Budapešti.
MAPA

Košice 2013 získali prestížny certifikát na organizovanie Bielej noci

Nezisková organizácia Košice 2013 získala licenciu na organizovanie renomovaného európskeho kultúrneho konceptu – Biela noc na Slovensku a stala sa členom medzinárodnej siete usporiadateľov Bielych nocí v Európe.
„Košice sa získaním certifikátu zaradili medzi európske metropoly, akými sú Paríž, Brusel, Rím, Madrid, Riga, Bukurešť či Petrohrad, kde sa Biela noc koná pravidelne. Organizovať Bielu noc je zároveň aj veľkou poctou a prejavenou dôverou zahraničného partnera voči Slovensku, konkrétne Košiciam. Koncept Biela noc dokonale zapadá do programovej náplne projektu Košice 2013. V programe by sme chceli dávať priestor najmä mladým slovenským umelcom, ktorí sa tak dostanú do konfrontácie s medzinárodným umením vo verejnom priestore,” povedala Miroslava Grajciarová z projektového tímu Košice 2013, n.o. po návrate z Paríža, kde sa 19. júla 2011 stretla so zástupkyňami parížskej radnice Sophie Boulé a Claire Berger-Vachon zodpovednými za sekciu medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry.
Koncept Biela noc vznikol v Paríži. V tomto roku si pripomenie už 10. výročie. „Na výročnú oslavu so sprievodným kultúrnym programom ako čestných hostí pozvala Claire Berger-Vachon, umeleckého riaditeľa Petra Katinu a riaditeľa neziskovej organizácie Jána Sudzinu. Pri ich októbrovej návšteve im bude oficiálne odovzdaná licencia Nuit Blanche /Biela noc,” uviedla M. Grajciarová.
Prvý ročník Bielej noci, ktorý sa uskutočnil 2. októbra 2010 v Košiciach, sa stretol s mimoriadnym záujmom verejnosti. Jedinečný večer si nenechalo ujsť takmer 20 tisíc návštevníkov z celého Slovenska. Zámer organizátorov, sprístupniť súčasné umenie v netradičných priestoroch, sa vydaril. Návštevníci tak mohli od 19:00 do 02:00 hod. rána obdivovať jedinečné interaktívne inštalácie mladých kreatívnych umelcov. Rozprávkovo pôsobil najmä mestský park, v ktorom Peter Vrábeľ umiestnil 5000 svetielok na plastových lyžičkách. Odborná verejnosť ocenila dramaturgiu a výber umelcov. Vidieť v jeden večer a celú noc tvorbu celej generácie košických umelcov, ako napr. Miry Gáberovej, Petra Kalmusa, Lucie Dovičákovej, Ingrid Višňovskej alebo Petra Vrábeľa, či Mária Kasteloviča je unikát. A inak tomu nebude ani v tomto roku.
„V týchto dňoch finišujeme na príprave programu. Na výzvu, ktorú sme pred časom zverejnili zareagovalo niekoľko desiatok umelcov, z nich sme vybrali najzaujímavejších, ktorí sa predstavia Košičanom a návštevníkom mesta už 1. októbra na druhom ročníku Bielej noci v Košiciach,” dodala M. Grajciarová.
Viac o Nuit Blanche/Bielej noci