Domov » Archív podľa kategórie » Aktuality (Strana 81)

Bielu noc 2011 otvoríme na Mestskej krytej plavárni 1. októbra o 20:00

Pozývame vás na slávnostný otvárací ceremoniál Bielej noci 2011 – noci plnej umenia, svetla a zvuku, v sobotu, 1. októbra 2011 o 20:00 h. v Mestskej krytej plavárni, na ul. Protifašistických bojovníkov v Košiciach.
Program:
20:00 – úvodné slovo moderátorky Viktórie Holováčovej, príhovor primátora mesta Košíc Richarda Rašiho a dramaturgičky Bielej Noci Zuzany Pacákovej
20:15 – Tanečné vystúpenie skupiny Debris Company
Private prisons 2 – fyzické divadlo, site specific – subtílny pohľad do mikrosveta vzťahov. O sebaláske, o tanci v prázdnote a o tom, ako dvaja ľudia rozbíjajú obraz o sebe na hladine jazera a strácajú sa vo svojich predstavách o sebe. Nevidia sa navzájom, ale napriek tomu riešia vlastné vášne, strach a komplexy – vytvárajú pár ne-pár, sú súčasťou kolektívnej duševnej kleptománie. Každý je uzavretý sám v sebe, rozbíja hladinu jazera a premýšľa: som to naozaj ja? A kto tomu uverí?
Účinkujú: Emil Píš, Stanislava Vlčeková
Svetlo, hudba: Jozef Vlk
20:45 – ukončenie otváracieho ceremoniálu.

Grafiku Bielej noci vytvoril Samuel Čarnoký

Projekt Biela noc každý rok ponúka novému grafikovi možnosť vypracovať kompletné grafické spracovanie kampane. Vizuál Bielej noci 2010 vytvorila úspešne Linda Marenčíková. Tento rok predstavuje svoju grafiku Samuel Čarnoký. Ponúkame vám k nahliadnutiu jeho koncept.

Koncept
Identita Bielej noci sa zakladá na troch výraznych identifikačných elementoch: A. raster (siet), B. typografia (špecifické pixel písmo), C. farba (farebné spektrum), ktoré spolu tvoria jednotný celok. Žiadny z elementov nie je nadradený druhému, ale vzájomne sa dopĺňajú, a charakterizujú celkovú identitu – súčasné umenie a svetlo (typo), roznorodosť a prelínanie výtvarných žánrov (farba), to všetko v rámci jedného celku Bielej noci (raster ako spojivo).

Biela noc – Grafika 2011

Režisér Stano Bilý otrasie Kulturparkom

Kasárne/Kulturpark pozývajú na reprízu tragickej sondy do vyhorenej duše – Otrasenie – režiséra Stana Bilého, 24. septembra 2011 o 20:00 hod.
V autorskom debute režiséra Stana Bilého Otrasenie sa na pozadí „banálnej” udalosti stretávajú osudy šiestich mladých ľudí, ktorí sa dostali na križovatku, kde musia prehodnotiť svoj doterajší život. Inscenácia bola výsledkom trojtýždňového divadelného workshopu určeného nehercom počas tohtoročného Leta v parku, kde bola aj po prvýkrát uvedená. Pre veľký záujem divákov sa opäť vracia do Kasární/Kulturparku.
„Hru sme sa rozhodli reprízovať v prvom rade preto, že sa na premiéru nedostali všetci a v neposlednom rade nie je dobré, aby vec na ktorej sa drelo tri týždne skončila premiérou. Najmä vtedy, ak sa pýtajú na reprízu aj tí, ktorí ju už videli,” povedal režisér Stano Bilý, pre ktorého spolupráca s nehercami nebola novinkou.
„Tohto projektu sa zúčastnili aj profesionálni herci a som im za to nesmierne vďačný. Vznikla celkom zaujímavá symbióza. Herci, ktorí stáli prvý krát na javisku mohli od nich nabrať veľa skúseností. Bezprostredná spolupráca so skúsenejším hercom človeka posúva,” dodal S. Bilý.
Vstupné: 3/2 € študenti

Rozhovor so Stanom Bilým http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/kasarne-opat-zaziju-otrasenie
Viac o hre Otrasenie http://www.kulturpark.sk/program-160/otrasenie-stano-bily-a-kol.-%28sk%29

Mária Čorejová pomaľuje Kasárne

Jeseň v Kasárňach/Kulturparku odštartuje vernisáž výstavy Márie Čorejovej, Mind Games, 23. septembra 2011 o 19:00 hod. Kresby vznikali pre umelca v netypickom prostredí, v cestárskej firme. Výstava sa stretla s veľkým ohlasom vo Viedni, Bratislave a v Žiline. Košickí diváci si ju môžu pozrieť do 23. októbra 2011 v priestoroch galérie v Kasárňach/Kulturparku na Kukučínovej ulici 2 v Košiciach.
„Kolekciu prác Mind Games, som až na výnimky celú pripravila počas pobytu v ateliéroch Strabag. Tvorivý pobyt je súčasťou výhry Strabag Artaward International. Je tam výborné prostredie na prácu, ľudia, ktorí to celé zabezpečujú, sú veľmi ústretoví a milí,” reagovala M. Čorejová, ktorá sa chystá v Košiciach preniesť svoje maľby aj na steny galérie.
„Už v galérii Space v Bratislave sme sa s kurátorom zhodli, že by bolo fajn vyjsť do priestoru a tým pádom dať kresbám nový rozmer. Kasárne sú veľmi zaujímavým priestorom, takže si myslím, že by bolo hriechom, niečo s tým nespraviť,” zastrája sa M. Čorejová.
Mind Games sú kresby hrajúce sa s identitou M. Čorejovej a jej vnútorným svetom na jednej strane a reagujúce na spoločnosť a reálny svet na strane druhej. Veľmi dôležitou súčasťou každej kresby je jej názov, ktorý diváka môže, ale aj nemusí naviesť na jej správne čítanie. Kurátorom výstavy je Juraj Čarný.

MÁRIA ČOREJOVÁ /1975/ je absolventkou maliarskej školy prof. Daniela Fischera na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Doteraz bola slovenskému a medzinárodnému publiku známa predovšetkým ako maliarka, videoumelkyňa a neúnavná kultúrna organizátorka /burundi, 13m3/. Kresby Márie Čorejovej sa v istom zmysle dajú označiť za intímne. Vypovedajú o niečom, čo celkom presne nepoznáme, čomu nerozumieme, čo ale súvisí s osobným svetom Márie Čorejovej. Názvy nám napovedajú, ale neusmernia nás. Kľúč k interpretácii športových, leteckých, architektonických, náboženských motívov existuje, autorka sama ale disponuje tým jediným správnym kľúčom. Možno zámerne v divákovi evokujú otázku, či je sám autor v procese tvorby schopný interpretovať všetky významy ktoré vkladá do svojho diela. Požiera obrovská tuba katedrálu, alebo cirkev? Alebo je katedrála tubou vytváraná. Je všadeprítomná tekutina krvou ako symbolom bolesti, alebo je tekutinou životodarnou? Sú športovci symbolom systematickej sebazničujúcej trýznivej činnosti, alebo sú to dobrí anjeli strážni? Sú amputované kreslá, postele, vankúše knihy synonymom bolesti vzťahov, ľudského odcudzenia a dlhodobého nepochopenia, alebo hovoria o niečom celkom inom? http://www.mariacorejova.13m3.sk/
Rozhovor s Máriou Čorejovou http://www.kosice2013.sk/sk/kresby-marie-corejovej-vznikli-v-cestarskom-atelieri
JURAJ ČARNÝ (SK) je kurátor, kritik a galerista bratislavskej galérie SPACE. Pôsobí ako prezident Slovenskej sekcie AICA, šéfredaktor časopisu Flash Art Czech and Slovak edition a pedagóg Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Inicioval projekty BillboArt Gallery Europe, Crazycurators Biennale, bratislavský rezidenčný program SPACE Residency Lab, Potulnú galériu nomadSPACE, Rentart.sk agalériu Evolution de Lart.
Realizáciu výstavy podporil: FO ART | Mediálni partneri: Flash Art CZ/SK, Artyčok.TV

Hľadáme lídrov pre projekty v oblasti kreatívnej ekonomiky

Hľadáme kreatívnych ľudí (lídrov), aktívnych v oblastiach: architektúra, dizajn, móda, film, visual art, foto, web, ktorí ovládajú prostredie a komunitu, v ktorej pôsobia, poznajú a vedia definovať jej potreby a byť schopní prísť s víziou a nápadmi, ako podporiť a skvalitniť prostredie, v ktorom tvoria a podnikajú, ako aj pomôcť jeho prezentácii na verejnosti.
Vybraní „Family leaders“ sa budú podieľať na koncipovaní projektu podpory kreatívneho priemyslu v rokoch 2012 a 2013. Spoločne s neziskovou organizáciou Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 budú môcť plánovať a následne koordinovať projekty, ktoré sa v programovej línii Kreatívna ekonomika budú realizovať.
Ak je vašou doménou jedna zo spomínaných oblastí, poznáte jej potreby a máte ambíciu pomôcť, ako aj reprezentovať svoju komunitu, pošlite svoj životopis, referencie a stručný popis aktivít, ktoré by sme podľa vás mali podniknúť, aby sa vytvorilo prostredie ponúkajúce príležitosti pre rozvoj talentov v spomínaných oblastiach.
Prihlášky a dokumenty posielajte na e-malovú adresu family.leaders@kosice2013.sk do piatka 30. septembra 2011 (vrátane).

Výstava víťazných fotografií 7. ročníka súťaže Novinárska cena 2010

Tím projektu SPOTs v spolupráci s Nadáciou otvorenej spoločnosti -Open Society Foundation vás pozýva na vernisáž výstavy fotografií,ktoré sa umiestnili na popredných priečkach súťaže Novinárska cena 2010. Výstava bude k dispozícii verejnosti od pondelka, 19. septembra do piatku, 23. septembra v čase od 16.00 do 18.00 hodiny.
Súťaž Novinárska cena predstavuje fórum kvalitnej žurnalistiky otvorené pre novinárov,zástupcov médií ale i širšiu odbornú a laickú verejnosť. Cieľom súťaže je upozorniť na kvalitnú prácu novinárov.
Prezentované novinárske fotografie boli prihlásené do 7. ročníka súťaže Novinárska cena 2010. Víťazom kategórie Najlepšia novinárska fotografia sa spomedzi stovky prihlásených stal Andrej Balco za svoju Fotoreportáž Ženská práca v Antracite. Séria výtvarných fotografií ponúka plastický pohľad na prácu žien v ukrajinskom meste Antracit pracujúcich v závode na výrobu kovových rúr. Fotografie boli prvýkrát publikované v Sputnikphotos – multinárodnej fotografickej agentúre,založenej fotografmi zo strednej a východnej Európy. Aj práce ďalších nominovaných autorov vznikli za hranicami Slovenska. Fotografie Martina Bandžáka z Haiti boli publikované v Inside Magazine,internetovom médiu,ktoré vzniklo ako reakcia na znižujúcu sa kvalitu fotografickej reportáže v klasických médiách. Práce Borisa Németha z cyklu Moje Holandsko boli uverejnené v týždenníku .týždeň. Nepredstavujú klasickú reportáž,ale osobný – kritický a miestami humorný pohľad autora na život v tejto krajine. Humor je charakteristický aj pre poslednú nominovanú reportáž Seba-disciplína fotografa Matúša Zajaca,publikovanú na phosphotos.sk.
Porotu tvorili Aidan Sullivan,viceprezident Getty Images z Veľkej Británie,Václav Macek,teoretik a publicista,Jan Šibík fotograf a obrazový redaktor časopisu Reflex a napokon dvaja v predošlých ročníkoch Novinárskej ceny ocenení slovenskí dokumentárni autori Andrej Bán a Alan Hyža. Členovia poroty ocenili kvalitu fotografických prác,v ktorých slovenskí fotografi reflektujú udalosti vo svete,zároveň by privítali podobne silné práce aj z domáceho prostredia.
Organizátorom je Nadácia otvorenej spoločnosti -Open Society Foundation Bratislava. Hlavným partnerom súťaže Novinárska cena 2010 je Slovenská sporiteľňa. Partnermi sú British Council,Mayer/McCann Erickson,MEMO 98,Združenie vydavateľov periodickej tlače Slovenska a Open Society Fund Praha. PR partnerom je agentúra PRime time. Partnerom odovzdávania cien je Bratislava Flag Ship Restaurant. Výstavu v Košiciach realizuje projekt SPOTs,ktorý je jeden z nosných projektov projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.Zdroj: www.spots.sk

Do Košíc mieri britská komixová road theatre movie

Hosťovanie britského súboru Forced Entertainment je výsledkom spolupráce projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, Štátneho divadla Košice a Asociácie Divadelná Nitra.
V piatok 23. septembra 2011 o 19.00 h. sa košickému publiku predstaví slávny britský súbor Forced Entertainment s netradičnou inscenáciou Prázdny príbeh v réžii Tima Etchellsa. Hosťovanie divadla je výsledkom spolupráce projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, Štátneho divadla Košice a Asociácie Divadelná Nitra. O dva dni neskôr inscenáciu uvidia aj festivaloví diváci v Nitre.
Protagonisti Prázdneho príbehu – muž a žena – stratia počas dvanástich hodín majetok i postavenie, čiže všetko, s čím sa dovtedy identifikovali. Neostáva im než utekať tunelmi, stokami, divočinou aj zničenými mestami pred čímsi neznámym. Ako v nejakej počítačovej hre sa musia nechať postreliť, uniesť, otráviť, prenasledovať duchmi a maniakmi, nebezpečným hmyzom, agresívnym psom a inými obskúrnymi postavami s cieľom prežiť.
Forced Entertainment, divadelná skupina z Británie, ktorá už štvrťstoročie prekračuje hranice tradičného divadla, typickým čiernym humorom prezentuje ponurú víziu ruín súčasného sveta v originálnej živej javiskovej forme spájajúcej komiks s rozhlasovou hrou. Neustále hľadanie nových divadelných foriem a provokatívnych námetov je pre tento progresívny divadelný kolektív na čele s Timom Etchellsom typické. Svojimi nekonvenčnými produkciami slávi úspech na významných festivaloch v celej Európe.
V rámci turné divadla na Slovensku budú prvou zastávkou práve Košice. V nedeľu 25. septembra 2011 sa predstaví divákom v Nitre na 20. ročníku Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra.
Hlavný organizátor festivalu Divadelná Nitra: Asociácia Divadelná Nitra Hlavní spoluorganizátori: Divadelný ústav Bratislava, Divadlo A. Bagara v Nitre, Staré divadlo K. Spišáka v Nitre, Nitriansky samosprávny kraj, Mesto Nitra
Zdroj: www.nitrafest.sk

KARPATSKÁ VANDROVKA: 50 KM pre lepšie východné Slovensko

Karpatská nadácia organizuje 24. septembra 2011 Karpatskú vandrovku 2011, pochod pre lepšie východné Slovensko.
Karpatská vandrovka je darcovský turistický pochod pre odvážnych vytrvalcov zameraný na získavanie finančných prostriedkov na rozvoj východného Slovenska. Vandrovka je dlhá 50 kilometrov a vedie po lesných cestách po hrebeni Volovských vrchov v zachovanej prírode čarovných Karpát.
Karpatská vandrovka spája ľudí so zmyslom pre dobrodružstvo a ochotných podporiť dobrú vec. Víta každého športovca – amatéra, nadšenca pre prírodu, no aj každého „obyčajného” človeka so zmyslom pre dobrodružstvo, ktorý chce otestovať svoju výdrž a sily a rád podporí pozitívne zmeny na východnom Slovensku.
Karpatská vandrovka 2011 sa koná v sobotu 24. septembra 2011. Pochod sa začína o 5.00 v Kúpeľoch Štós a končí na Bankove v Košiciach a trvá priemerne 16 hodín. Účastníci vandrujú v tímoch. Karpatská nadácia zabezpečuje pochod organizačne a stará sa o bezpečnosť účastníkov.
Karpatská vandrovka je prvá akcia svojho druhu na Slovensku. Ambíciou nadácie je formou každoročného pochodu vytvoriť tradíciu spojenia náročného športového dobrodružstva a získavania prostriedkov na podporu dobrých nápadov, ako zlepšiť život na východnom Slovensku.
Do pilotného ročníka Karpatskej vandrovky v roku 2010 sa zapojilo 16 vytrvalcov. Okrem jedinečného športového zážitku a tímového dobrodružstva nechýbal ani pocit spokojnosti z podpory východného Slovenska. Účastníci Karpatskej vandrovky 2010 spoločne vložili do Fondu Karpatskej vandrovky dary v hodnote 1 600 EUR a potom spoločne rozhodli o použití svojich darov na dva výborné projekty zamerané na ozdravenie životného štýlu ľudí na východnom Slovensku.
Okrem získavania finančnej podpory Karpatská vandrovka zviditeľňuje krásu Karpatských hôr a podnecuje ľudí aktívnejšie tráviť voľný čas. Pre pracovné kolektívy, či športuchtivé rodiny zároveň poskytuje aj vynikajúcu príležitosť na stmeľovanie tímu.
Všetko o Karpatskej vandrovke nájdete na www.karpatskavandrovka.sk
Informácie poskytne aj Karpatská nadácia na adrese katarina.minarova@karpatskanadacia.sk
Zdroj: Karpatská nadácia

Biela noc privíta svetové hviezdy súčasného umenia

Druhý ročník Bielej noci v Košiciach si nenechajú ujsť svetové hviezdy súčasného umenia. Do Košíc zavíta nórsky umelec Rune Guneriussen, ktorý v mestskom parku netradične prepojí interiérové lampy s prírodou. Mexičan Miguel Chevalier návštevníkov Bielej noci prevedie virtuálnou záhradou, v ktorej rozkvitnú gigantické pixelové kvety. Špičková francúzska tanečníčka Catherine Langlade zaujme digitálnou pohybovou hrou, v ktorej bude najdôležitejšiu úlohu zohrávať návštevník.

Nórsky umelec Rune Guneriussen je známy svojimi inštaláciami v prírode. Jeho obľúbenými objektami sú stoly, lampy, stoličky a iné úžitkové objekty, ktoré inštaluje a následne fotografuje od roku 2005 po celom svete. „Objekty umiestňuje do rôznych prírodných scenérií, ktoré tak nadobúdajú jedinečný rozprávkový nádych plný poézie. Každá Runeho inštalácia je unikátna, vymyslená pre dané miesto, v ktorom zachytáva jedinečnosť priestoru a rozpráva v ňom vždy iný príbeh. Druhou a veľmi podstatnou etapou jeho tvorby je fotografia, ktorá ostáva jediným zhmotnením každej jeho umeleckej inštalácie,“ povedala kurátorka Bielej noci Zuzana Pacáková. S najväčším ohlasom sa stretlo jeho dielo „Nezhasínajte“, ktoré bolo súčasťou Bielej noci v Paríži v roku 2009. Išlo o jedno z jeho najrozsiahlejšich diel, s ktorým sa preslávil na celom svete. Viac informácii o umelcovi nájdete na jeho web stránke: http://www.runeguneriussen.no/
Po veľkom celosvetovom úspechu s inštaláciou “Sur-natures”, ktorá vykresľuje virtuálne záhrady, prichádza Miguel Chevalier do Košíc s novou interaktívnou inštaláciou s názvom “Fractal Flowers”, ktorá predstavuje novú generáciu kvetov a virtuálnych záhrad.
„Inštalácia ‘Fractal Flowers’ znázorňuje gigantické fraktálne kvety rôznych farieb a foriem, ktoré bez prestania rozkvitajú vďaka veľmi technicky náročnemu softvéru. Pestrofarebné kvety reagujú na pohyb diváka, ktorý štartuje proces vývoja a rozkvitania. Najprv vidíme virtuálne zrniečka, ktoré následne rastú, vyvíjajú sa, pučia, kvitnú, a napokon umierajú,“ prezrádza Z. Pacáková, podľa ktorej sa táto pixelová, digitálna záhrada stala ikonou digitálneho umenia a je nám veľkou cťou, že ju na tohtoročnej Bielej noci 1. októbra 2011 môžeme privítať aj u nás, v Košiciach.
Corps Complices je interaktívna pohybová hra, ktorej správanie je podmienené správaním návštevníka. Dôležitú úlohu tu zohrávajú gestá, cirkulácia v priestore, energia a hravosť pohybu. Vizuálna grafika projektu je vytvorená francúzskym umelcom v-i-n-c-e-n-tom, ktorý všetky tieto pohybové a fyzické aspekty preniesol do lákavého podvodného morského sveta plného fantastických podmorských živočíchov. „Interaktívna inštalácia Corps Complices už precestovala viacero svetových miest a po jej poslednom veľkom úspechu ktorý zožala na svetovej výstave v Shanghaji, poputuje priamo do Košíc, kde bude vystavená počas Bielej noci,1. októbra 2011″.
Prvý ročník Bielej noci, ktorý sa uskutočnil 2. októbra 2010 v Košiciach, sa stretol s mimoriadnym záujmom verejnosti. Jedinečný večer si nenechalo ujsť takmer 20 tisíc návštevníkov z celého Slovenska. Zámer organizátorov, sprístupniť súčasné umenie v netradičných priestoroch, sa vydaril. Návštevníci tak mohli od 19:00 do 02:00 hod. rána obdivovať jedinečné interaktívne inštalácie mladých kreatívnych umelcov. Rozprávkovo pôsobil najmä mestský park, v ktorom Peter Vrábeľ umiestnil 5000 svetielok na plastových lyžičkách. Odborná verejnosť ocenila dramaturgiu a výber umelcov. Vidieť v jeden večer a celú noc tvorbu celej generácie slovenských umelcov, ako napr. Miry Gáberovej, Petra Kalmusa, Lucie Dovičákovej, Ingrid Višňovskej alebo Petra Vrábeľa, či Mária Kasteloviča je unikát. A inak tomu nebude ani v tomto roku.
Sledujte www.kosice2013.sk

Výzva: RESPECT! — Hľadáme mladých ľudí, ktorí chcú hrať divadlo

Máš 15 až 26 rokov? Žiješ na síd­lisku Terasa? Hľadáme práve Teba! Príď 13. – 17. sep­tem­bra 2011 do Výmen­níka na Bri­gád­nic­kej ulicina Terase v čase od 16:00 do 19:00 hod. povedz ako žiješ a staň sa súčas­ťou pri­pra­vo­va­ného predstavenia RESPECT! spolu s her­cami Divadla Pôtoň. Ak sa Ti nechce nikam cho­diť, ozvi sa nám na číslo 0917 368 874alebo e-mailom na divadlo@poton.sk a my prí­deme za Tebou.
Viac informácií sa dozvieš na webstránkach projektu SPOTs, ktorý je jedným z nosných projektov EHMK 2013.
Linka na článok: http://www.spots.sk/vyzva-respect-hladame-mladych-ludi-ktori-chcu-hrat-divadlo/

Kasárne opäť zažijú Otrasenie

Divadelná hra Otrasenie oficiálne uzavrie divadelnú sezónu v pôvodných priestoroch Kasární/Kulturparku 24. septembra 2011 o 20:00 h. O autorskom debute a práci s hercami – amatérmi sme sa pozhovárali s režisérom hry, Stanom Bilým.
Otrasenie je do istej miery experiment pre vás ako režiséra a autora diela a aj pre samotných hercov. S akými očakávaniami ste do toho išli? Podarilo sa ich naplniť?
Otrasenie je pre mňa experiment a to najmä preto, že je to moja prvá autorská hra, ktorú som sa rozhodol inscenovať. Aj keď sa jednalo o môj text, nebola to len moja osobná výpoveď. Keď sme začínali skúšať, scenár nebol ešte hotový a dokonca som hercom dával čítať iba jeho fragmenty. Bol to samozrejme zámer, nie nepripravenosť. Načrtnutý príbeh sa dotváral rozhovormi s hercami. Chcel som vedieť, ako by oni reagovali v daných životných situáciách. Vzniklo pri tom mnoho myšlienok, ktoré nakoniec banálnu dejovú líniu posúvali do iných súvislostí. Vždy som si ráno privstal a pracoval s textom, prerábal, škrtal, dopisoval. Rozhovory ma inšpirovali. A keď som si bol istý, že niektorí herci sú pripravení vymyslieť celý obraz, posadil som ich oproti sebe a začal pracovať s ich myšlienkami. Myšlienky, ktoré z nich plynuli boli veľmi spontánne, niekedy až bolestivé, keď som si uvedomoval o akých veciach sa rozprávame. Vzniklo predstavenie, ktoré bolo nielen mojím jednostranným názorom na danú problematiku. Podarilo sa mi zapáliť hercov, aby šli naozaj do hĺbky, čo ma teší. Mám pocit, že niektorí diváci sú už presýtení zábavnými bulvárnymi komédiami a do divadla chodia aj premýšľať. Nie je ich málo. Stále sú však divadlá preplnené vtedy, keď sa hrá lacný humor. Jednostranný názor niektorých ľudí na to, že divadlo má iba zabávať ma vždy vystrelí zo stoličky. Je to asi také, ak povieme že slivky sú tu nato, aby sme sa mohli opiť zo slivovice. Ale myslím, že sa to začína meniť. Mnoho ľudí odmieta povrchnosť, pretože je jej v poslednej dobe všade dosť.
Inscenácia bola výsledkom trojtýždňového divadelného workshopu počas Leta v parku. Nebol to pre hercov amatérov šibeničný termín? Určite by nám pomohli ďalšie tri týždne, ale to by už bola možno aj iná hra, ktovie kam by sme za ten čas dospeli. Možno aj späť na začiatok. Rozložili sme si čas ako sa len dalo, plánovali skúšky, ale každopádne pracovali od rána do večera. Tiež som rád, že som mohol spolupracovať aj s pomocným režisérom. Libor Pacek je človek, s ktorým sme vyrástli na jednej poetike Študentského divadla FFPU pod vedením divadelného pedagóga profesora Karola Horáka. Takisto aj herečka Saška Bilasová, ktorá sa nechala nahovoriť na tento projekt má osobné skúsenosti s touto poetikou. S Liborom sme preberali texty a veľmi mi pomáhal s hereckými cvičeniami, ktoré sme robili ešte v prvej fáze, najmä s tou časťou hereckej zložky, ktorá mala prvú skúsenosť s divadlom. Až neskôr sme sa púšťali do skúšania samotnej hry. Šibeničný termín je vždy tri dni pred premiérou. Vtedy je všetko ináč, ako človek plánoval. Napriek tomu vie, že premiéra sa musí uskutočniť. A tak sa aj nakoniec stalo.
Ako sa vám pracovalo s nehercami? Zatiaľ som skoro vždy spolupracoval s nehercami. Tohto projektu sa zúčastnili aj profesionálni herci a som im za to nesmierne vďačný. Vznikla celkom zaujímavá symbióza. Herci, ktorí stáli prvý krát na javisku mohli od nich nabrať veľa skúseností. Bezprostredná spolupráca so skúsenejším hercom človeka posúva. Poznám to na vlastnej skúsenosti. Práca s človekom, ktorý ešte nestál na javisku vôbec nie je jednoduchá. Viete, že za tri týždne nemôže nadobudnúť stopercentnú prirodzenosť v rozprávaní, pohybe atď. Môžete ho však k tomu naviesť v istých situáciách, čo ho môže niekam posunúť, keď sa v tom rozhodne pokračovať aj naďalej. Hľadáte v ňom niečo, v čom sa bude cítiť dobre. Niečo v čom bude jeho postava svojím spôsobom fungovať. Aj pre mňa je to škola, pretože sa učím pracovať s ľuďmi. Každý sme iný materiál a na každého musíme ináč. Rozčuľuje ma, ak niekto kritizuje amatérskeho herca, že má nejakú rečovú vadu a zlomyseľne vyhľadáva na ňom nejaké chyby. Nech taký človek ide do kamenného divadla a nech vidí, ako sa trápia niektorí herci tam aj napriek tomu, že absolvovali hereckú školu.
Majú mladí ľudia záujem o herectvo? Veľa mladých ľudí má záujem o herectvo. Otázka je prečo? Či chcú byť stredobodom pozornosti, spoznať niečo nové, alebo chcú niečo cez divadlo povedať. Keď organizujeme nejaký konkurz, tak som už omnoho opatrnejší, ako kedysi. Mnohokrát je to u ľudí len chvíľkové nadšenie a keď si uvedomia čo táto práca naozaj obnáša, postupne zutekajú a tvária sa, že majú niečo dôležitejšie, alebo ak ostanú, tak proces až do premiéry absolvujú na pol plynu. Divadlo prináša občas aj modriny. Peťo Baník hrá v tomto predstavení mrzáka. Poprosil som ho, či by v jednej scéne nemohol zísť z vozíka, bez toho aby použil nohy. Podarilo sa. Teraz si predstavte, že sme to museli do premiéry skúšať aspoň tridsať krát keďže scéna ešte nebola hotová. Pýtam sa ho či to bolí, on na to, že zatiaľ nie. Bolesť sa dostavila až pár dní po premiére. Aj také je divadlo. Nie sú to len modriny na tele. Ak sa herec počas skúšania poddá myšlienke, žije hrou a málokedy vníma okolie, ako za bežných okolností. Po premiére je zrazu koniec a tri dni trvá kým sa adaptujeme do reálneho sveta. Týchto ľudí, ktorí sú ochotní podstúpiť toto všetko s absolútnym nasadením je strašne málo.
Prečo ste sa ju rozhodli hru reprízovať? V prvom rade preto, že sa na premiéru nedostali všetci a v neposlednom rade nie je dobré, aby vec na ktorej sa drelo tri týždne skončila premiérou. Najmä vtedy, ak sa pýtajú na reprízu aj tí ľudia, ktorí ju už videli.
Neherci, amatéri sú niekedy nevypočítateľní. Aká bola disciplína na skúškach? Zídete sa v tom istom zložení aj v septembri? Podľa toho v čom spočíva disciplína. Ak je disciplína to, že ma bude každý poslúchať a čakať čo mu rozkážem, tak toto si neprosím. Predovšetkým vládla tvorivá atmosféra a chuť pracovať. Ak skončila večer skúška, mohli sme sa baviť na akciách, ktoré v rámci festivalu LVP prebiehali aj do neskorej noci. Dôležité bolo to, že na druhý deň sa makalo a nikto sa nesťažoval že je unavený. Repríza je plánovaná v tom istom obsadení a budem rád, ak v tom istom obsadení to nebude derniéra.
Aké sú vaše ďalšie plány s touto hrou? V prvom rade by som chcel, aby oslovila aj reprízového diváka a potom uvidíme. Nechceme derniéru. Dvaja účastníci workshopu Deana a Jakub pochádzajú zo Zvolena, herci Saška Bilasová, Peťka Körtvélyessy a Miro Bodoki sú z Prešova, každý z nich pôsobí v inom divadle, takže zosúladiť sa aj s Košičanmi nie jednoduché, preto som rád, že sa podarila dohodnúť repríza. Herci sú zatiaľ pre túto hru zapálení, takže verím že nebude posledná. Plánujete v budúcnosti pripraviť podobný projekt? To by mal byť odkaz pre tých, ktorí v tomto roku nestihli prísť na konkurz :-) Som rád, že tento projekt sa v Kulturparku v rámci festivalu LVP podarilo uskutočniť už druhý krát. Myslím, že takéto projekty majú zmysel. Rád by som začal pracovať na novom autorskom projekte už v priebehu tohto a budúceho roku. Aj keď určite nie na niečom takom intenzívnom a ak áno, tak so skromnejším počtom ľudí, ktorí budú mať na to čas aj mimo leta. Bude to však už asi v nejakých náhradných priestoroch, keďže kasárne čaká rekonštrukcia. Počas roka občas zvykneme spolupracovať s režisérom Vilom Čikovským z Divadla Veritas, v ktorom sme spolu pôsobili. Vedieme krátke štvordňové divadelné workshopy určené stredoškolákom. Čo sa týka konkurzov, tie by som chcel robiť často, ak je to možné pri každom projekte. Je dobré, ak sa divadlo otvára verejnosti pre spoluprácu. Možno pre jeden nový objav, ale nech sa to nedeje raz za päť rokov. Je to pozitívne nielen pre verejnosť, ale aj pre divadlo, ak časom plánujete dať dokopy stabilnejší súbor. A preto je potrebné hľadať ľudí, s ktorými sa dokážete naladiť na jednu strunu. A to nemusia byť iba herci, pokojne to môžu byť píšuci autori, výtvarníci, hudobníci atď. Pevne verím, že nový súbor so stabilnejším zložením začne fungovať už tento rok.

Zuzana LEHOTSKÁ

EHMK sa sťahuje na magistrát koncom septembra

Tím neziskovej organizácie Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 už pozná termín sťahovania. Kasárne Kulturapark, jeden z kľúčových investičných projektov EHMK, boli doteraz sídlom neziskovej organizácie Košice 2013 EHMK. Vzhľadom k tomu, že sa blíži termín rekonštrukcie budov a areálu Kasární na Kukučínovej ulici 2 v Košiciach, tím neziskovky sa bude musieť z areálu vysťahovať.
Mesto Košice sa rozhodlo pre poskytnutie voľných priestorov neziskovej organizácii v budove Magistrátu mesta Košice za symbolické 1 € bez DPH mesačne. Tento návrh už bol prerokovaný na rokovaní Mestskej rady 5. septembra a v tomto znení bude posunutý na rokovanie Mestského zastupiteľstva mesta Košice, ktoré sa bude konať v pondelok 19. septembra.
„Termín sťahovania sme určili na koniec septembra, po tom, ako to schváli Mestské zastupiteľstvo,“ povedal riaditeľ neziskovej organizácie Ján Sudzina. Program v Kasárňach/Kulturparku sa bude realizovať až do konca októbra.