Mladí Košičania chcú refreshnúť spoločnosť

Túžba po zásadnej spoločenskej zmene, nespokojnosť z mentálnej a kultúrnej stagnácie slovenskej spoločnosti, zabúdanie na hodnoty Novembra 89 sú hlavné dôvody, prečo skupina mladých Košičanov vyhlasuje refresh spoločnosti. Festival otvorených dialógov – REFRESH +89 prinesie od 15. – 19. novembra Košičanom, ale aj návštevníkom z iných miest viac ako 35 podujatí s výrazným umeleckým a občiansko-spoločenským rozmerom.
To všetko s jediným cieľom, oživiť hodnoty a odkaz Novembra 89 pre dnešných mladých a doslova refreshnúť spoločnosť. „Refresh ako anglický ekvivalent slovenskej obnovy pre nás v spojení 89 znamená potrebu spoločenskej obnovy a to v zmysle hodnôt osemdesiatdeviateho, čo súčasne aj zdôrazňuje primárne zameranie projektu na mladých ľudí”, Anton Spišák, manažér projektu. Refresh +89 je nezávislou občiansko-kultúrnou iniciatívou, na čele s Young Leaders for Europe, o.z., ktorá reprezentuje mladých, ktorí vidia nevyhnutnosť v kultúrnej a umeleckej reflexii novembra 1989 a prednovembrovej reality s ponovembrovým vývojom.
Jedinečnosť projektu spočíva v kritickej reflexii novembrových udalostí a ponovembrového vývoja priamo mladými ľuďmi, prvýkrát po 22 rokoch. Projekt je festivalom otvorených dialógov – vytvára totiž dialóg medzi umením a mladým človekom, súčasne dialóg občana a verejného priestoru a otvorený spoločenský dialóg.
Program tvoria hudobné koncerty, divadelné a filmové predstavenia, diskusie, happeningy, umelecké inštalácievo verejnom priestore a prednášky.„Víziou projektu je podnietenie nevyhnutnosti mentálnej a kultúrnej transformácie spoločnosti medzi mladými ľuďmi. Vychádzajúc z udalostí Novembra, ktorých hodnoty ľudskosti a odkaz v nás rezonujú, rozhodli sme sa využiť umenie reflektujúce slobodu myslenia a vyjadrenia na vytvorenie dialógu s mladým človekom. Projekt je však ďaleko viac než len festival. Ten je totiž len pridanou hodnotou pre mladého človeka k samotnému zámeru spoločenského refreshu”, upresnil Anton Spišák.
Detailný program festivalu bude zverejnený už čoskoro na internetovej stránke www.refresh89.sk a príslušnýchsociálnych sieťach.Projekt je financovaný zo zdrojov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (dotačný program Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013) a ERSTE Foundation (Rakúsko).

Zdroj: Young Leaders for Europe, o.z. office@leadersforeurope.eu www.leadersforeurope.eu

DJ AT WORK 2011poctia opäť noblesní DJ-i CHEEBA a NOOKIE

Už tretí rok organizuje občianské združenie MultiKulti v priestoroch Cassovar Business Centra na Žriedlovej 12 v Košiciach, ojedinelé medzižánrové multimediálne podujatie, ktoré je tvorené zaujímavými workshopmi z oblasti elektronickej hudby a jej produkcie, celoslovenskou súťažou v turntablisme a samozrejme atraktívnymi párty. DJ AT WORK 11.11.2011 a 25.11.2011. Projekt podporilo Ministerstvo kultúry SR a Košice 2013, n.o.
Tak, ako po minulé roky aj teraz dali organizátori dôraz na exkluzivitu lektorov, či porotcov, ktorí vystúpia na párty ako účinkujúci. Počas oboch dní je pre Vás pripravený “showcase” noviniek z oblasti audio a dj techniky pod taktovkov PIONEER DJ.V piatok, 11.11.2011, sa po workshopoch a seminároch odštartuje legendárna noc s DJ Nookiem – “ATMOSPHERE” a jeho dvorným MC Five Alive, s ktorou už od roku 2004 obletel takmer celý svet a zastaví sa aj u nás ako exkluzívny hosť, vj, dj a porotca, na DJ AT WORK 2011.25.11.2011 DJ BATTLES dvojtýždňovým odstupom, taktiež v piatok, 25.11.2011 bude hlavne o súťaži, kreativite, a zaujímavých cenách pre víťazov DJ BATTLE. Tešiť sa môžete na Dj Juniora, ktorý Vám polu s hosťom – slovenským účastníkom RBMA čo to povie o RedBull Music Academy, zodpovie Vaše zvedavé otázky a aby Vám popri tomto nabitom programe nedošla energia, ponúkne Vás z bezodnej chladničky plnej RedBullov… Zlatým klincom večera bude hlavný člen poroty DJ Cheeba, ktorý patrí k jedným z najkreatívnejších a najvšestrannejčích DJ-ov v Európe, vôbec. Je mnoho vynikajúcich DJ-ov a producentov, ktorí vedia skvele zahrať a baviť ale audiovizuálna performance Dj Cheebu je iný level, iná filozofia, iná kadencia…Pri jeho produkcii sa prejavuje najčastejčie syndróm spadnutej sánky a zdvihnutých obočí, občas aj vypadávajúcich “whiskáčov”… Jeho set dokáže pobaviť i ohúriť. Čokoľvek urobí, stále to dobre znie, a nik nevie odhadnúť, čo ešte bude nasledovať. Keďže digitalizácia nás neúprosne prenasleduje, menia sa aj pravidlá súťaže a tentokrát je povolené používať digitálne novinky, čo dúfame, nezníži kvalitu súťaže, ba naopak, veríme, že umožní súťažiacim podčiarknuť ich kreativitu a kvalitu prejavu. Najlepšiemu slovenskému turntablistovi a ostatným výhercom potrasie rukou hlavný porotca DJ Cheeba /uk z Ninja Tune / Solid Steel, preto neváhajte a prihláste sa na našej webke, čo najskôr. Pre návštevníkov je ripravenýchch viac ako 500m2 tanečného priestoru, nadupaný line-up obsadený silnými menami a samozrejme kvalitný zvuk. Príďťe to s nami zažiť, pretože repríza sa nekoná…Viac informácií na:http://www.multi-kulti.sk/www.facebook.com/djatworkhome
Zdroj: MultiKulti

Sándor Márai je ťarbavý a zároveň brilantný spisovateľ

Peter Macsovszký a Jitka Rožnová patria k hŕstke slovenských prekladateľov, ktorí sa odhodlali na neľahkú cestu, preložiť do slovenčiny dielo svetoznámeho a uznávaného prozaika, Košičana s nemeckými koreňmi. Neľahký život spisovateľa, doba a časový odstup od diela naznačujú, že prekladať Sándora Máraia nebude žiadna „malina”. Potvrdzujú to aj samotní prekladatelia. Knihy v slovenskom preklade vydáva s podporou Ministerstva kultúry a Košice 2013, n.o. vydavateľstvo Kalligram. Doposiaľ vyšlo: Zem,zem!, Kniha byliniek, Sviece zhoria do tla a Čutora. Pripravuje sa: Rozvod v Budíne, Spoveď mešťana, Rebeli a Prvá láska.
PRVÝ KONTAKTPrekladateľ Peter Mascovszký sa po prvýkrát stretol s Máraiovým dielom v roku 1999, kedy si zo záujmu a na odporúčanie dobrej známej prečítal Knihu byliniek. Odvtedy už preložil tri tituly. „Trému som v tom čase nemal, bol som vlastne veľmi neskúsený, namyslený a začínajúci prekladateľ; neuvedomoval som si dopad svojho konania, tréma a pochybnosti sa dostavujú až dnes,” priznáva po rokoch Mascovszký, ktorý ako prvú preložil práve Knihu byliniek. „Vydať Knihu byliniek som vydavateľstvu Kalligram navrhol ja, zdala sa mi vtedy pôsobivá, ba i ľahko preložiteľná. Neskoršia skúsenosť ukázala, že som sa mýlil. Pokiaľ ide o ďalší titul, o Nebo a zem, je to žánrovo podobná kniha, prekladal som ju na návrh vydavateľa. Takisto aj memoárový román Zem, zem!”Dielo S. Máraia zanechalo hlboké dojmy aj v prekladateľke Jitke Rožnovej, ktorej sa túžba preložiť jeho dielo splnila hneď dvojnásobne. „Oba romány som prekladala z vydaní, ktoré vyšli v známom budapeštianskom vydavateľstve Helikon Kiadó v roku 2007 (Čutora) a 2008 (Rozvod v Budíne). A či je ťažké prekladať Máraia? Nuž, ak chce prekladateľ odviesť poctivú prácu, tak áno a neplatí to len v prípade tohto autora. Máraiov jazyk je zrozumiteľný a jasný, no pritom veľmi špecifický. Prekladateľovi nastavuje nejednu pascu, núti ho nestrácať ostražitosť a odkrývať zdanlivo skryté významy a odkazy. Na druhej strane treba povedať, že pôžitok z práce s textom mu všetok ten hlavybôľ, hodiny premýšľania a hľadania toho správneho výrazu a najpresnejšej formulácie viacnásobne vynahradí,” prezrádza skúsenosti z prekladateľského zákulisia.
SKÚSENOSTIKaždá práca a preklad nevynímajúc obohatí človeka o nové skúsenosti, ktoré nepopierajú ani samotní prekladatelia. „Nebol som ešte až taký „ostrieľaný”, zručný, prekladateľskými masťami mazaný, aby som si uvedomil, že chyby niekedy nie sú v prekladateľovi, ale v prekladanom diele. Dnes už viem nielen to, že Márai používa značne ťarbavý, nedomyslený jazyk, ale aj to, že za týmto „odklonom” sa skrývajú jednak autorova nepozornosť a neistota, a jednak zlá redakcia maďarského originálu,” priznáva Mascovszký, podľa ktorého prekladateľ má v tomto prípade len dve možnosti: buď zostane čo najvernejší východiskovému textu — vtedy ho budú považovať za neskúseného a nemotorného, toporného — alebo sa pokúsi nedostatky originálu vylepšovať. „Nech už sa prekladateľ rozhodne pre ktorékoľvek riešenie, kritiku zožne on, a nie prekladaný autor či autorov redaktor.” Márai mal veľmi vrúcny vzťah k maďarčine. Maďari ho dokonca považujú za reprezentanta spisovnej kodifikovanej maďarčiny. Hovorí sa, že práve Márai ich naučil používať ich rodný jazyk. „Jazyk, ktorý používa, je nadčasový a aktuálny, čiže skutočnosť, že text vznikol v prvej polovici minulého storočia, nemá na jeho výpovednú hodnotu žiaden vplyv. Nepodlieha dobovým trendom, nepôsobí archaicky, pateticky ani nedôveryhodne, čo je skutočne obdivuhodné,” zaujíma opačné stanovisko J. Rožnová, pre ktorú je Márai predstaviteľom brilantného štýlu, láskavej irónie, dobre čitateľného príbehu a tým aj veľkým literárnym dobrodružstvom, plným prekvapení. „Umením nie je napísať bombastický text, nabitý udalosťami, emóciami, zasadený do exotického prostredia a poplatný aktuálnym trendom, ale zaujať tvorivý prístup, ktorý dokáže naoko jednoduchý motív rozvinúť a spracovať do podoby nadčasového príbehu so silným posolstvom pre čitateľov rôznych generácií a období,” dodáva prekladateľka.
KDE JE HRANICA?Do akej miery môže prekladateľ zasiahnuť do diela a prispôsobiť ho súčasnému čitateľovi? Podľa prekladateľky J. Rožnovej ide o permanentnú tému prekladateľských seminárov a predmet nikdy nekončiacich diskusií. Jednoznačná odpoveď na ňu však neexistuje, rovnako ako nejestvuje presne vymedzená hranica, ktorá by určovala, kam ešte prekladateľ môže a kam už nesmie zájsť. „Myslím si, že najschodnejšia je zlatá stredná cesta medzi doslovným a voľným prekladom a schopnosť vyťažiť v záujme autentického prekladu čo najviac zo sekundárneho jazyka a z ním ponúkaných možností. A ešte je tu čosi ako prekladateľská intuícia, vycibrená dlhoročnými skúsenosťami,” prezrádza vlastný kľúč k úspešnému prekladu J. Rožnová, ktorá sa netají, že výraznou mierou jej pri prekladoch pomáha slovenský prozaik Vladimír Balla, ktorý je už roky jej prvým čitateľom, posudzovateľom i korektorom. Ak nás pri čítaní cudzojazyčného diela nič neruší, znamená to, že prekladateľ odviedol skvelú prácu a dielu skôr pomohol ako mu ublížil. Neviditeľná práca prekladateľa Petra Mascovszkého bola v tomto roku ocenená Cenou Jána Hollého za preklad knihy Zem, zem! „Vôbec som to nečakal, veď ja mám značné obavy pokladať sa za profesionálneho prekladateľa: prekladám skôr len pre peniaze, a nie z nejakého patetického presvedčenia. Ak je dnes Márai žiadaný a vydavateľ mi dôveruje, budem prekladať Máraia,” reaguje na ocenenie a zároveň jedným dychom dodáva, že maďarská literatúra má mnoho oveľa zaujímavejších, hlbších a zručnejších spisovateľov ako Márai. „Tí by si svetovú popularitu zasluhovali väčšmi než tento niekdajší obyvateľ Košíc. Ak sa dnes ešte Márai čitateľom niečím prihovára, tak asi nie svojím konzervatívnym, buržoáznym moralizovaním, ale skôr tematizáciou odcudzenia, ktorému je intelektuál čoraz viac vystavovaný. Pre mňa je dôležitá Máraiova myšlienka, že na tejto planéte sme len prechodne, ako cestovatelia v hoteli, a že človek sa môže aj v cudzine cítiť ako doma a doma zasa ako v cudzine,” uzatvára P. Mascovszký.

Zuzana LEHOTSKÁ

Pamätná izba Sándora Máraiho sa premenila na múzeum 21. storočia

Pamätná izba Sándora Máraiho na Mäsiarskej ul. 35 v Košiciach prešla modernizáciou. Pribudlo nové architektonické riešenie, interaktívna obrazovka, slúchadlá, to všetko v modernom dizajne 21. storočia. Autorom návrhu a realizácie je španielsky architekt César Fernandez Bravo z architektonického štúdia Servac so sídlom v Madride. Obnovenie pamätnej izby je výsledkom bezmála ročného slovensko-maďarského projektu KULTOUR, ktorý nezisková organizácia Košice 2013 pripravila v spolupráci s Literárnym múzeom Sándora Petőfiho. v Budapešti.

Symbolickým prestrihnutím pásky viceprimátorkou mesta Košice Renátou Lenártovou a riaditeľom Košice 2013, n.o. Jánom Sudzinom dnes, 20. októbra 2011 vstúpila expozícia pamätnej izby Sándora Máraiho do moderného 21. storočia. Návštevníkov čaká hneď niekoľko noviniek. V miestnosti dominuje trendová kombinácia červenej a sivej farby, nechýbajú veľkoplošné obrazovky či podsvietené informačné panely. „Film Martina Štelbaského o živote Sándora Máraiho – Proti vetru si môžu návštevníci izby pozrieť na interaktívnej obrazovke, na ktorej si zvolia jazyk i konkrétnu kapitolu z filmu. Prezentácia prevedie diváka po svete, kde S. Márai pôsobil. V budúcnosti pribudnú aj záznamy dramatizácií jeho diel. Spestrením sú aj niekoľkominútové úryvky z kníh nahovorené hercami v štyroch jazykoch, ktoré si môžu návštevníci vypočuť z nainštalovaných slúchadiel. Vo filme a v prezentácii v pamätnej izbe sú použité aj citácie z diel, ktoré doposiaľ v slovenčine nevyšli,” povedala manažérka projektu KULTOUR Flóra Ondová Reiter z Košice 2013, n.o. Film Proti vetru si môže každý bezplatne stiahnuť na USB kľúč priamo v pamätnej izbe na Mäsiarskej ul. 35.

Cieľom mladého španielskeho architekta Césara Fernandeza Brava bolo vniesť do pamätnej izby „poriadok”, ktorý tu doteraz podľa neho chýbal, no zároveň rešpektovať pôvodné historické priestory. „Infopanely sú predsadené pred stenu zámerne, rešpektujú stenu ako niečo vymedzujúce pôvodné, no zároveň vytvárajú akoby novú modernú dimenziu. Svetlo je nepriame, za panelmi, chcel som tým zvýrazniť rozdielnosť starého od nového,” prezradil o novom interiérovom riešení španielsky architekt, ktorý sa venuje navrhovaniu a realizáciám podobných muzeálnych expozícií. Pripravovať expozíciu venovanú Sándorovi Máraiovi má pre Brava výsostne medzinárodný charakter, pretože jeho meno je známe po celom svete. „Príprava návrhu mi trvala takmer dva mesiace. Dôležité bolo, aby sme nevystavovali veci o Sándorovi Máraiovi, ale samotného Máraia. Preto tu musí byť prítomný svojimi myšlienkami, dušou, osobnosťou,” prezradil César Fernandez Bravo, podľa ktorého je Márai v Španielsku veľmi dobre známy. „Keď som vo svojom okolí povedal, že pracujem na pamätnej izbe Sándora Máraiho, hneď vedeli o koho ide. Mne osobne sa na jeho knihách páčia opisy medziľudských vzťahov,” dodal.

O projekte KULTOUR
V rámci operačného programu Cezhraničná spolupráca Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013 nezisková organizácia Košice 2013 v spolupráci s Literárnym múzeom Sándora Petőfiho v Budapešti odštartovala 24. januára 2011 projekt s názvom: „Vytvorenie a propagácia spoločného produktu kultúrneho turizmu na tému Sándor Márai” (KULTOUR).

Mesto Košice chce prostredníctvom tohto projektu priblížiť Sándora Máraiho, rodáka z Košíc, návštevníkom a obyvateľom mesta. Projekt bol podporený Európskym fondom regionálneho rozvoja a štátnymi rozpočtami Slovenskej a Maďarskej republiky v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce HU-SK 2007 – 2013 v celkovej hodnote 154 tisíc EUR. Výsledkom projektu je pamätná prehliadková trasa Po stopách Sándora Máraiho v Košiciach a Budapešti, revitalizácia pamätnej izby na Mäsiarskej ul. 35 v Košiciach, mapa, brožúra a dokumentárny film Proti vetru.

Cenu Oskára Čepana 2011 získal dokumentarista Tomáš Rafa

Víťazom Ceny Oskára Čepana sa stal Tomáš RAFA (1979) – absolvent Ateliéru digitálnych médií na Fakulte výtvarných médií Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde študoval pod vedením Michala Murina.
NADÁCIA – CENTRUM SÚČASNÉHO UMENIA cenu udelila na základe rozhodnutia medzinárodnej komisie v zložení Edit András /HU/ (Research Institute for Art History of the Hungarian Academy of Sciences, Budapešť), Fedor Blaščák /SK/ (filozof), Ondřej Chrobák /CZ/ (donedávna šéfkurátor Galerie stredočeského kraje – GASK, kurátor a teoretik), Maja Fowkes & Reuben Fowkes /HR, GB/ (teoretici súčasného umenia a kurátori s pôsobnosťou v Budapešti a Londýne, držitelia grantu Igora Zabela a autori projektu translocal.org) a Gábor Hushegyi /SK/ (historik umenia, teoretik).
Finalistami 16. ročníka súťaže boli:KASSABOYS, KATARÍNA POLIAČIKOVÁ, TOMÁŠ RAFA a JÁN ŠIPÖCZ
Nadácia – Centrum súčasného umenia vyhlásila v apríli 2011 16. ročník prestížneho ocenenia pre slovenského vizuálneho umelca / umelkyňu do 35 rokov Cena Oskára Čepana 2011. Medzinárodná odborná komisia rozhodla 9. júna o štyroch finalistoch súťaže, ktorými sa stali umelecká skupina Kassaboys, Katarína Poliačiková, Tomáš Rafa a Ján Šipöcz.
Absolútny víťaz Ceny Oskára Čepana 2011, ktorý získal finančnú satisfakciu v hodnote 2 600 eur, rezidenčný pobyt v New Yorku a samostatnú výstavu v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, bol vyhlásený 20. okróbra 2011 o 18:00 hod. v Galleria CVERNOVKA, za účasti finalistov aj všetkých členov medzinárodnej komisie.
Cenu odovzdal americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Sedgwick. Projekt je od roku 2001 realizovaný Nadáciou – Centrum súčasného umenia Bratislava.
Do 16. ročníka Ceny Oskára Čepana sa prihlásilo 47 uchádzačov, ktorých tvorba zastúpila rôzne médiá. Komisia vybrala do finále umelcov, ktorých práca a prístup k tvorbe majú rôznorodý charakter, vzbudzujú diskusiu, nastoľujú otázky a podnecujú úvahy o podobách súčasného vizuálneho umenia na Slovensku. Inováciami oproti minulým rokom bolo vylúčenie možnosti hlásenia sa študentov do súťaže a zároveň predĺženie časového obdobia medzi vyhlásením finalistov a víťaza z pôvodného mesiaca na štyri mesiace – aby mali finalisti dostatočný priestor pre prípravu a realizáciu nového diela na spoločnú výstavu.
VÍŤAZ Tomáš RAFA (1979)
Filmy Tomáša Raffu mapujú teritórium medzi súčasným umením, princípmi dokumentu a politickým aktivizmom, nedávno vyhodnocujúc napríklad boj medzi pravicovými extrémistami a antifašistickými demonštrantami vo verejnom priestore východoeurópskych miest. Komisia ocenila výstižnosť, nasadenie a výrazný rukopis autorovej filmovej tvorby, ako aj technicky dokonale zvládnutú prácu so zvoleným médiom. Tomás RAFA sa na výstave finalistov prezentoval projektom:
NEW NATIONALISM IN THE HEART OF EUROPE, video, 55 min., dielo v procese od 2009„Na projekte pracujem kontinuálne od roku 2009. V súčasnosti obsahuje archív spracovaný audiovizuálny materiál z regiónov krajín Vyšegrádskej štvorky – Slovenska, Poľska, Čiech a Maďarska. Pri príležitosti výstavy som pripravil výber udalostí s aktuálnymi spoločenskými témami. Vo výbere sa nachádzajú mnou produkované videá zo Švajčiarska, ktoré hľadajú svoje opozitá v témach spoločenských udalostí východnej Európy. Zámerom výberu je, aby si divák sám vytvoril spojitosti o súčasnom dianí vo svete na pozadí udalostí tak rozdielnych regiónov Európskej únie. Videoreportáže archívu projektu považujem za alternatívu k informáciám globálnych mediálnych korporácií. Obsahom projektu zostáva audiovizuálne hľadanie a definovanie hraníc medzi patriotizmom a extrémizmom, ako i relácie medzi majoritným obyvateľstvom a národnostnými, či sexuálnymi menšinami. Projekt naďalej reflektuje témy ako multikulturalizmus, prejavy extrémizmu, nacionalizmu, xenofóbie, či boj záujmových skupín za svoje práva v spoločnosti. Projekt chce byť katalyzátorom dialógu o súčasných témach v spoločnosti, ponúkajúc k tomu priestor vo forme diskusií na svojej webovej stránke www.newnationalism.eu.“
Projekt Cena Oskára Čepana bol na Slovensku založený v roku 1996, z iniciatívy Wendy W. Luers, zakladateľky a riaditeľky americkej nadácie Foundation for a Civil Society. Od roku 2001 je súťaž známa pod aktuálnym názvom Cena Oskára Čepana, ktorý odkazuje k menu slovenského teoretika umenia Oskára Čepana (1925 – 1992). Od roku 2002 je Cena súčasťou medzinárodného networku príbuzných súťaží, organizovaných v Strednej – a Východnej Európe YVAA – Young Visual Artists Awards, www.yvaa.net.
VÝSTAVA TRVÁ DO 11. NOVEMBRA 2011 A JE OTVORENÁ DENNE OD 13:00 DO 18:00 HOD.
Zdroj: Nadácia -Centrum súčasného umenia

City of Culture presents the first Slovak film about Sándor Márai

Commemorative room undergoes modernization
The film Proti vetru (Against the Wind), directed by Martin Štelbaský, uncovers the complex fate of the author S. Márai in a modern format. This is the first Slovak film dedicated to the memory of this famous Košice local. The nearly hour-long film is open to the public for free and can be downloaded by visitors to the modernized commemorative room of Mäsiarska ul. 35 in Košice. The film, revitalization of the commemorative room, brochure, map and the “In the steps of Sándor Márai” trail are the results of a year-long Košice 2013, n.o. project prepared in cooperation with the Sándor Petőfi Literary Museum in Budapest.Against the Wind takes the audience on a journey following the footsteps of Sándor Márai through Slovakia, Hungary, Italy, Switzerland, Germany, France and finally to the USA in San Diego. A new young actor, Viktor Szabó, is in the lead role of the curious explorer who decides to get to know Márai by travelling to the authentic sites important in his life and by meeting with various experts.”Of the nine existing films on the author I was only able to see three of them. All of them seemed to be depressing and sad to me. This film is a shining exception. While Márai did have a tragic and sad life, the film provides the audience with facts about his life in a more attractive form. The film is enriched with historical film and photographic materials of Košice and Budapest from the start of the 20th century; the editing of the film is also interesting as the past and the present are connected in real time. The atmosphere of the film is created by readings of his work undertoned with original music composed for this film,” said the project manager Flóra Ondová Reiter from Košice 2013, n.o.The film was shot in the actual environments where Sándor Márai was active and lived, including the Centrál Café and Rudas Spa in Budapest; the film also used his personal items: passport, the book of visitors from his favourite cafe and excerpts from letters from his best friend, of which more than 50 remained. One new feature is that the Against the Wind film will premiere at the author’s family home, an address which has been only controversial until recently.
“Until now everyone thought that Márai’s family home (Grosschmied de Mára) had been demolished and that a parking lot was currently standing on the same spot. After more detailed architectural research into the changes of building foundations and on the basis of archaeological research completed by local historian Zoltán Balasz, we discovered that Sándor Márai’s family home stood at Bočna ul. 2 (then Szegfű u. 6.),” explained F. Ondová Reiter, according to which S. Márai moved a number of times in Košice. “He also lived on Bočna, Hlavna and Mäsiarska streets.”Košice’s own Martin Štelbaský was in charge of directing the film and for its setting and subject matter; he is well known for various other documentary projects. “I was surprised with the end of his life. During a single year he lost his wife and adopted child. His wife had been with him his entire life and I think she was his best friend. On the other hand, living with him must have been extremely difficult. Márai simply couldn’t survive the death of his child and wife. From interviews I learned that he had prepared for leaving the world long in advance. I do not think he was an optimist. His jokes were always cutting, he really knew how to drive the knife in,” admitted M. Štelbaský, for whom Against the Wind is his first significant documentary film. The film can be seen in the commemorative room on Mäsiarska ul. 35, where visitors will also be able to download the film on a USB key where it can then be enjoyed from the comfort of home. In the near future, it will also appear on the official websites for the project: www.sandormarai.eu and www.maraisandor.eu.The public can also attend the premier of Against the Wind at Máraiho štúdio divadla Thália (Márai Theatre Studio – Thália), Timonova 3 in Košice, today, 20 October 2011 at 17:00 in Slovak and at 19:00 in Hungarian.
“In the steps of Sándor Márai” trail
Košice 2013, n.o . has prepared a free city tour along the “In the steps of Sándor Márai” trail on Saturday, 22 October, in both Slovak and in English. The trail starts at Hlavna ul. 59 from in front of the historical city hall (Košice Visitors’ Centre) at 9:00, 11:00, 13:00 and 15:00. The route takes 120 minutes and visitors will gain access to the restored commemorative room. The map, printed on recycled paper, and brochure in four languages (English, Hungarian, German and Slovak) is available at the Košice Visitors’ Centre at Hlavna ul. 59. Information on the route, guide services and the commemorative room can be found by calling +421 55 625 88 88 or at visit@visitkosice.eu or at www.visitkosice.eu. In Budapest, the map can also be found with the project’s partner, the Sándor Petőfi Literary Museum.
Sándor Márai commemorative room
At Mäsiarska ul. 35 in Košice, visitors can look forward to a 21st century museum with the commemorative room that has undergone revitalization, resulting in a modern design and solution. The author of the design and implementation of the work is the Spanish architect César Fernandez Bravo from the Servac architectural studio in Madrid. A number of new features are awaiting guests. “Against the Wind will be shown on an interactive panel where visitors can select the language and specific chapter of the film. The presentation will take visitors on a journey around the world to all places where S. Márai was active. In the future, other materials recording dramatic performances of his work will also be added. Another feature is the several minute long readings of parts of his work delivered by actors in four languages, which the visitors can listen to from installed headphones. The film and the presentation in the commemorative room also use citations from works that have not yet appeared in Slovak,” added F. Ondová Reiter.
KULTOUR project
Within the 2007 – 2013 Cross-Border Cooperation Operational Programme for Hungary and Slovakia, the Košice 2013 non-profit organization in cooperation with the Sándor Petőfi Literary Museum in Budapest held on 24 January 2011 the celebratory start of the project named: “Creation and promotion of a shared cultural tourism product on the theme of Sándor Márai” (KULTOUR). The City of Košice wants to use this project to bring Sándor Márai, a native of Košice, closer to the visitors and residents of the city. The project has been supported by the European Fund for Regional Development and the state budgets of Slovakia and Hungary within the 2007 – 2013 Operational Programme Cross-Border Cooperation HU-SK totalling €154,000.

Pozývame na prehliadkovú trasu a do zmodernizovanej pamätnej izby

Košice 2013, n.o. pripravila na sobotu, 22.októbra pre verejnosť bezplatnú prehliadku mesta Po stopách Sándora Máraiho v slovenčine a maďarčine. Súčasťou prehliadky bude návšteva zmodernizovanej pamätnej izby Sándora Máraiho na Mäsiarskej ul. 35 v Košiciach.
Začiatok pamätnej trasy bude na Hlavnej ul. 59 pred Historickou radnicou (Návštevnícke centrum mesta Košice) o 9:00, 11:00, 13:00 a 15:00 hod. Dĺžka prehliadky je 120 min. a návštevníci sa dostanú aj do vynovených priestorov pamätnej izby. Mapa na recyklovanom papieri a brožúra v štyroch jazykových mutáciách (angličtina, maďarčina, nemčina a slovenčina), bude dostupná v Košiciach v Návštevníckom centre mesta Košice, na Hlavnej ulici 59. Informácie o trase, sprievodcovských službách a pamätnej izbe návštevníci získajú na tel. čísle + 421 55 625 88 88, prípadne na visit@visitkosice.eu alebo na www.visitkosice.eu. V Budapešti bude mapa dostupná u partnera projektu v Literárnom múzeu Sándora Petőfiho.

Pamätná izba Sándora Máraiho
Na Mäsiarskej ul. 35 v Košiciach sa môžu návštevníci tešiť na múzeum 21. storočia, pamätná izba prešla revitalizáciou, výsledkom ktorej je moderný dizajn a riešenie. Autorom návrhu a realizácie je španielsky architekt César Fernandez Bravo z architektonického štúdia Servac so sídlom v Madride. Návštevníkov čaká hneď niekoľko noviniek. „Film Proti vetru bude premietaný na interaktívnom paneli, na ktorom si návštevník zvolí jazyk a konkrétnu kapitolu z filmu. Prezentácia prevedie diváka po svete, kde S. Márai pôsobil. V budúcnosti pribudnú aj záznamy dramatizácií jeho diel. Spestrením sú aj niekoľkominútové úryvky z jeho diel nahovorené hercami v štyroch jazykoch, ktoré si môžu návštevníci vypočuť z nainštalovaných slúchadiel. Vo filme a v prezentácii v Pamätnej izbe sú použité aj citácie z diel, ktoré zatiaľ v slovenčine nevyšli, ” spresnila F. Ondová Reiter.

O projekte KULTOUR
V rámci operačného programu Cezhraničná spolupráca Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013 nezisková organizácia Košice 2013 v spolupráci s Literárnym múzeom Sándora Petőfiho v Budapešti slávnostne odštartovala 24. januára 2011 projekt s názvom: „Vytvorenie a propagácia spoločného produktu kultúrneho turizmu na tému Sándor Márai” (KULTOUR). Mesto Košice chce prostredníctvom tohto projektu priblížiť Sándora Máraiho, rodáka z Košíc, návštevníkom a obyvateľom mesta. Projekt bol podporený Európskym fondom regionálneho rozvoja a štátnymi rozpočtami Slovenskej a Maďarskej republiky v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce HU-SK 2007 – 2013 v celkovej hodnote 154 tisíc EUR.

Košice 2013, n.o. prináša prvý slovenský film o Sándorovi Máraiovi

Film režiséra Martina Štelbaského Proti vetru odkrýva neľahký osud spisovateľa S. Máraiho v modernom spracovaní. Ide o prvý slovenský filmársky počin venovaný pamiatke slávneho košického rodáka. Takmer hodinové dielo si môžu bezplatne pozrieť a stiahnuť návštevníci zmodernizovanej Pamätnej izby na Mäsiarskej ul. 35 v Košiciach.
Film je výsledkom bezmála ročného projektu Košice 2013, n.o., ktorý pripravili v spolupráci s Literárnym múzeom Sándora Petőfiho v Budapešti. Proti vetru diváka prevedie po stopách Sándora Máraiho na Slovensku, Maďarsku, Taliansku, Švajčiarsku, Nemecku, Francúzsku a v USA v San Diegu. V hlavnej úlohe sa predstaví mladý začínajúci herec Viktor Szabó v úlohe zvedavého bádateľa, rozhodnutého spoznať Máraiho prostredníctvom putovania po autentických miestach jeho života a prostredníctvom stretávania sa s odborníkmi.

„Z deviatich existujúcich filmov o spisovateľovi som mala možnosť vidieť tri. Všetky na mňa pôsobili depresívne, smutne. Tento film je svetlou výnimkou. I keď mal Márai tragický a smutný život, film atraktívnou formou predkladá divákovi fakty z jeho života. Film je obohatený o historické filmové a fotografické zábery Košíc a Budapešti zo začiatku 20. storočia, zaujímavá je aj strihová skladba, ktorá v reálnom čase prepája minulosť so súčasnosťou. Atmosféru filmu dotvárajú citácie z diel podfarbené originálnou hudbou zloženou pre tento film,” povedala projektová manažérka Flóra Ondová Reiter z Košice 2013, n.o.

Natáčalo sa v reálnych prostrediach, kde Sándor Márai žil a pôsobil, napríklad v Budapešti v Kaviarni Centrál, v Kúpeľoch Rudas, vo filme boli použité jeho osobné predmety: cestovný pas, kniha návštev z jeho obľúbenej kaviarne, citácie z korešpondencie s najlepším priateľom, z ktorej sa zachovalo viac ako 50 listov. Novinkou je, že vo filme Proti vetru sa po prvýkrát objaví rodný dom spisovateľa, o ktorého adrese sa doteraz viedli polemiky.
„Až doteraz sa všetci domnievali, že rodný dom Máraiho (Grosschmied de Mára) bol zbúraný a na jeho mieste teraz stojí parkovisko. Pri podrobnom skúmaní architektonických zmien základov budov, na základe archeologického výskumu miestny historik Zoltán Balassa prišiel na to, že rodným dom S. Máraiho predsalen stojí na Bočnej ul. 2 (vtedy Szegfű u. 6.)„ objasňuje F. Ondová Reiter, podľa ktorej sa S. Márai sťahoval v Košiciach hneď niekoľkokrát. „Býval na Bočnej, Hlavnej a Mäsiarskej ulici.

Réžiu, scenár a námet mal pod palcom košický režisér Martin Štelbaský známy z mnohých dokumentárnych projektov. „Prekvapil ma jeho záver života. V priebehu jedného roka mu zomrela manželka a adoptované dieťa. Manželka ho celý život sprevádzala, myslím si, že bola jeho veľkou priateľkou. Na druhej strane žiť s ním muselo byť veľmi ťažké. Márai nezvládol to, že prežil svoje dieťa aj manželku. Z rozhovorov som zistil, že na svoj odchod zo sveta sa dlhodobo pripravoval. Myslím si, že nebol optimista. Jeho vtipy boli trpké, vedel trafiť klinec po hlavičke,” priznáva M. Štelbaský, pre ktorého je Proti vetru prvým významným celovečerným dokumentom.
Film bude voľne dostupný v Pamätnej izbe na Mäsiarskej ul. 35, kde si ho bude môcť návštevník stiahnuť na USB kľúč a prezrieť si ho v pohodlí domova. V krátkej dobe pribudne aj na oficiálnu stránku projektu www.sandormarai.eu alebo www.maraisandor.eu.
O projekte KULTOURV rámci operačného programu Cezhraničná spolupráca Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013 nezisková organizácia Košice 2013 v spolupráci s Literárnym múzeom Sándora Petőfiho v Budapešti slávnostne odštartovala 24. januára 2011 projekt s názvom: „Vytvorenie a propagácia spoločného produktu kultúrneho turizmu na tému Sándor Márai” (KULTOUR). Mesto Košice chce prostredníctvom tohto projektu priblížiť Sándora Máraiho, rodáka z Košíc, návštevníkom a obyvateľom mesta. Projekt bol podporený Európskym fondom regionálneho rozvoja a štátnymi rozpočtami Slovenskej a Maďarskej republiky v rámci Operačného programu cezhraničnej spolupráce HU-SK 2007 – 2013 v celkovej hodnote 154 tisíc EUR.

Víťazkou súťaže Cvakni si maratón je Juliána Dombrovská

Tohtoročnou víťazkou forografickej súťaže Cvakni si maratón je Juluána Dombrovská s čiernobielou fotografiou keňského vytrvalca Williama Buamu, osamotene bežiacého po Moyzesovej ulici, ktorú nazvala Nekompromisne. Víťazka získala prémiu 200 €. Gratulujeme.
Celkovo bolo do súťaže zaslaných 167 fotografií, na ktorých sa súťažiaci s väčším, či menším úspechom snažili zachytiť atmosféru tohtoročného Medzinárodného maratónu mieru.
Osemnásť najlepších, vrátane víťaznej fotografie, môžu košičania obdivovať na citilightoch v uliciach mesta do konca októbra.

Open publication – Free publishing – More ecoc

Živá knižnica: Škola priateľská ku všetkým študentom, mesto priateľské ku všetkým „cudzincom”

Mimovládna organizácia Proxima pozýva do Živej knižnice na tému: Škola priateľská ku všetkým študentom, mesto priateľské ku všetkým „cudzincom”, 24. októbra 2011 od 9:30 do 13:00 v priestoroch Nemeckej knižnice (ŠVK) na Pribinovej ul. 1 v Košiciach. Podujatie je organizované v partnerstve s Európskym hlavným mestom kultúry 2013.
Cudzinec je priateľ, ktorého si doteraz nikdy nestretol.Školy sú pre mnohých z nás miestom, kde sa s inakosťou stretávame po prvýkrát. V prvej triede možno zistíme,že mnohí spolužiaci sú v niečom iní – spoznáme spolužiakov odlišnej farby pleti, národnosti, vierovyznania,zdravotného stavu, sociálneho pôvodu… Na každej škole sa stretnú rôzni študenti s rozmanitými osudmia zaujímavými životnými príbehmi. Škola je miesto, kde sa študenti učia nielen novým vedomostiam, alezároveň sa učia aj tolerancii k odlišnostiam.Živá knižnica ako metóda napomáhajúca presadzovaniu hodnôt tolerancie sa uskutoční v rámci projektu„Škola priateľská ku všetkým študentom” / „All Students – Friendly School,”projekt podporila Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation.Zámerom knižnice je odbúravanie negatívnych stereotypov a predsudkov a presadzovanie hodnôt tolerancieku kultúrnym odlišnostiam a inakosti ako takej nielen v škole, ale aj v bežnom živote.Živá knižnica „Škola priateľská ku všetkým študentom, mesto priateľské ku všetkým „cudzincom” jeorganizovaná v partnerstve s Európskym hlavným mestom kultúry 2013.Profil hlavného organizátoraMVO PROXIMA* sa dlhodobo zaoberá témami ako výchova k tolerancii, multikultúrna výchova, globálnevzdelávanie, vzdelávanie zamerané na počítačovú a finančnú gramotnosť a zavádzaním zážitkového učeniaa prvkov neformálneho vzdelávania do školského prostredia. Ako vhodný nástroj presadzovania myšlienokakceptácie kultúrnych odlišnosti pravidelne využíva metódu živých knižníc.Ich dobrovoľníci sa zvyknú zapájať aj do organizovania Živej knižnice v IUVENTE – Slovenskom inštitútemládeže, ktorá sa koná pri príležitostí Dňa ľudských práv.Okrem vzdelávacích a osvetových aktivít MVO PROXIMA* organizuje v Spišskej Novej Vsi v spoluprácis OZ Človek v ohrození Festival Jeden svet v regiónocha venuje sa aj komunitnej práci a kvalitatívnemu výskumu postojov mládeže.Hyperlinky na živé knižnice organizované MVO PROXIMA* v minulosti:a http://www.snv.sk/index.php?tvarchiv=20&videoDIR=100309&videoID=100309-1http://www.snv.sk/index.php?videoID=101202-2a na živú knižnicu IUVENTY – SIM, Bratislava http://www.iuventa.sk/sk/IUVENTA-home.alejO našich živých knihách:Účasť na pripravovanej živej knižnici prisľúbili ľudia s osobnou skúsenosťou s netoleranciou, občianskia ľudsko-právni aktivisti, propagátori zážitkového učenia, cestovatelia, známi blogeri,dobrovoľníci, ktorí pracovali v rozvojových krajinách…Viac informácií získate na www.proxima-sk.sk, prípadne na telefónnom čísle 0904 188 826alebo mailom na eva.farka@gmail.com
Zdroj: MVO Proxima

Mestá Košice a Marseille sú bližšie ako sa zdá

Stretnutia na najvyššej úrovni medzi predstaviteľmi miest Košice a Marseille a následne medzi tímami EHMK oboch miest naznačujú línie spolupráce medzi oboma mestami, ktoré získali titul Európske hlavné mesto kultúry pre rok 2013. Po rokovaní primátora Richarda Rašiho a viceprimátorky Renáty Lenártovej so svojimi kolegami vo Francúzsku sa koncom minulého týždňa stretol s tímom Marseille/Provence aj riaditeľ Košice 2013, n.o., Ján Sudzina a umelecký riaditeľ Vladimír Beskid.
Historicky prvá návšteva na úrovni vedenia mesta a následne na úrovni vedenia projektu je znamením budúcej intenzívnej spolupráce oboch EHMK pre rok 2013. Aj napriek geografickej vzdialenosti a odlišným prioritám projektu EHMK sa podarilo definovať tri línie spolupráce:

Cities on the border: obe mestá sa nachádzajú na Schengenskej hranici
Second cities: sú druhé najväčšie mestá vo svojich krajinách
Residencies: rezidenčné pobyty umelcov z oboch miest

„Sme veľmi radi, že najvyššie vedenie mesta Marseille zodpovedne pristupuje k spolupráci s Košicami ako partnerským mestom pre rok 2013. Primátor Marseille počas našej návštevy jasne deklaroval plnú podporu pre Košice 2013 a záujem spolupracovať na spoločných projektoch.“
Niekoľkodňový maratón stretnutí na rôznych úrovniach od politickej, cez umeleckú až po investičnú hodnotí ako úspešný aj viceprimátorka mesta Renáta Lenártová: „Mám pocit, že sa nám podarilo naštartovať niekoľko zaujímavých projektov, ktoré, dúfam, prinesú pre Košice ovocie už čoskoro.“
Následná návšteva vedenia tímu Košice 2013 mala už podobu riešení konkrétnych projektov jednotlivých tímov EHMK.
Za kľúčové posolstvo z celej návštevy považuje Vladimír Beskid, umelecký riaditeľ EHMK, možnosť miestnych kultúrnych operátorov participovať na programe na rok 2013: “Dohodli sme sa na spolupráci v projekte fotografa Antoine d’Agata, ktorý sa zaoberá problematikou migrácie a prekračovania schengenskej hranice. Výstava jeho fotografií a videí bude v Marseille a Košiciach v roku 2013.
Potvrdili sme záujem pokračovať v sieti Insitu, stretli sme sa s riaditeľom múzea MAC, s riaditeľom fondu súčasného umenia FRAC Prevence, s riaditeľom kultúrneho centra MonteVideo a s riaditeľkou neziskovej organizácie Sextant et Plus, s ktorými by sme chceli spolupracovať na poli výmenných rezidenčných pobytov umelcov a ďalších spoločných projektoch. Riaditeľ divadla Toursky, Richard Martin nám dokonca ponúkol možnosť usporiadať Týždeň slovenskej kultúry v ich priestoroch.“

Cesta do neznáma: Za mrežami slovenskej väznice

Cesta do neznáma – za mrežami slovenskej väznice je ďalším projektom, ktorý vám prináša tím SPOTs ako súčasť podprogramu Sociálne umenie. Jeho cieľom je podporovať aktivity zamerané na scitlivenie verejnosti, spoluprácu umelcov s obyvateľmi v znevýhodnených komunitách a rozvoj nových prístupov v sociálnej a komunitnej práci.
Od 24. do 26. októbra sa Kasárne / Kulturparkstanú priestorom nielen pre bežných Košičanov, ale i pre odbornú verejnosť. Po prvý krát sa v rámci projektu Grundtvik – „Učiace sa partnerstvá“ stretnú zástupcovia mimovládnych organizácií z Francúzska, Španielska, Talianska, Nemecka a Slovenska. Organizácie LIEUX FICTIFS, ESTIA, UNTER WASSER FLIEGEN, GALDUS, transFORMAS, PhotoART Centrum, CULTURES, PUBLICS ET TERRITOIRES odštartujú výmenu skúseností a myšlienok na európskej úrovni, medzi kultúrnymi operátormi, ktorí vedú vzdelávacie umelecké a zároveň neformálne projekty vo väznici, a medzi väzenskými a umeleckými inštitúciami, ktoré majú skúsenosti s umeleckými aktivitami, s hodnotiacimi systémom a procesom zmien týkajúcich sa osôb odsúdených vo výkone trestu. Partnerstvo a jeho aktivity budú prezentované aj Košickej verejnosti.
Tak ako v minulosti, aj v utorok 25. októbra prináša projekt SPOTs pestrý program určený stredným a vysokým školám a ostatnej košickej verejnosti. Po úvodnom slove a otvorení projektu, ktoré začne o 9:00 hod odštartujeme tradičný program.
9:30 – Panelová diskusia
Predstavia sa Vám zástupcovia inštitúcií a mimovládnych organizácií, ktorí dlhoročne pracujú vo väzeniach na Slovensku a v zahraničí. Dozviete sa viac o projekte Grundtvik – Učiace sa partnerstvá, priblížime vám fungovanie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, dozviete sa viac o polootvorenej väznici v Prešove a väznici v Sabinove. Priblížime vám aktivity slovenských mimovládnych organizácií Edukos, Ainkarim a prácu fotografky Leny Jakubčákovej.
11:00 – Živá knižnica
V rámci živej knižnice vám predstavíme zaujímavých ľudí. Mária Nováková, Anton Michalica, Dušan Grajciar, Caroline Caccavale, vám porozprávajú svoj osobný príbeh, cez ktorý sa dozviete, prečo si vybrali prácu s väzňami, čo im táto práca prináša, v čom ich sužuje a v čom obohacuje.
11:00 – Filmová projekcia
Dokumentárne filmy Video-letters a The Spectators vznikli v rámci projektu Grundtvik, na ktorom spolupracovali mimovládne organizácie Lieux Fictifs, ESTIA, Transformas, WSOC a mládež z komunitných centier v Nemecku. Filmy zachytávajú život odsúdených a video korešpondenciu medzi väzňami z Marseille, Milána, Barcelony a študentov z Oslo. Košičania si v rámci tejto sekcie budú môcť tiež pozrieť film Un Prophete (24. 10., 19:00 hod/Biograf, Hlavná 27).
Un Prophete – Prorok / Francúzsko-Taliansko / 2009 / 150 min.
Réžia: Jacques Audiard, Hudba: Alexandre Desplat, Hrajú: Tahar Rahim, Niels Arestrup, Farid Elouardi, Adel Bencherif, Gilles Cohen, Leila Bekhti
Malik El Djebena, odsúdený k šiestim rokom väzenia nevie čítať ani písať. Do väzenia prichádza úplne sám a pôsobí mladších a krehkejším dojmom než ostatní trestanci. Má 19 rokov. Šéf korzického gangu, ktorý vládne aj väzeniu, si ho okamžite vezme na mušku a poverí ho niekoľkými „úlohami“, vďaka ktorým sa Malik nielen zocelí, ale zároveň si začne získavať aj šéfovu dôveru. Ale Malik je odvážny a učenlivý, a tak si tajne začne pripravovať vlastné plány…
Video-letters – Video-listy / 32 min. / ENG titulky
Dokumentárny film zachytávajúci video korešpondenciu medzi väzňami z Marseille, Milána, Barcelony a študentov z Oslo. Dokument ktorý vznikol v rámci projektu Grundtvig na ktorom spolupracovali mimovládne organizácie Lieux Fictifs, ESTIA, Transformas a nórskym partnerom (WSOC).
The spectators / Diváci / ENG titulky
Uvedený film bol zhotovený väzňami z Francúzska, Španielska, Talianska, Nemecka v spolupráci so skupinami žijúcimi mimo väzenia študenti z Nórska a mládež z komunitných centier v Nemecku. Dokumentárny film vznikol v rámci projektu Grundtvik ako výsledok spolupráce organizácií Lieux Fictifs, ESTIA, Transformas, Unter Wasser fliegen a WSOC.Vo filme sú požité archívne zábery INA (Institut National de l’Audiovisuel).
18:30 – V odlúčení – vernisáž výstavy fotografií Leny Jakubčákovej
Fotografický cyklus „V odlúčení“ dokumentuje život odsúdených v dvoch slovenských väzniciach (Prešov, Sabinov). Pokúša sa byť psychologickým prienikom do duše portrétovaných, vyjadriť ich pocity odlúčenia, smútok za rodinou, túžbu po slobode, ale aj ich sebareflexiu, súdržnosť a zmysel pre humor. Prezentovaný výber 12-tich fotografií predstavuje odsúdených ako ikony väznice, prostredníctvom meditatívnych portrétov, ktoré by mali fungovať univerzálne a nadčasovo.
Ženská väznica – vernisáž výstavy fotografií Jindřicha Štreita
Cyklus fotografií, ktoré vznikli počas natáčania dokumentu režisérky Olgy Sommerovej o ženskej väznici, kde bol Jindřich Štreit súčasťou jej pracovného štábu. Aj keď dokumentovanie v ženskej väznici trvalo iba týždeň, fotografie svedčia o intenzívnej práci, počas ktorej vznikli veľmi osobné fotografie, z ktorých väčšina nebola dosiaľ vystavovaná. „Při fotografické práci záleželo především na osobních kontaktech, které si člověk musel vybudovat. Mluvil jsem s odsouzenými o svých životních zkušenostech a pocitech, které jsem tehdy prožíval a získal jsem si tak jejich důvěru“.
Lena Jakubčáková – sa narodila 17. februára 1980 v Košiciach. O fotografovanie sa začala zaujímať v 16-tich rokoch, keď po starom otcovi zdedila 30-ročnú Minoltu. Získala viacero ocenení, napr. 1. miesto v krajskej kole súťaže Amfo (2005, 2007), cenu Zväzu slovenských fotografov na medzinárodnej súťaži Strom (2008) a iné. Ako členka košického občianskeho združenia PhotoART centrum participovala na fotografických projektoch ako Second cities (Košice – Marseille) alebo Fotofest Košice. Jej fotografie boli prezentované aj v niektorých odborných časopisoch (Zrno, Digi revue, Listy) a katalógoch (napr. Second cities 2010). Svoju prvú autorskú výstavu mala Lena Jakubčáková v r. 2003 v už neexistujúcom košickom Artcafé, kde vystavovala sériu fotografií dokumentujúcich život rómskej rodiny „Cigáni z Dolinky“. O dva roky neskôr vystavovala druhýkrát s Tomášom Jesenským v košickom KOS-e. Tretiu výstavu organizovala s kolegyňami z fotoklubu Nova Ľ. Kremeňovou a M. Palkovou pod názvom Viribus Unitis (2006). Jej ďalšie autorské výstavy (Rožňava, 2008; Sabinov, 2008; Hodonín, 2009; České Budějovice, 2010; Ostrava, 2011; Košice, 2011; Olomouc, 2011) sa týkajú najmä jej vlastného fotografického projektu „V odlúčení“.
Doc. Mgr. Jindřich Štreit – sa narodil 5. septembra 1946 vo Vsetíne (Morava). Vyštudoval gymnázium v Rýmařove (1963) a Pedagogickú fakultu Univerzity Palackého v Olomouci, odbor výtvarná výchova (1967). Je ženatý od roku 1971, s manželkou Agnes má dcéru Moniku. Po absolvovaní univerzity začal vyučovať na Základnej deväťročnej škole v Rýmařove, o rok na to sa stal riaditeľom školy v Sovinci a neskôr v Jiříkove. Od roku 1974 viedol galériu v Sovinci, od roku 1997 v Bruntáli. Od roku 1981 úzko spolupracuje s progresívnymi umelcami v Prahe, Brne, Bratislave a v ďalších kultúrnych centrách Českej republiky ako aj v zahraničí.
Prvý impulz k fotografovaniu dostal od otca. V roku 1964, v dobe jeho štúdií, ho k fotografovaniu podnietil prof. Jan Bukovjan. Štreit sa zúčastnil fakultných výstav a štúdium zakončil prvou samostatnou výstavou (1967). Od roku 1972 sa koncepčne venoval zobrazovaniu dedinského života. Sústredil sa na portrét a na rómsku tematiku. V rokoch 1974–1977 absolvoval Školu výtvarnej fotografie, jeho záverečnou prácou bol súbor z divadelného zákulisia.
V roku 1982 sa ako jediný fotograf zúčastnil nepovolenej výstavy neoficiálnych výtvarných umelcov na tenisových kurtoch v Prahe, kde jeho fotografie vzbudili pozornosť tajnej polície. Bol vzatý do vyšetrovacej väzby a následne odsúdený k trestu odňatia slobody v dĺžke desať mesiacov s podmienečným odkladom na dva roky. Dôvodom stanovenia trestu podľa dvoch paragrafov trestného zákona (hanobenie republiky a jeho predstaviteľa) bola interpretácia vystavených a nikdy nezverejnených fotografií (po úradnej prehliadke celého archívu fotografa). Súčasťou trestu bolo zabavenie časti negatívov a pozitívov ako aj fotoaparátu (čoby nástroja trestných skutkov). Jindřich Štreit mal zakázané pokračovať vo svojej trestnej činnosti fotografovania a bol sledovaný. V dejinách fotografie je tento prípad pravdepodobne unikátny.
Po prepustení z väzenia nesmel Štreit učiť. Najprv pracoval jeden rok v knižnici a po uzavretí súdneho pojednávania si musel nájsť zamestnanie ako dispečer Štátneho statku Ryžovište. Ešte intenzívnejšie sa venoval kultúrnej činnosti a fotografovaniu. Po štátnom prevrate v novembri 1989 sa Štreitova situácia zmenila. V rokoch 1991–1994 bol zamestnancom okresného úradu a neskôr múzea v Bruntáli. Od roku 1994 je samostatným fotografom. Vyučuje na Inštitúte tvorivej fotografie Filozoficko-prírodovedeckej fakulty Sliezskej univerzity v Opave. Na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe v rokoch 1991–2003, kde pedagogicky pôsobil, sa v roku 2000 habilitoval a stal sa docentom pre odbor fotografie. V roku 2009 získal profesúru na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe.
Od roku 1991 pracuje na dokumentárnych projektoch vo Francúzsku, Anglicku, Brazílii, Moldavsku, Rakúsku, Nemecku, Japonsku, Číne, Maďarsku, Rusku (Burjatsko, Krasnodarský kraj, Ingušsko, Čečensko), ale tiež v Českej republike (Ženská väznica, Břevnovský kláštor, Ľudia olomouckého okresu, Ľudia Mikulovska, Cesta k slobode, Ľudia Třineckých železiarní, Medzi nami, Za oponou, Spolu, Cesty života, Ľudia môjho kraja – Bruntálsko, Oceľový svet, Tichá nemoc, Vítkovice, Hľadať anjela, Ľudia Vítkovska). Na Inštitúte tvorivej fotografie Sliezskej univerzity sa podieľa na vedení niekoľkých študentských projektov (Ľudia Hlučínska, Náš svet, Zlín a jeho ľudia, Dobrovoľne, Opava na prahu 3. tisícročia, Dopravný podnik Olomouc).
Je členom Združenia Q Brno, Spolku olomouckých výtvarníkov, Aktívu voľnej fotografie pri Pražskom dome fotografie a Umeleckej besedy v Prahe. Jindřich Štreit pripravil viac než 900 autorských výstav a mnohých kolektívnych sa zúčastnil. Vydal viac ako 30 kníh, je zastúpený v najvýznamnejších zbierkach a bolo o ňom natočených niekoľko filmov.
Jindřich Štreit a jeho Ženská väznica
Osobná skúsenosť J. Štreita ako väzňa vtedajšieho režimu je, ako sám hovorí, „nepřenositelná“. „Bylo mi velmi líto, že jsem nemohl mít fotoaparát, ale pocity mi zůstaly. Tehdy jsem si říkal, že pokud se z toho někdy dostanu, že se pokusím do tohoto prostředí vrátit“.
Krátko po Nežnej revolúcii sa mu táto možnosť naskytla. Režisérka Olga Sommerová natáčala dokument o ženskej väznici v Pardubiciach a ponúkla mu možnosť byť súčasťou jej pracovného štábu. Aj keď dokumentovanie v ženskej väznici trvalo iba týždeň, fotografie svedčia o intenzívnej práci, počas ktorej vznikli veľmi osobné fotografie, z ktorých väčšina nebola dosiaľ vystavovaná. „Při fotografické práci záleželo především na osobních kontaktech, které si člověk musel vybudovat. Mluvil jsem s odsouzenými o svých životních zkušenostech a pocitech, které jsem tehdy prožíval a získal jsem si tak jejich důvěru“.
Téme väznice sa Jindřich Štreit venoval aj vo Francúzsku a Nemecku, kde boli jeho fotografie publikované v katalógoch a knihách o týchto krajinách. Tejto témy sa dotkol rovnako aj v cykle fotografií s drogovou tematikou Cesta k slobode z druhej polovice 90. rokov. V rámci tohto projektu navštívil sedem väzníc, kde boli ľudia odsúdení v spojitosti s drogami. Tému duchovnej služby mal zase možnosť fotografovať v olomouckej väznici. Z tejto práce vznikli katalógy Viera a nádej a Odpustenie. Osobitnú kapitolu tvoria jeho fotografie zo zariadenia pre mladistvých do pätnásť rokov, ktorí už spáchali trestné činy.